Udalosti minulého týždňa v Egypte mnohí analytici i žurnalisti vyhodnotili ako vojenský puč. Najzaujímavejšie je, že tento prevrat uskutočnili sudcovia ústavného súdu. Divadlo demokratických reforiem vstupuje do tretieho dejstva.

Najvyšší ústavný súd vydal rozhodnutie, že parlamentné voľby boli protiústavné, keďže poslaneckých mandátov vyhradených nezávislým kandidátom „sa zmocnili“ kandidáti stranícki. Zákon, ktorý jednu tretinu parlamentu vyhradzuje nezávislým kandidátom vznikol z potreby bývalých členov Národnodemokratickej strany preklamať sa do parlamentu ako nezávislí. Nepodarilo sa, tak zaúradoval ústavný súd a z rozbehu spochybnil pre istotu celé voľby. 

 Otázne je, na základe čoho ústavný súd rozhodol. Pravdepodobnosť, že ústavní sudcovia vôbec vedia, čo možno v dnešnom Egypte za ústavu pokladať, resp. aká/ktorá časť ústavy je v súčasnosti platná, je dosť malá. Ale možno im krivdíme, možno naozaj vedie. Alebo – a to je pravdepodobnejšie – pri všetkej úcte k členom egyptského ústavného súdu, jednoducho sa pri svojom rozhodovaní riadili „radou“ vyššej inštancie. Nezabúdajme, že členov Najvyššieho ústavného súdu vymenoval bývalý prezident.

Od revolúcie sa v Egypte udialo už toľko protiústavných vecí, že len ťažko uveriť, že rozhodnutie o rozpustení parlamentu nebolo vydané najvyšším ústavným súdom na objednávku junty. Kde bol ústavný súd, keď junta pozastavila platnosť niekoľkých článkov ústavy? A vlastne, nebola vari už revolúcia protiústavná?

Asi by bolo najlepšie, keby si egyptský občania priznali, že ako protiústavné môže byť označené všetko, okrem výnosov Najvyššej rady ozbrojených síl. Rozhodnutie ústavného súdu bolo jednoznačne účelové, bez ohľadu na to, že „hypoteticky“ dáva egyptským občanom druhú šancu voliť. Aj slepí to musia vidieť.

Pozrime si druhé rozhodnutie – zákon o vylúčení vysokých predstaviteľov bývalého režimu bol označený tiež za protiústavný. Takže Šafíqova kandidatúra bola odobrená, jeho účasť v druhom kole sa už nedá spochybniť. Ak vyhrá vo voľbách Šafíq, „demokracia“ zvíťazila a junta mu odovzdá moc. (Tu by sa asi hodilo sedemnásť rehotajúcich sa emotikonov.) Ak vyhrá Mursí – a zatiaľ všetko nasvedčuje tomu, že vyhrá, bude zaujímavé sledovať, ako sa generáli z odovzdania moci vyklamú. Najjednoduchšie, aj keď príliš okaté, by bolo ďalšie rozhodnutie ústavného súdu. Človek nemusí byť egyptským ústavným právnikom, aby mu napadlo „perfektné riešenie“. Neboli vari aj prezidentské voľby už do začiatku protiústavné? Veď volebná komisia zabránila kandidovať aj Umarovi Sulajmánovi na základe protiústavného zákona! Nie, junte by samozrejme nešlo o právo Sulajmána kandidovať, šlo by jej o opakovanie volieb. A kto videl priebeh egyptských parlamentných volieb, našiel by na nich toľko dôvodov na zrušenie ich výsledku, že by ústavnému súdu stačili na tri volebné obdobia.

Ale to by bolo príliš okaté, ak majú generáli aspoň trocha úcty k inteligencii egyptských občanov, vymyslia niečo sofistikovanejšie.

Na základe rozhodnutia ústavného súdu junta rozpustila parlament. Občanov, zhrozených týmto aktom, mohlo aspoň na chvíľu pobaviť vyhlásenie ústavného súdu, že junta nemusela parlament rozpúšťať, pretože ten už bol rozpustený rozhodnutím ústavného súdu.

 Nevedno, kedy sa budú konať nové voľby. Nevedno vlastne, ani to, či sa vôbec konať budú. Možno by stačili doplňujúce voľby jednej tretiny poslancov, tých „nezávislých“. Parlament by chcel o tomto probléme jednať v utorok, no možné je, že armáda zabráni poslancom vstúpiť do budovy parlamentu. Budúci vývoj sa absolútne nedá odhadnúť, všetko sa zase „zašmodrchá“, ako je v Egypte zvykom už zopár tisícročí. Možnosti: občianske nepokoje, kompromis medzi juntou a parlamentom, nové voľby, doplňujúce voľby... hoďme si kockou.

Najsilnejšia strana parlamentu nemá dôvod súhlasiť s opakovaním volieb. Ak by sa opakovali, Moslimské bratstvo nemá kde zobrať nezávislých kandidátov, keďže svojim členom pod hrozbou vylúčenia prikázalo vstúpiť do Strany slobody a spravodlivosti. Ani ostatné strany, bez ohľadu na orientáciu, s tým nemôžu súhlasiť. Parlamentné voľby natoľko finančne „vyšťavili“ liberálov aj salafistov, že z existenčných dôvodov s opakovaním súhlasiť nemôžu. A keby aj, nebolo by nič jednoduchšie, ako spochybniť všetkých zvolených nezávislých kandidátov, ktorých by nejaká strana vo voľbách čo i len verbálne podporila. Ak by sa to niekomu (ústavnému súdu?) hodilo.

Sklamanie egyptských občanov je obrovské. Všetci, ktorí verili „ústupkom“ junty dnes vyzerajú ako hlupáci. Junta ústupky nerobí. Ak ešte niekto od junty niečo získal ako „ústupok“ (študenti, verejní zamestnanci, odborári), mal by sa pripraviť, že o to čoskoro príde.

Egypťania, ktorí ešte stále dúfajú, že parlamentné a prezidentské voľby ukončia dobu  zmätkov a chaosu a oni sa konečne dočkajú vytúženej stability, si budú musieť uvedomiť, že práve toto „prechodné obdobie“ sa im na dosť dlhú dobu stane normálnym. Tak, ako im za tridsať rokov zovšednel výnimočný stav do takej miery, že si jeho výnimočnosť prestali uvedomovať (keďže viac než polovica obyvateľstva si vlastne ani nevedela normálny – opak výnimočného – ani predstaviť), malo by im čo najskôr (pre ich vlastné dobro) zovšednieť aj prechodné obdobie k demokracii.

Isté je iba to, že generáli sa moci nevzdajú, či už bude očividná, alebo kamuflovaná. A ešte niečo je isté – perverzná glorifikácia revolúcie zo strany jej nepriateľov. Mučeníkom revolúcie, bude štát stavať pomníky; revolucionárov, ktorí prežili, bude štát väzniť.  A pochybné rozsudky vojenských súdov, aj väznenie nepohodlných bez obvinenia bude najvyšší ústavný súd vo všetkej svojej najvyššej nádhere prehliadať.

Alternatívou je ešte väčší zmätok a chaos. Alebo zázrak.  

Aktualizácia: Najvyšší výbor ozbrojených síl vydal niekoľko dodatkov k ústavnej deklarácii, ktorými revidoval ústavný poriadok.. Najvyšším veliteľom ozbrojených síl zostáva namiesto novozvoleného prezidenta až do prijatia novej ústavy šéf junty. Prezidentské právomoci boli výrazne obmedzené, úrad prezidenta sa prakticky stáva ceremoniálnou funkciou. Právomoci rozpusteného parlamentu preberá junta až do prijatia novej ústavy. Proces prípravy ústavy môže trvať prakticky ľubovoľne dlho, po jej schválení sa mesiac po ratifikačnom referende majú konať nové parlamentné voľby.

Z drámy je fraška, v ďalšom dejstve však hrozí tragédia.