JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Samy na svete

Kríza žánru | Editorial | Rado Kovács | 14.05.2015

_ma_small

Skúste si to predstaviť: Večer si líhate do postele, máte zhruba tak 10-12 rokov. Ležíte tam, paplón sa vám dotýka brady, ruky položené na vankúši v polohe, v akej sa vojaci vzdávajú. Vedľa vás takto leží ďalších niekoľko detí alebo máte celú izbu pre seba, na tom nezáleží. Dôležité je, že tí, ktorí vás pred chvíľou prikryli a možno vám i prečítali rozprávku, tí, ktorí sa s vami chvíľu rozprávali o tom, ako ste prežili uplynulý deň, čo vás zaujalo, čo potešilo, prečo ste poobede plakali, všetci títo sú cudzí ľudia.

Netušíte, kde sú vaši rodičia, čo robia, či sú ešte vôbec nažive, možno ste ich nikdy nevideli, možno už nikdy neuvidíte. Takže, skúste zavrieť oči a predstaviť si to: ste tu úplne sami – nie len vtedy, keď sami byť chcete, keď potrebujete súkromie, trochu ticha a pokoja. Ste sami, absolútne. Neexistuje totiž nikto, komu by ste mohli povedať “mama” alebo “oco”. Vaši súrodenci sú nevedno kde, alebo možno to aj viete, ale nie je vo vašich silách sa s nimi spojiť, nieto ešte stretnúť. Nemáte telefón, nemajú ho ani oni.

Vaše oči ostávajú zatvorené, pokračujete v predstavovaní si. Že na stenách v spoločnej spálni detského domova nemáte žiadne obrázky alebo fotografie. Hrať sa chodíte spoločne s ostatnými do jednej miestnosti na to určenej. Všetky hračky v nej sú spoločné, drvivá väčšina z nich je beznádejne rozbitá, alebo trvalý prísun nových spôsobuje, že sa každý týždeň hráte s inými.

Nemáte vôbec nič. Nič nie je skutočne vaše, nič si nemôžete odložiť s tým, že to tam nájdete neporušené aj nasledujúci deň. K ničomu si tak nemáte šancu vytvoriť citový vzťah (a pre úplnosť dodajme, že úplne rovnaké je to aj s ľuďmi, ktorí vás obklopujú – prichádzajú a odchádzajú bez toho, aby ste to mohli akokoľvek ovplyvniť). Tričko, rifle, topánky, toto všetko je vaše len dovtedy, kým nepríde pranie. Áno, môžete mať šťastie a toto všetko si predstavujete v posteli domu či bytu “vašej” náhradnej rodiny. V tom prípade sa cyklus “od prania k praniu” mení na “od návštevy domova po návštevu domova”. Po nej začínate zase odznova, vetrovku či mikinu už nosí váš kamoš, ktorý nemá to šťastie žiť s tetou a ujom v ich domčeku v neďalekom meste.

Nikdy ste nepočuli o dobrovoľnej skromnosti, o životných štýloch propagujúcich nevlastnenie. Vy nevlastníte ani ceruzku a všetko okolo vás vám skryto alebo explicitne odkazuje, že to tak má byť. Toto je váš prirodzený svet, to, čo vás formuje, čo vás bude s najväčšou pravdepodobnosťou do konca života definovať. Nikdy nebudete medzi tými pár (preto ľahko zapamätateľnými a médiami vypichnuteľnými) výnimkami, ktoré dokážu prekročiť tieň tohto sveta a “vytvoriť” sa nanovo.

Raňajkujete, obedujete a večeriate za 2,80 na deň. Nie týždeň, nie obdeň, permanentne. A je celkom možné, že až do svojej plnoletosti nikdy nezažijete, aké je to najesť sa dosýta. Ale vlastne, je to jedno: vaša nedosýtenosť, ktorá vás bude sprevádzať do konca života, vám nedovolí zažiť ten upokojujúci pociť, že máte dosť.

Predstavte si (oči stále zatvorené), že za vás cudzí ľudia robia temer všetko. Od zaväzovania šnúrok po prestretie na stôl, od výberu toho, čo si oblečiete až po to, aký bude váš poobedňajší alebo víkendový program. Cítite to? Tú tupú bezmocnosť? Áno, myšlienky sa vám už pomaly prepletajú do nepreniknuteľnej siete, z ktorej nebudete mať šancu uniknúť. Teraz budete sedieť, potom si vypijete čaj, neskôr za vami ktosi umyje riad. Učešú vás, osprchujú, šampónuje sa v piatok, obal z perníka vám vezmú z rúk cudzie ruky. Nemáte si od čoho odvykať, všetko toto sa deje od vášho počiatku.

A teraz to “najlepšie”: v papieroch máte temne jemný mix príznakov autistického spektra, alebo niečo ťažko nevysloviteľné, čo sa prejavuje apatiou, agresivitou alebo nejakou nevyspytateľnou kombináciou reznutou rôznymi obsesiami.

Toto všetko máte teraz vo svojich predstavách, hmýri sa vám to pred očami, splieta a prekrýva, možno už bojujete s panickým strachom z vlastnej budúcnosti, ktorú zrazu vidíte ako jednu dlhú rovnú lajnu... nie, koksu nie. No a potom, v jednom nestráženom momente vám napadne, že do toho vedľajšieho polorozpadnutého domu majú po rekonštrukcii z Nórskych fondov umiestniť deti, ktoré si nič také predstavovať nemusia. Vy viete, prečo.

Na druhý deň nájdete v schránke petíciu, v ktorej miestni slušní spoluobčania dôrazne žiadajú, aby sa nič nerealizovalo, lebo vo svojej blízkosti nechcú asociálov, čo vykrikujú, kradnú, znásilňujú, vraždia, škaredo rozprávajú a rozhadzujú smeti.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 106 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist