Dnes o tom, že je potrebné tesať do mramoru charakteristiku dnešných (ne)mocných a podrobovať ich psychotestom. A tiež o tom, že nielen ospravedlňovaním sa, ale aj používaním nabrúseného jazyka je človek-politik živý.

V uplynulom týždni, odhliadnuc od mimoriadnych udalostí vševesmírneho a všeobjímajúceho konverzačno-katastrofického charakteru typu programového vyhlásenia novej slovenskej vlády či kávového randezvous takmer-liberálky Ivety Radičovej s celo-konzervatívcom Danielom Lipšicom, ma najviac v slovensko-českom mediálnom priestore zaujalo vyhlásenie českého (a mainstreamové listy by neváhali napísať kontroverzného) lekára a komentátora politického diania v Čechách a na Morave MUDr. Jana Hnízdila. Jeho slová by bolo vhodné masovo tesať do mramoru a následne ako varovanie i ako memento umiestňovať vo verejných budovách, na verejných priestranstvách a k nim pridružených privátnych river-nábrežiach a digi-parkoch. Zároveň k týmto mramorovým blokom odporúčam vypracovať aj psychotesty, ktoré by povinne mapovali nielen majetkovú, ale aj morálnu výbavu jedinca, zapozeraného do svetlých politických zajtrajškov s ohľadom na cinkot mincí v kešeni vlastnej a blízkeho či vzdialenejšieho príbuzenstva. Keďže hodnotenie čelných aktuálnych i už padlých predstaviteľov partokraticko-oligarchického štátneho zriadenia MUDr. Janom Hnízdilom považujem v jeho formulácii i obsahovej podstate za dokonalé a všeobecne aplikovateľné aj na iné ako česko-moravsko-sliezske zeme, uvádzam ho v plnom znení bez titulkov: „Protože je liberálně tržní společenský systém založený na dravosti, aroganci, bezohlednosti a neustálém ekonomickém růstu za každou cenu, přitahuje také stejný typ lidí. Arogantní, dravé a bezcitné psychopaty. A ti se obklopují zase jen dalšími psychopaty. Výsledkem je, že se z demokracie stává patokracie - místo toho, aby občané vládli prostřednictvím volených zástupců, tak psychopati ve službách podnikatelských skupin ovládají občany. A dostat psychopata ze své funkce je skoro nemožné.“ Ďakujem, pán doktor. Naozaj sa mi uľavilo. Vaša diagnóza môže jednotlivcom i skupinám pomôcť nielen sa lepšie orientovať v nepriateľskom svete matrixových psychošov, ale sa aj lepšie vyrovnávať s psychickými neduhmi tak svojimi ako i celého národa, ktoré sa objavujú vždy v čase významnejšieho výskytu pred- i povolebných vševesmírnych a všeobjímajúcich nezmyslov konverzačno-katastrofického charakteru.

Vybrané kapitolky z občianskej náuky

"Chcem sa ospravedlniť všetkým Maďarom, a je v zásade jedno, kde sú, za slová a činy človeka, ktorý v tomto parlamente sedel, Jána Slotu,“ toľko „obyčajný“ poslanec Alojz Hlina. Síce mimo programovú misu, ale ako spestrenie tretieho rokovacieho dňa druhej schôdze NR SR bolo toto vystúpenie – ľudovo povedané – k veci. Rovnako k veci sa na inom mieste vyjadril aj Mikuláš Huba, autorita slovenského ochranárstva, toho času predseda Výboru NRSR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Keďže bolo podľa Mikuláša Maňa Hubu za minulé roky z rezortu životného prostredia bezdôvodne prepustených množstvo odborne zdatných a kompetentných ľudí, považoval aj on za dôležité sa ospravedlniť, prejaviť ľútosť i nádej zároveň, že „nové vedenie MŽP SR týchto odborne zdatných a čestných ľudí morálne rehabilituje a prizve k spolupráci.“ Správy tohto druhu potešia, aj keď sa ozývajú z trestnej (opozičnej - a teda bezzubej) lavice. Keď pre iné nie, tak pre to, že aspoň mizivá časť tých segmentov spoločnosti, ktoré politici v uplynulých rokoch stihli uraziť, nasrdiť či inak poškodiť, získa márnivý pocit zadosťučinenia. Z druhej strany ihriska sa však ako vždy vhadzuje puk tak, že celé auditórium píska, zatiaľ čo hráči si ďalej hrajú svoju hru aj s neférovo vhodeným pukom. Práve tu by som videla súčasnú pozíciu a úlohu Maňa Hubu či Alojza Hlinu (a ďalších im podobných zatiaľ osamelých bežcov). Dôrazne a viditeľne upozorňovať nabudených hráčov víťazného tímu na snahy občianskej spoločnosti o pokračovanie dialógu a spolupráce s tretím sektorom. S ľuďmi, ktorí z každej strany zatiaľ márne volajú, že sú tu, že aj napriek polenám pod nohami pomáhajú krajine, spoločnosti a ľuďom všade tam, kde je zle. A že je zle na Slovensku už skoro všade, o tom sa nemusíme vzájomne presviedčať. Určite o tom vie svoje aj sám vedúci smero- a inak radodajného zájazdu Robert Fico, ktorý – ako pravý sociálny demokrat – nijako neskrýva svoje láskyplné city k miestnym cirkvám. Možno preto, aby mal kto dať Slovensku posledné pomazanie, keď bude treba. Pretože sa pôsobením vyššie spomínaných psychotikov môže stať, že príde chvíľa, keď už nebude komu sa ospravedlňovať - všetci budú buď za hranicami alebo... Takže nielen ospravedlňovať sa za časy minulé, hoci to má svoj význam, ale najmä aktuálne nastražiť uši, mať oči na stopkách - a nabrúsiť jazyky. A nezaháľať v ich používaní!