Pápež Benedikt XVI. odkázal francúzskemu prezidentovi, že sa s ním chce stretnúť. Predmetom pohovoru nebudú fundamentalisti, ktorých prinavrátenie do vatikánskeho košiara pobúrilo francúzsku biskupskú konferenciu, lebo neuznávajú závery druhého Vatikánskeho koncilu, ale deportácie Rómov.

Sarkozyho plán bol pritom  jednoduchý. Operácia  mala vytvoriť mediálnu karanténu pre popredného člena vládneho kabinetu - Erica Woertha. Ministra práce, ktorého Sarkozy poveril, aby „predal“ verejnosti predĺženie veku odchodu do dôchodku. Woerth spolu s manželkou sú kvôli Madame Betancourtovej, dedičke impéria L´Oréal a najbohatšej dámy krajiny, zapletení do čoraz viac narastajúcemu škandálu financovania politických strán. Jedným z jeho vyvrcholení bola minulotýždňová policajná prehliadka v sídle Sarkozyho vládnej strany UMP.

Druhou chybou bolo, že deportácie Rómov, ranné policajné zásahy, čo oddeľovali deti, ženy a mužov, prišli na televízne obrazovky len niekoľko mesiacov po tom, ako sa v kinách objavili dva  historické filmy. Prvým bol La Rafle du Vel' d'Hiv - o udalostiach zo 16. a 17. júla 1942, keď vichystická polícia zatkla  trinásť tisíc parížskych židov, vrátane veľkého množstva detí. Väčšina z nich skončila v nemeckých koncentračných táboroch. Druhým – Sloboda od rómsko- berberského režiséra Tonyho Gatlifa o deportáciách Rómov.

A silové zložky pokračovali vo svojej „práci“ aj napriek výzvam ľudsko-právnych organizácii, kritike cirkví, rabínov, imámov a členov samotnej UMP.  Christine Butin, šéfka kresťansko - demokratickej platformy a bývalá Sarkozyho ministerka pohrozila, že UMP opustí.

Na frankofónnych weboch aj napriek tomu  kolujú zasvätené varovania o Rómoch, ktorí vám v Carrefoure unesú dieťa, aby ho buď predali na kebab, alebo použili na čary. Základom tejto urbánnej legendy je stredoveká povera o židovskej obeti kresťanských detí, ktorých krv mala slúžiť ako dip k „nehanebným macesovým čipsom“ počas zápasov Golemov v aréne.

Zdá sa, že rasistická hitovka starej  Zóna A „ Cigánsky problém vyriešiť treba“  sa stala  v Európe  populárnou.

Existuje pritom množstvo spôsobov, ako riešiť situáciu nie len Rómov, ale všetkých stigmatizovaných skupín obyvateľstva. Je síce povzbudivé, že pápež vyzval francúzskych pútnikov, aby dokázali prijať univerzálny rozmer človeka a naučiť sa akceptovať cudzincov. No na ľudskosť  nepotrebujeme „nezištnú“ sociálnu prácu cirkví, zapáchajúcu metafyzickým kolonializmom. Ak by bolo kresťanstvo účinné v boji proti sociálnej vylúčenosti a hlavne malo schopnosť robiť ľudí lepšími, tak by naši politici, „nasáčkovaní“ v nedeľných kostoloch boli už dávno vyhlásení za svätých.

Riešením  je nie len fiktívna, ale skutočná rovnosť šancí, aby sme nediskriminovali rómske deti len preto, že sa nenarodili pod Slavínom, ale v Osade. Riešením je, aby sa na scéne konečne objavili pozitívne vzory z rómskej komunity, ktoré dokážu inšpirovať novú generáciu už len tým, že sa budú k svojmu pôvodu hrdo hlásiť. No predovšetkým si musíme uvedomiť, že „ich“ situácia je našou spoločnou situáciou, pretože spolu tvoríme jedno spoločenstvo.

Článok vyšiel aj v denníku PRAVDA.