Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Podľa britskej organizácie Corner House súčasná politika energetickej bezpečnosti nezabezpečí ani energiu, ani bezpečnosť. Táto ...
[Kriteko]
Michal Horváth napísal celkom dobrý text k veci. Ale je tu niekoľko „ale“. Súhlasím, že eurozóna nemá ako vykopnúť Grékov. Nie je ...
[Tiburon]
Kríza žánru | Editorial | Julián Bosák | 26.07.2011

O Cigánovi sa popísalo už viacero recenzií, no ani jedna z nich nepopísala dojem, ktorý ten film zanechal vo mne.
To možno aj naznačuje, čo je na tomto inak podarenom a výnimočnom filme problematické. Ide o istú nejednoznačnosť, ktorá v princípe nemusí byť na škodu, no trvalo mi hodnú chvíľu, kým som sa cez ňu prekusol. Nejednoznačnosť zároveň oslabuje vyznenie filmu. Hoci je jasná bezútešná situácia hrdinu i prostredia, v ktorom sa pohybuje, zároveň však vyvstávajú ďalšie otázky, na ktoré divák nedostane odpoveď.
Tvorcom filmu treba uznať mnoho. Film má svoj rukopis, nehraje sa a nekopíruje zaručené postupy, reflektuje súčasnú tému a odkrýva ľudskú tvár zahalenú predsudkami a mediálnym karikovaním. Robí to citlivo a s istým odstupom. Nevydiera nás, necháva nám priestor na uvažovanie s chladnou hlavou.
S tým však súvisí aj to, že emócie v tomto filme nedostanú priestor vyznieť. Film nás chvíľami chytá, no vzápätí púšťa. Nakoniec i záverečná scéna je pretnutá tak, že jednu emóciu prebíja protichodná. Tento postmoderný prístup, zobrazujúci celkový chaos v spoločnosti nahráva samotnému obsahu filmu, no spôsobuje aj spomínanú nejednoznačnosť vo vyznení hlavných myšlienok.
Táto mozaikovitá hra s anekdotickými epizódami z rómskej osady, vytvára celkom komplexný obraz o bezvýchodiskovosti jej obyvateľov, no zároveň zabraňuje zobraziť sociálnu drámu v jej hĺbke. Vo filme Tonyho Gatlifa Korkoro (Sloboda) je to presne naopak. Je tu silný príbeh a silné emócie. Tu divák dostane jasnú správu vo forme zážitku o tragickosti stretu nespútanej duše so spútaným charakterom spoločnosti. Hlavná postava v Cigánovi naopak zachováva stoický odstup.
To by nebolo problémom, keby som si nakoniec neprečítal komentár k Cigánovi od pána konzervatívcu Krivošíka, ktorý prišiel k záveru, že "Každopádne, tým Rómom, ktorí chcú žiť úprimne podľa hodnôt väčšinovej spoločnosti, by sa nemali do cesty klásť žiadne umelé prekážky, aby sa medzi nás zaradili." A tu je pes zakopaný. Že to celé môže pôsobiť ako príbeh Róma, ktorý chcel byť ako bieli, no nemohol. A hoci by sa mohlo zdať, že takto sa nad celou tou situáciou zamyslí aj taký pán Krivošík, obávam sa, že si vystačí len s riešením, podporovať tých správnych, slušných Rómov, no na ostatných naďalej zvysoka kašľať.
Súvisiace texty:
http://www.inaque.sk/clanky/culture/film/len_nech_si_cigan_zostane_tam_kde_je
http://www.butlavavrba.net/2011/07/preco-potrebujeme-cigana.html
http://kultura.pravda.sk/recenzia-sulikov-cigan-obet-dp3-/sk_kfilm.asp?c=A110714_173652_sk_kfilm_p46
http://kultura.sme.sk/c/5972262/cigan-a-stratena-viera-vo-film.html
Naposledy pridaný: 03.08.2011 (peterY)
Diskusia k článku obsahuje 20 príspevkov
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist