JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Propaganda „usmievavého Slovenska“

Kríza žánru | Editorial | Juraj Marušiak | 03.09.2014

_ma_small

Ešte v júli si 70. výročie Slovenského národného povstania svojrázne „uctili“ neoľudácke združenia a v spolupráci s historikmi Františkom Vnukom, Milanom Ďuricom, Petrom Bielikom a pracovníkom Ústavu pamäti národa Martinom Lackom, keď na webovej stránke 29august.sk uverejnili fotografie údajných obetí „židoboľševických vrahov“.

Deň, ktorý je štátnym sviatkom Slovenska, deň výročia povstania proti nacistickému Nemecku a domácemu fašizujúcemu režimu Jozefa Tisa, v ktorom sa Slovensko prihlásilo k protihitlerovskej koalícii a dokázalo sa, ako iba ojedinele vo svojich dejinách postaviť voči vlastných i cudzím utlačovateľom, označili za „čierny deň“. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ jedného z údajných spolutvorcov stránky Ústav pamäti národa sa od projektu dištancoval, bolo možné ho označiť za aktivitu obskúrnych spolkov. Nečakane a naozaj „netradične“, v neoľudáckom duchu, si však výročie SNP pripomenula aj verejnoprávna Slovenská televízia.

Dokument režiséra Vladimíra Štrica, vyrobený podľa monografie Martina Lacka, neobsahuje štvavé a miestami až vulgárne výpady proti SNP, ako je to príznačné pre už spomínanú stránku, spravovanú organizáciami Rodný dom prezidenta Tisu a Nové slobodné Slovensko. Film, nazvaný Povstanie Slovensko 1939 – 1945, ponúka údajne tabuizovaný obraz Slovenského štátu a vojnových udalostí. V skutočnosti samozrejme o žiadne tabu nejde, práce Milana Ďuricu sa dokonca v 90. rokoch dostávali do slovenských škôl ako učebné pomôcky a ľudácka produkcia je bežne dostupná v kníhkupectvách. Naopak, tabuizované a cenzurované témy existovali práve počas režimu Jozefa Tisu, ktoré sa spomínaný film snaží očistiť.

Film, odvysielaný v utorok, sa mal pôvodne týkať SNP, v skutočnosti sa uvedenej udalosti dotýka iba v poslednej tretine. Namiesto toho zachytáva celé obdobie existencie Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945 a okolnosti, ktoré predchádzali jej vzniku. Film prináša viacero unikátnych archívnych záberov z filmových žurnálov, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou neboli v povojnovej dokumentaristike využité. Na tomto mieste by sa však výpočet predností filmu mohol azda skončiť.

Film je koncipovaný v duchu tézy o Slovenskej republike (Slovenskom štáte) ako idylickej oáze pokoja a mieru v Európe zmietanej vojnou. Prináša obraz Slovenského štátu, ktorý pripomína produkciu Úradu propagandy, nesie sa v duchu tézy o „usmievavom Slovensku“, pričom viaceré podstatné udalosti v uvedenom úseku slovenských dejín film mlčí, alebo sa o nich vyjadruje nepochopiteľne eufemicky. Výpočet udalostí, ktoré pre autorov filmu zostali „tabuizované“ alebo zrejme nepodstatné, je rozsiahly.

Tak napr. film neobsahuje zmienku o politickom systéme Slovenského štátu, ani v súvislosti s tzv. Žilinskou dohodou nespomína likvidáciu všetkých opozičných strán. Nie je spomínané, že práve Žilinská dohoda zo 6. októbra 1938 priniesla Slovensku nastolenie systému jednej politickej strany, ktorej mocenský monopol bol zakotvený aj v ústave tohto štátu. Takisto až niekde v tretine, resp. v polovici filmu je spomenutá existencia politických väzňov, ktorí však podľa tvorcov filmu žili v takmer luxusných podmienkach. Ak by sa dalo hovoriť o „deravej totalite“ Slovenského štátu v prípade časti politických väzňov, určite to však neplatilo pre židovských občanov, ktorí tvrdosť ľudáckeho režimu pociťovali v plnej miere.

Podobne absentuje zmienka o zmluve o ochrannom pomere medzi Slovenským štátom a nacistickým Nemeckom a o existencii tzv. ochrannej zóny na západnom území SR, okupovanej Nemeckom. Účasť Slovenska vo vojne proti Poľsku v septembri 1939 je popísaná značne eufemicky (SR poskytla Nemecku svoje územie a vojenské jednotky), hoci v skutočnosti Slovensko oficiálne vyhlásilo Poľsku vojnu a bolo teda plnohodnotným agresorom a dokonca prvým a v danej vojne aj jediným spojencom nacistického Nemecka. Film hovorí o tom, čo Slovensko vojnou získalo, ale nespomína účasť Slovákov v bojoch na druhej strane a ani gesto veľvyslanca Slovenskej republiky vo Varšave Ladislava Szatmáryho, ktorý sa od uvedeného kroku slovenskej vlády dištancoval.

Hlinkova garda je vo filme opísaná ako organizácia založená „nadšencami“ a komentátor tvrdí, že išlo takmer o stranícke vojsko. Samozrejme, pravdou je, že Hlinkova garda skutočne aj straníckym vojskom bola a jej zriaďovateľom bola Hlinkova slovenská ľudová strana. Samozrejme, vstupovali do nej aj autormi spomínaní „oportunisti“ či „ľudia z bývalých vládnych strán“, jej jadro a velenie však predstavovali režimu oddaní ľudácki funkcionári.

Príslušníci Hlinkovej gardy sú popisovaní ako „radikáli“, prípadne sa ešte film zmieňuje o ich pronemeckých sympatiách, ale do takmer idylického opisu gardistov sa už nezmestila informácia o nielen pronemeckých, ale aj otvorene pronacistických sympatiách či o profašistickej orientácii predchodkyne tejto organizácie Rodobrany.

Pravde nezodpovedá opis protižidovských opatrení ako krokov realizovaných „pod taktovkou“ Nemecka. Súčasná historiografia (Ivan Kamenec, Ján Hlavinka) jasne zdokumentovala, že prvé represívne opatrenia proti židovským občanom sa realizovali, resp. boli pripravované aj bez nacistického diktátu, už počas existencie autonómnej vlády Slovenskej krajiny (1938 – 1939) a pred Salzburskými rokovaniami v júli 1940. Téze o nemeckom nátlaku nezodpovedá skutočnosť, že v prípade tzv. arizácie sa predstavitelia nemeckej menšiny sťažovali na diskrimináciu zo strany slovenských úradov pri preberaní vyvlastneného židovského majetku. Takisto vo filme nie je spomenutý prejav Jozefa Tisa v Holíči v auguste 1942, kde označil Židov za škodcov slovenského národa: „Nedávno naši páni dostali do rúk starú knihu, v ktorej boli napísané mestá uhorské i hornouhorské. Tam bolo napísané, koľko vtedy v roku 1840 bolo Židov na Slovensku v mestách. Vo veľkých mestách ako je Žilina, Nitra a iné, bolo vtedy 30-40 Židov. A za sto rokov sa to zdesaťnásobilo! Bolo ich stále viac a akých? Nie na poli, ale v úradoch, v bankách a na všelijakých iných miestach sedeli Židia. Vtedy, keď tri milióny národa mali 62%, vtedy 5% Židov malo 38% národného dôchodku! A ten pomer medzi národom a židovstvom sa stále rozširoval. Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli vzchopili včas a keby sme sa neboli od nich očistili. A urobili sme to podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu!“ Ak by aj bola pravda, že zvukový záznam z tohto prejavu sa nezachoval, jeho odignorovanie znamená hrubé skreslenie obrazu politiky Slovenského štátu a osobne jeho prezidenta Jozefa Tisa voči vlastným občanom, a napokon aj celkového charakteru ľudáckeho režimu.

Na druhej strane nechýbajú obrázky idylického mierového života, budovateľského nadšenia, „čistých a svorných dedín“ a sociálneho pokroku, vrátane odstránenia nezamestnanosti v danom období. Vojtech Tuka je vo filme opisovaný ako „špička slovenskej inteligencie“. Na základe čoho autori dospeli k takýmto tvrdeniam? Na druhej strane nie je z filmu zrejmé, že Tuka nebol iba stúpenec spolupráce s Nemeckom, ale po roku 1938 aj stúpenec prestavby štátu v duchu ideológie nacionálneho socializmu, podobne ako minister vnútra Alexander Mach, o ktorého sympatiách k nacizmu film takisto mlčí. Film sugestívne opisuje popravu Vojtecha Tuku s cieľom vyvolať v divákovi ľútosť, ale ignoruje dôvody, prečo bol obesený. Rovnako sa to týka popravy Jozefa Tisu. Naopak, slovenskí Židia sú zobrazení priam v duchu nacistických a gardistických stereotypov, spravidla s bradou a pajesmi. Na viacerých miestach film doslova preberá ľudácku argumentáciu, keď napr. židovské obyvateľstvo je opisované ako „pauperizovaná masa, ktorá značila pre štát obrovskú záťaž.“ To, že do tejto situácie sa dostalo „zásluhou“ vtedajšej slovenskej vlády, však vo filme spomenutí nie je.

Situácia cirkví, osobitne rímskokatolíckej cirkvi počas Slovenského štátu je vo filme dávaná do protikladu s postavením cirkví v komunistickom režime. Autori však ignorujú prípady perzekvovania kňazov (najmä evanjelických, ale aj katolíckych) za Slovenského štátu, ale aj toho, že akákoľvek paralela medzi oboma režimami je nezmyselná, keďže osobitne rímskokatolícka cirkevná hierarchia bola súčasťou mocenského establishmentu Slovenského štátu, napr. v podobe členstva jej zástupcov v Štátnej rade a teda minimálne jej zástupcovia v tomto orgáne niesli za represívny charakter režimu a doslova za zločiny proti židovskému obyvateľstvu spoluzodpovednosť.

Film takisto nereflektuje kritický postoj Vatikánu voči osobe Jozefa Tisu a jeho politike voči slovenským Židom. Účasť jednotiek PO HG po potlačení SNP na represiách proti civilnému obyvateľstvu je vo filme reflektovaná iba v súvislosti s masakrou v Kremničke, čo skresľuje historické skutočnosti. Úplne nepravdivá je taká interpretácia SNP, podľa ktorej práve v jeho dôsledku sa Slovensko dostalo do zóny bojov, hoci vstup nemeckých vojsk na Slovensko bol podmienený približujúcim sa východným frontom, v dôsledku čoho sa slovenské územie stalo súčasťou operačného priestoru nemeckej armády. Vôbec nie sú uvedené dôvody účasti SR na vojne proti ZSSR; taktiež ani spoluúčasť slovenských jednotiek na vyhladzovacích akciách nemeckej okupačnej moci proti civilnému obyvateľstva na území južného Bieloruska a severnej Ukrajiny. Film tvrdí, že vojna, ktorú vláda Vojtecha Tuku vyhlásila proti USA, zostala iba na papieri. Na ďalšom mieste však pripomína bombardovanie Bratislavy americkým letectvom v roku 1944, čiže autori si protirečia.

Existencia protifašistického odboja je vo filme reflektovaná iba okrajovo, hoci v domácom aj zahraničnom odboji bolo silné zastúpenie Slovákov a samozrejme, pred vypuknutím SNP v partizánskych jednotkách neboli zastúpení iba sovietski partizáni, ale aj slovenskí občania. Na druhej strane obdobie po roku1945 je asociované s nástupom perzekúcií a komunistického režimu, ale bez toho, aby bola venovaná podstatnejšia pozornosť represívnemu charakteru ľudáckeho režimu od roku 1938, čo takisto skresľuje historické skutočnosti. Zmienky o zahraničnom československom odboji, na činnosti ktorého sa takisto významne podieľali Slováci, sú vo filme iba okrajové.

Film ignoruje zásadné momenty vnútroštátneho a medzinárodného kontextu vývoja Slovenska po roku 1938, bagatelizuje nedemokratický režim na Slovensku v sledovanom období a jeho represívne opatrenia. Svojou dikciou je film doslova cynickým výsmechom obetí nemeckého nacizmu a ľudáckeho režimu na Slovensku. Naopak, film evokuje idylický obraz štátu s režimom, ktorý sa hlásil k blízkosti s fašistickými režimami v dolfussovskom Rakúsku alebo v salazarovskom Portugalsku a po roku 1940 dokonca aj s režimom nacistického Nemecka. Pokiaľ sa súčasné Slovensko hlási k dedičstvu protifastického a protinacistického odboja, je skutočne prekvapujúce, že verejnoprávna televízia podobný dokument, spracovaný metódami, za ktoré by sa nehanbila normalizačná propaganda a ani Úrad propagandy Slovenského štátu, odvysielala. Ešte smutnejšie je, že jeho príprava sa realizovala za štátne peniaze.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 375 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist