Vláda Slovenskej republiky sa rozhodla uprednostniť diaľnice pred budovaním infraštruktúry pre vedu, výskum a vzdelávanie. Veľkú časť financií zo štrukturálnych fondov EÚ, určených pre vedu a výskum, zamýšľa presunúť betonárskej a diaľničnej loby.

. Asi s ambíciou, aby mohol každý vodič (volič) v budúcnosti zistiť na vlastnej koži, aké stavby u nás dokážeme vybudovať cez chránené krajinné územia alebo priamo cez centrá našich miest aj bez priveľmi vzdelanej pracovnej sily. Každý vodič - volič sa bude môcť stať vedcom experimentátorom a na vlastnej koži zažiť múdrosť rozhodovania svojej vlády. Vláda teda v skutočnosti nejde odobrať vede, ale chce práve financovanie vedy a výskumu zefektívniť a dostať ich k čo najširším masám.

Šanca na prelomový objav

Žiaľ, nie každý pochopil tieto osvetové zámery vlády. Ako reakcia na túto novú víziu budovania vzdelanostnej spoločnosti sa totiž okamžite zdvihla vlna nevôle spomedzi najvýznamnejších vedcov z prostredia Slovenskej akadémie vied a najväčších univerzít. Zjavne nespokojní a rozhorčení vedci a pedagógovia neporozumeli základným princípom stratégie súčasnej slovenskej vlády, ktorá sa rozhodla s odvahou dokončiť projekt viacerých predchádzajúcich, no zbabelých a nedôsledných vlád. Slovenská vláda nechce len šíriť osvetu a naučiť každého občana základné princípy experimentu a vedeckej analýzy. Má oveľa väčšie ambície. Napríklad aj naučiť mnohých vedcov-idealistov, predovšetkým z oblasti prírodných a experimentálnych vied, o čo vo vede ide naozaj. Že v nej ide samozrejme o peniaze a moc, teda, že veda nie je len o súťažiach o najlepší vedecký projekt, čo v podmienkach dlhodobo podfinancovanej vedy na Slovensku znamená v podstate zúženie celej vedy na dva-tri exkluzívne tímy so životnosťou asi tri až päť rokov. Hlavným odkazom vlády vedeckému spoločenstvu je vyjadriť podporu ich najvyšším ambíciám. Totiž podobne ako mnohí z tých, čo teraz protestujú, aj predstavitelia našej reformnej vlády dlhodobo prezentujú potrebu našej krajiny buď získať nejakú „nobelkovku“ (je v podstate jedno začo, len nech už konečne nejakú máme), alebo aspoň dostať niektorú z univerzít na Slovensku do zoznamu prvých päťsto najlepších univerzít sveta (je v podstate jedno v ktorom rebríčku a ktorá univerzita by sa stala tou hviezdou, len nech niekde konečne sme). To, že si reformná vláda neporozumela s predstaviteľmi vedy a výskumu je obrovská škoda, keďže hoci rôznymi prostriedkami, chcú dosiahnuť to isté.

Vedci, predovšetkým z oblasti prírodných vied a informatiky nedokázali dešifrovať odkaz vlády, vedenej ich kolegyňou z oblasti spoločenských vied. Tá, spolu so svojimi poradcami z neexaktných vied totiž lepšie pochopili zákonitosti fungovania vedy a najmä, ako dostať slovenskú vedu z problémov, v ktorých sa už dosť dlho potáca. Pochopila dve veci. Po prvé, že je treba posilniť vo vedcoch pocit výlučnosti a nasľubovať im, že len v súťaži o veľké granty sa dokáže ich genialita a nenahraditeľnosť. Keď sa toto presvedčenie, nie nepodobné nábožnej viere ujalo a stalo sa hlavnou víziou rozvoja vedy, potom stačí im jednoducho sľúbené peniaze nedať, aby na vlastnej koži spoznali svoj omyl a spochybnila sa ich vedecká sebadôvera. Jednoducho, aby zistili, že ich skúsenosti z exaktných vied nie sú v politickom a sociálnom živote veľmi uplatniteľné. Zároveň im však ukázala, o čo vo vede naozaj ide a akým spôsobom sa to dá dosiahnuť. Hlavným odkazom novej iniciatívy vlády je, že vo vede má ísť predovšetkým o dosiahnutie nejakého praktického a zisk prinášajúceho vedeckého objavu, teda takého zvratu v poznaní, ktorý obráti zraky najväčších celebrít svetovej vedy k malému stredoeurópskemu tigríčaťu. Slovenská vláda pochopila, že ambície budovať vedu na pseudosúťaži, ktorá v podstate len zužuje okruh tých, ktorí získajú akú-takú podporu, aj to len na úkor zvyšku vedeckého spoločenstva, nemá šancu nič nové priniesť, iba ak možnosť, aby naši profesori boli pri tom, keď zasa nejaký američan, brit alebo nemec niečo už dávno objavené trocha zdokonalí. Ako naznačuje zoznam nedávno vymenovaných nových profesorov budúcnosť Slovenska je vo sfére ducha. Až toho najvyššieho, ktorého zástupcami na zemi je, okrem politických, duchovných a vedeckých predstaviteľov katolicizmu zo Slovenska a blízkeho zahraničia aj patrónka slovenského vysokého školstva svätá Alžbeta. Nie prírodné vedy, ale vedy duchovné a ekonomické dávajú šancu našej krajine dobyť svet a získať Nobelovu cenu. V tomto sa iste ambície vlády zhodujú s ambíciami kapitánov slovenskej vedy, ktorí zatiaľ žiaľ progresívne a reformné vládne návrhy nevedia dešifrovať.

Slovensko ako mekka svetovej vedy

Výhodou vládneho návrhu oproti bežným vedeckým ambíciám je, že máme šancu získať za jeden objav v podstate naraz až dve Nobelove ceny za dve rôzne disciplíny. Slovenská vláda sa rozhodla definitívne zaútočiť na tieto najvyššie méty praktickým dokázaním možnosti zázraku, za čo by získala cenu v novoustanovenej oblasti pastorácie a zároveň by získala cenu za ekonómiu vytvorením novej ekonomickej teórie. V podstate si vláda zvolila jednoduchý postup dosiahnutia nobelovky. Vláda zastaví postupne akékoľvek financovanie vedy, výskumu a vzdelávania na Slovensku a ak táto sféra dokáže fungovať dlhšie ako tri mesiace (teda keď vedci a vysokoškolskí pedagógovia spotrebujú aj zvyšky svojich úspor) bude to dokázanie reálnej existencie zázraku. Možno v tom vedcom pomôžu ich úprimné modlitby k zosnulému Jánovi Pavlovi II., čím mu dopomôžu k vyhláseniu za svätého, čím zasa spätne posilnia celosvetovú prestíž svojho objavu a Slovenska ako krajiny zázrakov. Z hľadiska novej ekonomickej teórie to bude dôkazom o možnosti rozvíjať vedu (a postupne akúkoľvek produktívnu sféru ľudskej aktivity) aj bez akýchkoľvek finančných nákladov. O autorstvo sa síce budú musieť rozdeliť dva najprogresívnejšie a najprivilegovanejšie piliere vedy u nás – teológia a ekonómia, no keďže pôjde o prvú nobelovku v histórii slovenskej vedy, vláda určite udelí tomuto spoločnému tímu vedcov odmenu primeranú významu objavu, na čo jej určite zostane dostatok prostriedkov, keďže už nebude musieť financovať ani vedu ani vzdelávanie na vysokých školách. Slovensko sa stane nie len celosvetovým lídrom v novej ekonomickej teórii, potvrdzujúcej dávne ambície Vatikánskej ekonomickej teórie (stadiaľ teória Vatikánskej meny) ale aj v súčasnosti najdynamickejšie rastúce vysoké školy a univerzity sa dostanú na špicu všetkých rebríčkov prestíže svetových univerzít. Malá túžba po zázraku tak veľmi rýchlo a v podstate bez akýchkoľvek nákladov dokáže premeniť Slovensko na skutočné laboratórium a generátor vedeckých objavov a inovácií, čoho dôsledkom bude aj bezprecedentný nárast počtu turistov a pútnikov a premena Slovenska na turistickú a náboženskú veľmoc. Zostáva síce riziko, že sa tento experiment nepodarí a zázrak sa nestane. Nedá sa nevidieť aj riziko, že múdre rozhodnutie slovenskej vlády úplne zničí aj tých pár zvyškov vedy, ktoré ešte ako tak prežívajú. No pozerať sa na veľké výzvy z perspektívy rizík je len maloverných, nie pre ľudí so silnou a nezlomnou vierou, aká stojí za akýmkoľvek skutočne revolučným objavom.

Text vychádza v rámci spolupráce JtT so stálým zastúpením Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah sa nemusí zhodovať s názormi FES-u