Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Každým dňom Európska únia nalieha čoraz nástojčivejšie na grécku vládu a parlament, aby prijali ešte drastickejšie úsporné ...
[Joachim Becker]
Krach z 1929 a následná Veľká hospodárska kríza nás mali naučiť dôležitú vec: že kaskádovitý pád ako súkromných, tak verejných ...
[Kriteko]
Kríza žánru | Editorial | Peter Macsovszky | 09.02.2010

Mehdi Cristiano Allam, taliansky politik egyptského pôvodu, pred niekoľkými rokmi povedal, že multikulturalizmus a politická korektnosť znamenajú pre Európu samovraždu.
No dobre: samovražda – to ešte chápem, čo to asi môže byť. Hoci som sa o ňu nikdy nepokúšal. Iba ak v myšlienkach: skočiť pod električku alebo pod kamión? Ale znepokojuje ma skôr tá Európa. Že čo to vlastne je? Čo je najvyšším, prípadne najzákladnejším symbolom Európy? Beloch? Kresťan? Lebo pokiaľ ide o mňa, ja si myslím, že symbolom Európy je rocková hudba.
Domnievam sa, že Európa nikdy nie je tam, kde mi nedovolia počúvať populárnu hudbu. Teda hudbu populárnejšiu než klasická. Lebo ja sa Európanom cítim len vtedy, keď môžem počúvať rock and roll. Alebo jazz. Lebo jazz je čosi naozaj európske. Prišiel toť rovno z Ameriky. Vymysleli ho černosi. Ktorých do tej Ameriky násilím privliekli Európania.
Privliekli, privliekli... No najprv museli predkom všetkých neskorších džezmenov urobiť miesto. Vykynožiť les. Vysušiť močiar. Zasadiť strom. Postaviť dom. Najlepšie na mieste indiánskej osady. Takže ešte raz: vyklčovať les, vypáliť osadu... Indiáni, áno, to bola jedna z relevantných technologických prekážok stojacich Európanom v ceste k blahobytu. Na Starom kontinente. Európania sa vždy radi rozmnožovali. Nakoniec ich bolo toľko, že doma ich už zem nevládala uživiť. Do nových svetov bolo načim vyraziť. A stadiaľ sať živiny planéty. Kolonializmus je predsa takisto súčasťou európskej identity.
Európanom sa cítim, keď v bare nemajú problém púšťať Rolling Stones. Hoci aj oni, starí dobrí Roliši, hrajú vlastne echt neeurópsku hudbu, hudbu americkú. Takú, čo vyhúkla z korienkov čierneho bluesu. No dobre: tak nie sú až takí európski, daj sa mi svete. Môžem sa ešte uchýliť k Mozartovi, ktorý napísal Čarovnú flautu, prešpikovanú slobodomurárskymi symbolmi tzv. egyptského rituálu... Aha, to už asi zasa zaváňa nejakým tým multi-kulti. Ach, nesprávny čas: veď i 18.storočie bolo také dajaké pripestré, frivolné a vlastne multi-kulti... Tak radšej devätnáste? Trebárs Verdiho Aida... Ach, zasa Egypt, však? No a čo? Veď stará egyptská civilizácia je tak trochu európskou: podľa (platónsky) dávnej legendy sa Gréci matematike naučili od Egypťanov, od boha Thovta. To asi preto sa Cristiano Allam cíti v Taliansku tak strašne doma, že sa tam nechal pokrstiť rovno pápežom. V tomto prípade sa nenašiel neokonzervatívec, ktorému by prapôvodná multikultúrna otvorenosť katolíckej cirkvi prekážala. Ba ani jej politická korektnosť. Lebo veď odmietnuť pokrstiť Egypťana (hoci aj s talianskym občianstvom vo vrecku) by bolo predsa len politicky nekorektné. Takže na to, aby som sa mohol dostatočne hlboko cítiť Európanom, postačí, ak budem oficiálne potvrdeným kresťanom? Ale veď kresťanstvo takisto nie je európske – koľkokrát to majú znalci náboženstiev pripomínať? Že do Ríma prišlo z Palestíny. Hneď nato, ako ho umiesili z náboženských a filozofických prvkov židovského, perzského a alexandrijského (aha, zase Egypt!) pôvodu. Veď ani len tomu chudákovi vatikánskemu dogmatizmu nechýbajú prvky judaistického patriarchalizmu a farizejstva! O byzantských výhonkoch radšej ani nehovoriac.
Skrátka vojdem do nejakého (samozrejme nealkoholického a nekatolíckeho) baru, napríklad niekde v centre Teheránu, a tam neznie žiadny Rolling Stones. No tak to asi, do kelu, nebude žiadna Európa. Tam sa asi Európanom nemôžem cítiť. Alebo práveže tam? Kde sa zo mňa stáva kontrastný element? Nie, nie: ja sa Európanom cítim len tam, kde nekontrastujem. Inde sa cítim človekom – nič iné mi totiž nezostáva. Tak dobre: v končinách ako Teherán si musím od svojho európanstva dať nútený oddych. Niečo podobné sa žiada aj od moslimov v Západnej Európe: nech, preboha, neblbnú a okamžite sa prispôsobia. Európe. Tej, ktorá je tak či onak už niekoľko stáročí od základov multi-kulti, a to aj v časoch keď práve z Ibérskeho polostrova vyháňala Maurov i Židov. No a keďže Európa nikdy nebola iná ako multikultúrna, podľa allamovskej logiky platí, že permanentne pácha(la) samovraždu. Kontinent, ktorý sám seba neznáša. Pozoruhodný intelektuálny výkon. Len ako to vysvetliť „návštevníkom“?
Ako vysvetliť Neeurópanovi, čo je to multi-kulti? A čo je politická korektnosť? Ako mu vysvetliť, že keď už sa raz rozhodol žiť v Európe, má sa vzdať atribútov svojej kultúry a okamžite začať žiť v duchu multi-kulti? Čiže súčasne sa niečoho vzdať i nevzdať Veď také dačo – takú schízu – poznajú len na Západe. Teda najmä v Európe. Preto najmä, lebo Texas trochu narúša inteligentný imidž Západu. Takže ho nemožno brať až tak vážne. Aspoň nie v tej Európe, v ktorej je bežné jesť banány a cestoviny, ktorých receptúru priviezol Marco Polo. Z Číny. A to som ešte nezačal hovoriť o kukurici.
Naposledy pridaný: 11.02.2010 (PeterS)
Diskusia k článku obsahuje 8 príspevkov
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist