JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Fraškovitý pokus o puč, dobre zorganizovaná represia

Neskoro večer 15. júla sa počas niekoľkých hodín udial zinscenovaný pokus o prevrat. Prevrat jednomyseľne odsúdili parlamentné strany, ...

[Joachim Becker]

Podat ruku nebo strhnout do propasti?

Před pár dny média přinesla zprávu o muži muslimského vyznání, který ve Švédsku odmítal potřást kolegyním v zaměstnání rukou, ...

[Vendula Filipova]

Šanca pre lepšie Slovensko?

Kríza žánru | Editorial | Jarmila Lajčáková, Alena Chudžíková | 10.12.2014

_ma_small

Spomínam si, ako som raz navštívila rómsku osadu v obci Milpoš v sabinovskom okrese. Sprevádzal ma pán Kaleja, rómsky pastor Apoštolskej cirkvi. „Pozrite sa, títo ľudia so sebou urobili všetko, čo mohli. Sú čistí a prispôsobení,“ vysvetľoval mi. Ani to však zjavne nestačilo na to, aby im obec alebo štát pomohli žiť dôstojne. Chatrče v osade vzdialenej pár kilometrov od obce, ktoré boli naozaj veľmi čisté, boli postavené z odpadov a bez stavebného povolenia. Približne 70 ľudí, ktorí v nich žili, čerpalo vodu zo znečisteného potoka a ako zdroj elektriny používali autobatérie. Akokoľvek sa snažili, aby pre gádžov pôsobili prijateľne, nestačilo to ani na to, aby ich deti chodili do školy v spoločnej budove s ich nerómskymi rovesníkmi.

Milpošskí (a ďalší) Rómovia sú dôkazom toho, že táto menšina nemá v našej spoločnosti reálne šance na to, aby zásadne zmenila svoju situáciu. Aj napriek tomu ich mnoho ľudí, a najmä politikov, obviňuje z toho, že si za svoju chudobu môžu sami. Realita je však iná.

Štátna politika totiž Rómov veľmi účinne udržiava v pozícii tzv. underclass. Dobrým príkladom je vzdelávací systém, ktorý nedáva ani zďaleka všetkým deťom rovné šance na to, aby získali kvalitné vzdelanie a neskôr aj dobre platené zamestnanie. Namiesto toho obviňuje chudobné rómske deti zo zaostalosti, neprispôsobivosti, nedostatku hygienických návykov a z toho, že majú nezodpovedných rodičov. Až príliš často im predurčuje osud absolventa špeciálnej školy, či v lepšom prípade (naozaj v lepšom?) oddelenej rómskej triedy. Nemôžu predsa brzdiť napredovanie svojich nerómskych spolužiakov. Svoju vzdelávaciu dráhu potom často končia na súkromných učilištiach s obskúrnymi odbormi a pochybnou úrovňou vzdelávania. Nehovoriac o tom, že takéto učilištia sú často priamo pri osadách, a tak dávajú svojim študentom mizivé šance preniknúť do nerómskeho sveta. Na tom však zrejme až tak nezáleží. Dôležité je, že takéto školy majú zaručené štátne dotácie. A popritom takto „tieto deti aspoň niečo vyštudujú,“ ako raz uviedla jedna dlhoročná pracovníčka ministerstva školstva. Načo im takéto vzdelanie bude? To nikto nerieši. Veď aj tak ostávajú v osadách. Vyštudovanie „aspoň niečoho“ sa dokonca stalo hospodárskou prioritou krajiny. Elokované pracoviská učňoviek pri osadách tak rastú ako huby po daždi, vďaka čomu sa rómske dievčatá môžu vzdelávať napríklad v odbore „praktická žena.“ Naučia sa variť, hospodáriť, háčkovať a nesmieme zabudnúť na toľkokrát skloňované osvojovanie hygienických návykov. Kvalifikácia, ktorú iste vyhľadáva každý zamestnávateľ. Asi toto je to prepájanie stredoškolského vzdelávania s praxou, ktoré tak presadzujú poslední ministri školstva. Veď keď takíto absolventi neprekvapivo zostanú na sociálnych dávkach, vládny splnomocnenec im zabezpečí „pracovné príležitosti“, aby nemali pocit, že dostávajú „koláče bez práce.“ Systém menších obecných služieb z nich urobí fakticky otrokov, ktorí kopú kanály, čistia ulice, dláždia chodníky za výrazne menej, ako je minimum potrebné na prežitie.

Štát fatálne zlyháva v tom, aby zabezpečil reálne možnosti, aby aj chudobné rómske deti mohli žiť lepšie ako ich rodičia. Len máloktorému rómskemu dieťaťu sa podarí vymaniť z predstavy väčšiny o tom, na čo má alebo nemá schopnosti. Aj z maturitných odborov pokračuje príliš mnoho rómskych študentov štúdiom sociálnej práce na provinčných vysokých školách s nie veľmi ružovými vyhliadkami pracovného uplatnenia. Úspechy vo vzdelávaní, aj keď zatiaľ skôr čiastočné, prinášajú len niektoré mimovládky a samosprávy, ale najmä odhodlanie detí, ich rodičov a niektorých učiteľov.

Zásadná zmena môže nastať až vtedy, keď sa ako spoločnosť oslobodíme od predstavy, že Rómovia môžu byť len dobrí hudobníci alebo tanečníci, či v poslednom čase aj sociálni pracovníci. Akoby sa očakávalo, že Rómovia by mali pracovať len s Rómami, a teda by nemali prekračovať hranice medzi rómskym a nerómskym svetom. Rómski absolventi vysokých škôl však nemajú žiadnu povinnosť pomáhať rómskym komunitám Tak, ako každý iný mladý človek, aj oni majú právo študovať a robiť to, čo ich baví. Samotný fakt, že sa z nich stanú napríklad úspešní podnikatelia alebo ekonómovia, pomôže rómskej menšine úplne najviac. Pomôže nabúrať predsudky uväzňujúce ich v pozícii underclass, ktorá má len veľmi nízke šance zmeniť svoj osud. Na to však potrebujeme viac rómskych študentov na kvalitných univerzitách iného než „sociálneho“ zamerania. Zatiaľ ale majú veľmi málo šancí sa na ne dostať.

Jednu z tých „mála šancí“ však práve vytvorila Ekonomická univerzita v Bratislave. Naša mimovládka jej pomohla prijať program, ktorý podporí rómskych uchádzačov o štúdium a zvýši tak ich podiel v radoch jej študentov. Momentálne im vie ponúknuť bezplatné prípravné kurzy, pomoc pri získavaní štipendia alebo doučovanie. Dôvodov, pre ktoré sme oslovili práve Ekonomickú univerzitu, je viacero. Ide o univerzitu, ktorá ponúka široký výber študijných odborov - od tradične ekonomických smerov, akým je bankovníctvo, účtovníctvo či audítorstvo a podnikové hospodárstvo, cez manažment, cestovný ruch a informačné technológie, až po štúdium cudzích jazykov. Okrem toho však ponúka aj dobré šance na uplatnenie na trhu práce. Tri z jej šiestich fakúlt sa pravidelne umiestňujú v desiatke škôl s najlepším pracovným umiestnením absolventov. Jedna fakulta dokonca sídli v Košiciach. Tá môže byť zaujímavá najmä pre niektorých uchádzačov z východného Slovenska. Asi najdôležitejším dôvodom je však to, že rómski študenti na Ekonomickej univerzite pomôžu narušiť stereotypné predstavy o tom, na čo rómske deti majú či nemajú.

Ekonomická univerzita môže týmto programom tiež dlhodobo získať. Výskumy dopadu podobných podporných programov na amerických univerzitách (tzv. affirmative action) totiž poukazujú na ich rôzne efekty, ktoré sú pre vysoké školstvo kľúčové pri napĺňaní svojho poslania. Výučba v etnicky rozmanitom prostredí napríklad zlepšuje vzťahy medzi rôznymi skupinami, zmenšuje predsudky, zlepšuje kritické myslenie a sebadôveru študentov a študentiek, vedie ich k vyššej občianskej angažovanosti, a tiež podporuje zručnosti potrebné pre profesijný rozvoj a preberanie vedúcich pozícií.

Podpora, ktorú Ekonomická univerzita ponúka rómskym záujemcom o štúdium, nemá podobu kvót alebo extra bodov na prijímacích skúškach len za to, že sa niekto prihlási k rómskej národnosti. Rómski uchádzači budú musieť splniť presne tie isté podmienky prijatia ako ich nerómski rovesníci. Ekonomická univerzita im však pomôže vyrovnať štartovaciu čiaru tým, že im sprístupní prípravné kurzy, ktoré by si šikovní rómski stredoškoláci len ťažko mohli dovoliť. Samozrejme, že ide o beh na dlhé trate. Nepredpokladáme, že takýchto študentov budú hneď desiatky alebo stovky. Prvý rok ich bude možno len zopár, ale veríme, že každým rokom ich bude čoraz viac.

Za kľúčové považujeme to, aby sa k podobným iniciatívam pripojili nielen ďalšie kvalitné stredné a vysoké školy, ale aj významní zamestnávatelia. Ak viacerí vsadíme na vytváranie šancí, máme nádej, že sa veci zásadnejšie posunú aj u nás. Bolo by predsa fajn, keby z našej krajiny raz bola skutočne moderná demokracia, v ktorej má každý šancu na dôstojný život, nie?

Autorky pracujú v Centre pre výskum etnicity a kultúry.

Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 56 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist