JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Revolúcia 0.0.2

Kríza žánru | Editorial | Jaroslav Drobný | 21.11.2011

_ma_small

Jana Shemesh nehovorí pravdu a denník SME jej nepravdy šíri! Neviem či klame, t.j. nehovorí pravdu úmyselne, alebo sa iba mýli. No na základe jej neprávd tzv. mienkotvorný denník vytvára mienku o udalostiach v Egypte.

V nedeľu popoludní zverejnilo SME článok Jany Shemeshovej, v ktorom autorka hneď v úvode píše, že „Na námestie Tahrír sa vrátilo násilie. Polícia rozháňala demonštrantov z Moslimského bratstva.“ Iba prvá časť, tá s tým násilím, je pravdou. Že sú demonštranti z Moslimského bratstva, to si autorka vycmúľala z prsta.

Denník Pravda trošku za SME zaostal, tam uverejnili dezinformáciu až nakoniec, aj to nie vlastnú, ale prevzatú z ČTK. Z vety „Ťahúňom nepokojov sú islamistické strany, ktorým sa vo voľbách dávajú najväčšie šance na víťazstvo“ je pravdivá zase iba druhá polovica. Islamským stranám sa naozaj dávajú najväčšie šance vo voľbách, no ani zďaleka nie sú ťahúňom nepokojov. Ťahúňom nepokojov je revolučná mládež, medzi ktorou je istotne aj mnoho stúpencov Moslimského bratstva, samotné bratstvo sa však od nepokojov dištancuje, Za ich vinníka MB označilo políciu, nijako sa však nezapája. Salafistické hnutia podobne, dokonca vyzývajú demonštrantov na vyprázdnenie Tahríru. Výnimkou je salafistický prezidentský kandidát Házim Abú Ismaíl, ktorý vyzýva svojich stúpencov, aby došli na Tahrír. Bez väčšieho výsledku ale. Taktiež zamestnanci al-Azharu sú v dave, ktorý demonštrantom prejavuje podporu, viditeľnou skupinou, tí však s islamskými politickými stranami nič spoločné nemajú. Oveľa väčšou skupinou sú stúpenci ľavicových a liberálnych strán, vrátane kandidátov parlamentných volieb.

Znovu sa vrátili heslá z revolúcie, len namiesto proti Mubárakovi skandujú proti maršálovi Tantáwímu a Junte.

V piatok sa na námestí Tahrír konala obrovská demonštrácia proti návrhu princípov novej ústavy, ktoré zverejnila vláda. Dva články tohoto návrhu by prakticky zabetónovali moc vojenskej junty aj nad „demokratickým“ Egyptom po voľbách. Protest zorganizovala skupina 30-40 politických strán (ono sa to neustále menilo), z toho bolo osem islamsky orientovaných strán, vrátane Strany spravodlivosti a slobody, politického krídla  Moslimského bratstva. Pravdou však je, že stúpenci Moslimského bratstva a salafisitckých hnutí tvorili možno až 90 percent ľudí na demonštrácii. Pravdou je však aj to, že Moslimské bratstvo tam chcelo mať milión ľudí, podarilo sa to hádam iba napoly.

No opakujem, bola to demonštrácia mnohých politických strán, od sekulárnej ľavice a liberálov, až po konzervatívnych salafistov. Niekoľko väčších strán však účasť odmietlo, lebo považovali túto demonštráciu za ukážku sily Moslimského bratstva pred voľbami. Demonštrácia bola obrovská, no kľudná a pokojná, ak si teda odmyslíme plamenné prejavy rečníkov. Po jej skončení väčšina zúčastnených odišla, zostala tam však stanovať skupina žiadajúca spravodlivé vyšetrovanie a odškodnenie obetí januárových udalostí.

S násilím začala polícia. Možno bola vyprovokovaná, možno iba nezvládla rutinnú operáciu, možno ich tam niekto poslal za účelom vyvolania nepokojov. Ono, takú akciu, „vyčistenie“ Tahríru už robili mnohokrát. Ale teraz niečo „prepískli“. Možno boli hladní a ponáhľali sa, vytlačenie demonštrantov však nezvládli a použili dosť tvrdé donucovacie prostriedky. Na Tahríre vtedy kempovalo možno dvesto zranených a pozostalých po obetiach masakrov v januári, ktorí boli nespokojní s procesom vyšetrovania a súdenia páchateľov. Možno na nich nebol pekný pohľad (jedným z argumentov proti dlhodobým protestom posediačky na Tahríre je aj „poškodzovanie imidžu krajiny“), nijako však dopravu neobmedzovali. A to bol hlavný argument policajtov – uvoľniť premávku cez jednu z najvyťaženejších križovatiek v centre Káhiry.

Správy o akcii polície sa rýchle šírili Káhirou. Medzi revolučnou mládežou sú mučeníci revolúcie veľmi vysoko ctení, správy o útoku „mubárakovským štýlom“ na príbuzných mučeníkov popudili stovky mladých ľudí, ktorí okamžite utekali na Tahrír zapojiť sa do boja. Dav demonštrantov narástol na niekoľko tisíc , podarilo sa im policajtov vyhnať z Tahríru a zatlačiť do ulice smerom k Ministerstvu vnútra. Po príchode policajných posíl sa situácia obrátila a polícia demonštrantov vytlačila späť na Tahrír. Demonštrantov však stále pribúdalo, pridalo sa ja tvrdé jadro fanúšikov futbalových klubov Zamálek a Ahlí. Boje sa potom odohrávali v ulici Muhammada Mahmúda , ktorá vedie od Tahríru k Ministerstvu vnútra. Niekoľkokrát sa polícia a demonštranti navzájom vytlačili z tejto ulice, sobota však skončila relatívnym víťazstvom demonštrantov, keď polícia bránila už iba prístupy do ulíc okolo ministerstva. V noci sa skupina demonštrantov pokúsila neúspešne zaútočiť na ministerstvo vnútra cez areál Americkej univerzity (pri ktorej sa vlastne väčšina bojov odohrávala). V nedeľu situácia pokračovala zase týmto štýlom, len na námestí pribúdalo protestujúcich, ktorí sa síce do bojov nezapájali, ale vyjadrovali podporu demonštrantom v boji proti polícii. Spomedzi týchto sa zároveň sformovali ľudové výbory, ktoré sa ujali ochrany Egyptského múzea a vládnej budovy Mogamy pred lupičmi.

Prvých 24 hodín bolo obetí relatívne málo, vlastne iba dvaja (z toho jeden pri demonštrácii v Alexandrii, kde ľudia tiež vyšli do ulíc). Zvrat nastal v nedeľu podvečer, asi okolo piatej hodiny. Na námestie Tahrír vtrhla vojenská polícia, brutálne vyhnala demonštrantov bijúcich sa aj pokojných, spálila protestujúcim stany a príslušenstvo, vytlačila demonštrantov do okolitých ulíc smerom k Nílu a na sever a ... odišla. Výsledok? Možno až desať mŕtvych Demonštranti sa vrátili zase na Tahrír a vytlačili políciu do známej ulice Muhammada Mahmúda, kde pokračovali prakticky celú noc boje. Zase sa do nich zapojila vojenská polícia, no už s menším úspechom. Na strane polície v noci „zasahujú“ aj kriminálne gangy a skupiny stúpencov (bývalého?) režimu spomedzi obyvateľov ulíc blízko Tahríru (tieto dve skupiny sa dajú od seba len ťažko odlíšiť).

Situácia ráno sa veľmi nelíšila od situácie večer. Šajch Mazhar aš-Šáhín, „revolučný imám“ v mešite Umara Makrama bol predpoludním úspešný v pokuse o nastolenie prímeria, aj keď sporadické potýčky naďalej prepukajú.

Zásah armády zvýšil počet obetí možno na niekoľko desiatok, 15 je zatiaľ potvrdených, no sú amatérske zábery na ktorých polícia zvláča nehybné telá.

Počet zranených stúpol na viac ako tisíc, mešita Umara Makrama, evanjelický kostol Qasr ad-Dúbára a reštaurácia KFC sa premenili na improvizované poľné nemocnice. Aj tie však čelili útoku policajtov alebo vojakov, čo by bolo vo vojne vojnovým zločinom je pri potláčaní demonštrácie rutinná záležitosť.

