Pred dvoma dňami som čítala o umelých ostrovoch, ktoré sa majú začať vyrábať v Komárňanských lodeniciach. Potešila som sa, lebo zákazka je fajnová a mohla by lodeniciam v krážoch pomôcť.

O „umelé ostrovy“ je vraj vo svete záujem. Vymysleli ich v Maďarsku, ale svoje „publikum“ si za krátky čas našli po celom svete.

K textu boli priložené obrázky, ako budú ostrovy vyzerať. Luxus, nobla, noblesa! Tvarom naozaj pripomínajú ostrovy alebo dobre, ostrovčeky, ale je tam všetko, dokonca aj dva stromy – palmy – na streche, garáž pre čln, vírivka, bazénik, obývačka, herňa, spálne, kotolne, šatne, satelit, wifiny, kúpeľne aj toalety. Všetko zladené, doladené a došité zákazníkovi na mieru. Potrebuje akurát závesnú loď, ktorá ho odvlečie kdesi do mora či oceánu a nechá tam.

Náš Robinson sa nemusí báť žiadnej lietajúcej či plaziacej sa hávede, nepribehne koza, ani domorodci, domorodcom je on sám či spoločnosť, ktorú na svoj ostrov s dvoma palmami na streche pozval.

Dovolenka snov: vyvaľujete sa na vlastnom dreveno – laminátovo – oceľovom ostrove s najbližšími, telefonujete a fejsbukujete iným blízkym, najbližší vám po čase začnú liezť na nervy, druhý raz pozvete tých čo máte „na drôte“, možno však zistíte, že ste sa zabudli s tými predtým pozhovárať, a tak opäť telefonujete tým a nezhovárate sa s tými druhými, ktorým to samozrejme nevadí, lebo o svojom „bytí“ podávajú správy zase svojim blízkym cez internet či telefón, a tak si úžasne dovolenkujete na ostrove, večer sedíte na pláži pod palmou, popíjate vychladený drink, hráte v herni biliard, pozeráte vo vlastnom kine film, v počítačovej miestnosti si kontrolujete poštu, alebo sa zveľaďujete v jednej z okázalých kúpeľní či prevážate po okolí na člne.

Ak majiteľ ostrova zatúži po samote, nechá odvliecť na more sám, hrá sa na Robinsona, nechá si narásť bradu, nehrá biliard, nemobiluje, ani nepočítačuje, objavuje krásy ostrova a všíma si okolitú prírodu, teda more, prípadne skúma jeho hlbiny a šírku, pozoruje počasie, utápa sa v kráse svojich dvoch paliem, žiadny Piatok ho neotravuje, ani kozy, ani sa nemusí babrať v zemi a sadiť plodiny na svoju obživu.

Zmienka o ostrove mi pripomenula jednu z planét, na ktorej sa ocitol malý princ. Vlastne všetky. Na každej sedel nejaký osamelý čudák, a tak sa malý princ „pratal“ radšej za svojou ružou. Majiteľ ostrova si môže pestovať ruže v črepníkoch. Sto ruží! Dvesto! Sedemstopäťsto!

Ostrovná zákazka možno vytrhla komárňanské lodenice z biedy, možno však iba na čas, kým nimi zamoria moria majú „vystaráno“. A potom? No čo ja viem čo bude potom? Svet sa mení tak rýchlo, že časom sa ľuďom len tak pre potechu možno potom zažiada obyčajných orechových škrupiniek, aké sme v detstve púšťali na potoku (samozrejme, že všetky doplávali do mora). Orechy však potom možno nebudú, lebo nebudú mať kde vyrásť, podobné „ostrovy“ budú stáť aj na súši, už teraz ich je dosť, a v každom sedí nejaký novodobý Robinson. Stačí prísť na fejsbúk, uvidíte koľko nás tam je! Škrupinky však budú možno časom vyhľadávaným vývozným artiklom, lebo nám pripomenú, že keď sme boli malí, hocikde rástli stromy, aj veľké orechy, pod ktorými sa dalo sedieť v chládku, na jeseň sme ich otĺkali drevenými palicami, orechy, z ktorých sme mali úplne, ale úplne žlté prsty ako od tabaku, na jeseň, vtedy, keď sa začínalo chodiť do školy, a naše mamy nám tie prsty čistili citrónmi. V orechu bolo jadierko a škrupinka bola loďka. Ešte je, sú, ale je ich menej a menej, časom všetky odplávajú do mora a more bude plné dvojpalmových umelých ostrovov, okolo budú plávať naše splašky, odpadky a naše fľaše s odkazom „som sám“, nik v tých odpadkoch nenájde... Možno ani nebude hľadať, nebude mať čas, lebo sám bude práve vtedy, keď okolo neho taká fľaška prepláva, písať rovnaký či obsahom podobný odkaz svetu.

Zatiaľ ich píšeme na fejsbúk. Keď prídu na rad škrupinky, poobzeráme sa po nejakej fľaši a hádam sa vrátime k papieru. Každý máme niekde svojho Piatka. Každý sme Robinson a zároveň aj Piatok.

Neviem prečo, ale mne tie novodobé „ostrovy“ pripomínajú čosi ako luxusné latríny. Vďakabohu však za tých, čo po nich túžia, v Komárne by vďaka nim mohli mať „posvícení“. Robinsoni všetkých krajín spojte sa!