Keď pred niekoľkými rokmi protestovalo v talianskych uliciach milión ľudí proti politike Silvia Berlusconiho, ten iba sucho poznamenal, že ďalších 58 miliónov Talianov ostalo doma. Šéf British Petroleum Tony Hayward v polovici mája povedal, že 800 tisíc ton ropy unikajúcej z plošiny Deepwater Horizont je ničím, v porovnaní s množstvom vody, do ktorej preniká.

 Obyvatelia  Louisiany a Floridy, ku ktorým ropa dorazila niekoľko dní potom, ako BP nedokázal inštalovať okolo uzáveru vrtu ani niekoľkonásobné zvony, si museli vydýchnuť. Predstava, že by ropy bolo toľko ako vody je vskutku hrozivejšia.
 Rybári, hotelieri, ochranári, morské živočíchy, vtáctvo a pobrežná biosféra dnes pocítia, aký je život vo svete cez ktorý sa prevalila ropná vlna. Svete, v ktorom si chcela najväčšia britská korporácia zabezpečiť miesto tým, že pred desiatimi rokmi minula podľa New York Times nehanebnú sumu 215 miliónov dolárov  na svoj rebranding.  Najväčšia americká ekologická katastrofa od  havárie tankera Exxon Valdez v 1989 pri pobreží Aljašky bude stáť viac, ako vtedajšia dvojmiliardová čistiaca operácia. Nie len preto, že BP dnes míňa na sedatívnu komunikáciu viac, ako by stál bezpečnostný akustický ventil za 500 tisíc dolárov, ktorý v Amerike nie je povinný od čias, ako Američania uverili že akákoľvek regulácia končí gulagmi.

Ropná genocída Mexického zálivu  je len remakom  príbehu korporátnej chamtivosti a politiky, ktorá prestala slúžiť verejnému záujmu. Zbytočne  americký prezident Barack Obama vyhlasuje, že faktúru zaplatí BP. Bol jedným z tých, čo podporili návrh bývalej prezidentskej kandidátky Sarah Palinovej, guvernérky Aljašky,  otvárajúci cestu k podmorskej ťažbe ropy. Ak bol  Černobyľ symptomatickým zločinom komunizmu, civilizačná  otázka pri BP znie - čo  znamená americká   katastrofa pre systém, v ktorom žijeme dnes?

Namiesto  hľadania technológii na obdobie, keď bude ropa iba spomienkou, uprednostnil BP investovať do nového image. Nemecký historik Wolfgang Behringer vo svojich kultúrnych dejinách podnebia opísal, ako ľudská činnosť vplývala na zmeny klímy. Bolo by naivné myslieť si, že súčasná katastrofa  je príliš zanedbateľná nato, aby nemala vplyv na čoraz dramatickejšie životné podmienky na Zemi. O to viac, že žiadna neviditeľná ruka  trhu ropných derivátov nebola dostatočne silná nato, aby viac ako mesiac po havárii zastavila krvácanie zemskej kôry.

Foto: Rozsah ropnej škvrny prenesený na Slovensko. Situácia vypracovaná vďaka nástroju paulrademacher.com/oilspill/

Text vychádza v denníku Pravda

Súvisiace články:

• Finančná kríza v širších súvislostiach
• ALEXANDER AČ: Potrebujeme biopalivá?