Medzi mŕtvymi je veľa udusených slzným plynom. Redakcia youm7 zverejnila nález použitých kanistrov slzného plynu made in USA po záručnej lehote, s varovaním „do not use after expiration date“.

Rastie zoznam zadržaných aj obetí. Medzi zatknutými je mnoho nezletilých, najmladší má trinásť rokov. (Zatknutá je aj Amanda Kerdah Matt (27), učiteľka umenia na AUC, pôvodom z Houstonu, Texas. Akiste členka moslimského sesterstva, však pani Shemeshová?)

Svoju špinavú robotu, ako za Mubáraka, tak aj teraz, odviedla aj štátna televízia. Spravodajstvo z Tahríra sa podobalo na informovanie o masakre pri Maspiro, podľa hlásnej trúby každého aktuálneho režimu, na políciu útočili vandali a výtržníci. No na rozdiel od udalostí z 9. októbra, televízia nevyzvala občanov, aby šli brániť políciu proti demonštrantom. A pritom nedočkavých občanov je veľa. Koalícia Roxy (námestie v Heliopolise, kde sa počas revolúcie schádzali Mubárakovi stúpenci) aktuálne organizuje demonštrácie na podporu maršála Tantáwího, facebooková skupina „Odpusťte pán prezident“ (Mubárak) vyzýva na zhromaždenie kontrarevolučných síl v Abbásíji. Karty boli vyložené, zo stúpencov bývalého režimu sú dnes stúpenci vojenskej junty. Dočkali sme sa reprízy 28. januára, môžeme sa dočkať aj reprízy ťavej bitky (tentoraz možno bez tiav).

Podobnosť s udalosťami pri Maspiro vôbec nie náhodná. Armádne vyhlásenie hovorí o akcii proti zločincom a ochrane verejného majetku na námestí Tahrír. Armáde je ľúto obetí, ale ona za nič nemôže, na vine sú demonštranti.

Mnohí Egypťania hovoria o pokračovaní revolúcie, ktorá vlastne nikdy neskončila. Iní zase hovoria o druhej revolúcii. Zábavné je, že vojenská junta hovorí o pokuse zastaviť demokratizáciu.

Mnohí hovoria o novom bode nula, Egypt je vraj naspäť v situácii z 28. januára, začína sa odznova. Uvidíme.

Armáda stále tvrdí, že voľby budú v plánovanom termíne. Tomu ale málokto verí. Nevedno, či bol za udalosťami posledných dní zlý úmysel, alebo iba obyčajná hlúposť. Ale namieste je aj podozrenie, že celá akcia bola zinscenovaná, aby politické strany samé „prosili“ o odklad volieb. A Junta im možno blahosklonne ustúpi. Bohužiaľ, Strana spravodlivosti a slobody, politické krídlo Moslimského bratstva sa na svoje predpokladané víťazstvo už tak teší, že akékoľvek zdržanie, či odloženie volieb pre nich neprichádza do úvahy. Teraz sú bokom, no ak sa voľby konať v termíne nebudú, potom naozaj budú „demonštranti z Moslimského bratstva“ „ťahúňom nepokojov“.

Vráťme sa však k článkom z úvodu. Ono je to veľmi jednoduché, démonizovať islamské politické sily je v žurnalistickom mainstreame bežné. Nech sa páči, ak sa vám to páči, ak to chcete čítať. Áno, ak voľby budú, vyhrá ich SSaS. Ale to je demokracia. Vyhráva ten, komu ľudia dajú dôveru. Že ju dajú niekomu, kto si to nezaslúži? No a? Tak to v ďalších voľbách zmenia. Ak teda budú ďalšie voľby, samozrejme. Ak nebudú, tak to žiadna demokracia nie je. Jednoduché, milý Watson.

No spájanie aktuálnych udalostí s Moslimským bratstvom je veľmi okatá snaha vyvolať u čitateľov antipatie proti demonštrantom na Tahríre. Takto to začalo aj v januári, keď západné denníky písali to isté. Vtedy to bolo na podporu Mubáraka, dnes na podporu Junty. Prečo?

Autor pôsobí v Káhire

 

 

 

 

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

9

Tento článok zatiaľ hodnotilo 84 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 24.11.2011 (Ná, Pipipi, Ná)

Diskusia k článku obsahuje 9 príspevkov


Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist