Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Podľa britskej organizácie Corner House súčasná politika energetickej bezpečnosti nezabezpečí ani energiu, ani bezpečnosť. Táto ...
[Kriteko]
Michal Horváth napísal celkom dobrý text k veci. Ale je tu niekoľko „ale“. Súhlasím, že eurozóna nemá ako vykopnúť Grékov. Nie je ...
[Tiburon]
Kríza žánru | Editorial | Peter F. 'Rius Jílek | 06.05.2011

Hodnotu, ktorú v súčasnosti reprezentuje znalosť cudzieho jazyka, hádam nemusím pripomínať. O angličtine ani nehovoriac.
I slovenské univerzity ponúkajú pomerne pestrú paletu, z tých orientálnejších dokonca arabčinu, čínštinu, japončinu a turečtinu. Máme tu filológov, prekladateľov a tlmočníkov, učiteľov. Francúzština, nemčina, španielčina, taliančina sú tiež stále v kurze. Toto je skutočné búranie bariér a hraníc – interkultúrna komunikácia. No dnes je to hlavne aj investícia, nemyslím teraz tú duševnú, ale v pravom zmysle ekonomickú. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, či je v iných krajinách záujem o slovenčinu? Práve túto investíciu sa totiž rozhodol kabinet Ivety Radičovej zlikvidovať.
Na uvedenú otázku som teda už odpovedal. Áno, záujem tu je, veď v konečnom dôsledku ide o pomerne lukratívnu záležitosť, keďže odborníkov na slovakistiku po svete až tak veľa nebehá. A zjavne ani nebude, ministerstvo školstva to potvrdilo zrušením 13 lektorátov. Napríklad vo Francúzsku bolo možné študovať slovenčinu na univerzitách v Clermont-Ferrand, Paríži a Štrasburgu, od akademického roku 2011/2012 to už možné nebude. Rovnako ako v Bulharsku, Chorvátsku, Poľsku, Rumunsku, Rusku, Srbsku, Taliansku a na Ukrajine.
Vraj je to dočasné úsporné opatrenie. Nezáleží na tom, že niektoré z týchto pracovísk fungujú desaťročia a vychovali stovky profesionálov. Stanú sa jednoducho obeťou tej istej bandy hlupákov, ktorá si myslí, že 0,48 % hrubého domáceho produktu je na vedu a vzdelávanie primerané. Kým iné štáty exportujú svoj jazyk a kultúru ešte aj cez rôzne organizácie pre širšiu verejnosť, za všetko Alliance française, British Council alebo Goethe-Institut, u nás politická elita siaha na reprezentatívne lektoráty najvyššej, čiže vysokoškolskej úrovne, lebo iné ani nie sú. Hlavne, že tu máme stále Maticu, ktorá požiera peniaze daňových poplatníkov na pochybné nacionalistické účely.
Našťastie Slovensko v zahraničí stále rezonuje. Ako prípona v slove Czechoslovakia, ako kulisa v béčkovej hororovej sérii Hostel a občas i ako Slovinsko.
Naposledy pridaný: 10.05.2011 (onlyme)
Diskusia k článku obsahuje 27 príspevkov
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist