Nasledujúce dni určite nebudú nudné. K akcelerujúcej finančnej a hospodárskej kríze môže naša malá ale hrdá vlasť a pani premiérka osobne pridať originálny príspevok: nútené práce lekárov.

Možno som prehliadol že na Slovensko práve vtrhli kolóny cudzích tankov. Alebo bol  v Košiciach hurikán? Zemetrasenie v Bratislave? Povstanie v Bystrici? Niečo sa muselo stať, lebo sú vraj ohrozené životy ľudí. Aha – slobodný pohyb lekárov! Ale veď príslušný zbožný chlapík z KDH, ten čo transformuje nemocnice a má všetko pod kontrolou, mal už v októbri pripravené krízové plány pre nemocnice, v ktorých lekári podali hromadné výpovede. Pre noviny tvrdil, že "Krízový scenár závisí aj od toho, že koľko lekárov máte, pretože každý deň lekári ohlasujú riaditeľom alebo fyzicky sťahujú výpovede" .

No nič, nejako to privatizátori nemocníc a nimi kúpené strany nezvládli. Aj sa podarilo chudobný ľud oblbnúť a nainfikovať závisťou a nenávisťou voči porovnateľne chudobným nemocničným proletárom, ale čuduj sa svete, kalkulácia nevyšla a 2100 lekárov a lekárok neustúpilo. Zlyhal ľudský faktor – všetko zastrašovanie aj uplácanie vydržali. Na mieste je otázka: sú to vôbec Slováci? Zaslúžia si naše občianstvo?

Keď už ale ten fuzatý ujo povedal, že vyhlási pre lekárov nútené práce, nedá sa nič robiť, pani profesorka bude musieť vykonať. Uznajte, že nemôže inak: je predsa jedna vec vykladať bratislavskej smotánke po divadlách o korupčných chobotniciach v slovenskej vrcholovej politike a niečo úplne, ale úplne iné chobotnici sa postaviť a vyraziť z vlády aspoň jedno z jej najšpinavejších chápadiel. To by už chcelo pozbierať odvahu a pomenovať pravým menom kto zdravie a životy občanov Slovenska ohrozuje a kto túto krajinu ťahá do Grécka.

Je samozrejme celkom možné, že pod hrozbou 90 dňových nútených prác vzbúrenci ustúpia. Nemal by som im to za zlé - za to, čo lekári a lekárky dokázali si zaslúžia rešpekt a úctu 99% občanov Slovenska, ktorí si nemajú z čoho zaplatiť zdravotnú starostlivosť v Rakúsku a Švajčiarsku. Ustúpiť hrubému zneužitiu moci neznamená kapitulovať a vzdať odpor. Voľby budú už o tri mesiace a každý zdravotník už vie, ktorá partaj hrá za koho.

Predstavme si ale ako by asi vyzeral opačný scenár. Všetci máme predstavu ako asi vypadajú nútené práce kriminálnikov alebo vojnových zajatcov v kameňolome. Pod bičmi a bajonetmi dozorcov drú do vyčerpania strhaní, spotení ľudia, kto nesplní normu nedostane prídel jedla a ide do samotky.

Ako by ale asi vyzerali nútené práce tandemu Gašparovič - Radičová v slovenských nemocniciach?

V prvom rade je zaujímavá predstava, ako by v prípade masovej občianskej neposlušnosti Radičovej vláda poslala 1. decembra do väzníc - alebo azda trestaneckých táborov? - dvetisíc lekárov. Skutočne spektakulárne divadlo pre celý svet: dvetisíc slovenských lekárov nastúpených 1. decembra ráno pred väznicami a čakajúcich na zatknutie. Sulíkovych 5 minút slávy v európskych médiách by bolo len také nežné bliknutie oproti tejto mediálnej supernove. Mená Radičoví a Gašparovič by boli na titulkách všetkých svetových médií a ich sláva by bola preveľká a dlhá. Pre budúce životy uväznených slovenských lekárov by ale bola podstatná vlna solidarity lekárskeho stavu celého sveta s väznenými kolegami. Zúročili by ju po predpísaných 90 dňoch nútených prác.

Medze fantázie testuje aj spôsob, akoby štátny aparát uväznených lekárov prinútil pracovať: už vidím ako za každým chirurgom stojí chlapík v čiernych bagandžiach a bajonetom mu ukazuje kde má rezať a kde šiť – a ako rýchlo. Alebo ako stopkami meria čas, ktorý internista, gynekológ či pediater venuje pacientovi v ambulancii, pred ktorou sedí a nadáva – samozrejme na lekárov, na koho iného? – päťdesiat ďalších. A každým dňom viac a viac. Systém sa dá položiť, aj keď sú ľudia v práci. Pani profesorka, zabudla si na komunizmus?

Iná možnosť samozrejme je menej spektakulárna, ale rovnako účinná: Lekári sa sklonia, 1. decembra pod vyhrážkami tandemu Gašparovič – Radičová do práce prídu – ale výpovede nestiahnu. Behom týždňa stovky z nich podľahnú vlne chrípky a ďalšie stovky svojim dlho zanedbávaným chronickým ochoreniam (nejaké má každý) a skončia na dlhých PN-kách.  Tí, čo zostanú v práci si doprajú pracovné tempo priemerného poslanca či politicky nominovaného úradníka – o ôsmej kávička, potom denná tlač, dvaja pacienti, obed, jeden pacient, kávička, odchod domov. Myslíte si, že to nie je možné? To nepoznáte ľudí, ktorí pracujú len z donútenia. Vo februári sa zdravotná starostlivosť  zrúti tak či onak. 1. marca vyprší 90 dní výnimočného stavu a nestiahnuté výpovede lekárov vstúpia do platnosti. V ten istý deň sa zastaví chod kľúčových slovenských nemocníc. 10. marca budú voľby. Šach-mat.

Súvisiace články:

• Na nože: Boj o privatizáciu nemocníc a zdravie vašich blízkych kulminuje
• Koniec lekárskych odborov