V deväťdesiatompiatom mnohí z nás aspoň na sekundu zatúžili po tom, aby sa na úrade vlády objavilo Ninja komando, ktoré by upratalo Vladimíra Mečiara.

A kto by vtedy už len skúmal či ide o porušenie národnej suverenity. Keď dnes počúvam reči o tom, že v Líbyi sme nemali zasiahnuť, lebo Muamar Kaddáfi, je „legitímnym predstaviteľom“ svojej krajiny, neviem sa zbaviť dojmu, že tu niečo nesedí.

Kaddáfi mohol byť pred štyridsiatimi rokmi predstaviteľom čohokoľvek. Hrdinom  panaarbaského socializmu, ktorý vyzeral ako civilizovaná alternatíva voči islamizmu. Alebo cynickým dôstojníkom, ktorý urobil presne to, čo cynickí dôstojníci majú podľa všetkých špionážnych románov robiť- prevraty. No dnes je symbolom  toho, čo arabským lídrom vyčítajú aj islamisti. Korupcie, okázalej zhýralosti, krutovlády a úplného odpojenia sa od skutočnosti. Ľahostajnosť obyvateľov voči svojmu apolitickému režimu udržiaval petrodolármi a strachom. Mnohí z jeho súčasných obhajcov zabudli, že Kaddáfiho tajná služba bola počas „vojny proti teroru“ špinavou rukou CIA. Boli to Kaddáfiho ľudia, ktorí mučili  unesených z Iraku, Afganistanu, alebo Somálska. A boli to Kaddáfiho vojaci, ktorí zabíjali utečencov zo subsaharskej Afriky na ceste do Európy.

Zdalo by sa, že  útok na Líbyu- čím tzv. dodržiavanie bezletovej zóny určite je, zjednotí všetkých, ktorým nezáleží len na pomerne prijateľnej životnej úrovni Líbyjčanov, ale aj na ich slobode. No ukazuje sa, že časť európskej ľavice má s podporou operácie s mandátom OSN  problém. Kaddáfi má totiž ešte stále v „slávnych skutkoch boja proti americkému imperializmu“ rovnaké miesto, ako psychopat Hugo Chavez a nehanebný imám z Teheránu. A tak sa zrazu z niektorých ľavicových médií hrnú informácie o tom, že za protikaddáfiho silami stoja západné tajné služby a Al- Kajda. Presne tá istá Al- Kajda, ktorej existenciu kritici amerických imperiálnych vojen na Blízkom východe považujú za výmysel tých istých tajných služieb, s ktorými dnes údajne islamisti ovládajú Bengázi.

Nikto nepochybuje o tom, že Sarkozy svojou operáciou odpútava pozornosť Francúzov od prieskumov verejnej mienky, podľa ktorých by neprešiel ani prvým kolom budúcoročných volieb. David Cameron nie je žiadny Rob Roy, ktorý sa po kajúcnej návštevy Westminister Abbey rozhodol, že princovi Williamovi venuje k svatbe  oslobodený Tobruk. A Obama nie je žiaden svätý Ľudovít v Damiette, ktorého tomakawkami hádžu šípky opití anjeli nebeskej armády. Západní politici ostávajú  kreatúrami  bushistickej  propagandy, ktorá  premenila starý ideál solidarity na zločineckú  doktrínu humanitárneho bombardovania.

No musíme sa vyvarovať toho, aby sme si začali mýliť akúkoľvek západnú vojenskú operáciu s otvorením nového frontu proti Amerike s viac, než pochybnými spojencami. Naša Amerika s ústavou inšpirovanou francúzskou revolúciou, beatnikov, mohutných protivojnových hnutí, Amerika Woodstocku, nového folku a Michaela Moora dnes, po zrútení neoliberálnej ideológie, prináša autentickejšiu kritiku zombiekapitalizmu, ako ropní diktátori tretieho sveta.

Ak ale máte  pocit, že v Líbyi robíme to isté, čo sme robili v Kosove a Iraku, ak sa vám zdá, že sloboda je menej dôležitá, ako boj proti kapitalizmu a ak  si myslíte, že aj vy máte právo na selektívne hodnotenie stavu sveta tak, ako to robia bushistické nadácie a média, nech sa páči. No nezabúdajte, že ľavica, ku ktorej sa hlásime, vzišla aj z bojov proti tyranii a my nemáme právo vydávať našu dialektickú  zbabelosť za letnú kolekciu podpory zločincom.

Text vychádza aj v denníku Pravda