Máme ministra kultúry maďarobijca a ministra zahraničných vecí, ktorý by si po ukončení famózneho pôsobenia v Bosne a Hercegovine najradšej odfúkol. A popritom máme našťastie inkontinentné ministerstvo obrany, ktorému ušla informácia o plánovanom vyslaní našich elitných bojových jednotiek do Afganistanu na misiu s „najvyššou prioritou.“ Po voľbách v roku 2010, keď sa budú zpod Hindukúšu sťahovať aj Briti, pôjdu na pomoc Karzajovi bojovať v prvej línii slovenskí vojaci.

Vo vládnom obežníku Slovo nedávno minister Lajčák vysvetlil, že nebyť krízy, ktorá sa žiaľ momentálne nanútila „do centra pozornosti“, slovenský diplomatický zbor by mal pohodu.  Mohol by sa konečne venovať starostlivému upevňovaniu národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí a tiež by to naše milované Slovensko, krojované, ľubozvučné, spisovné,  také aké naozaj je, mohol v zahraničí príťažlivo prezentovať. Aby sme sa už nehanbili. Aby sme boli sebavedomí. Aby sme sa už nikdy nedali ubiť čapicami. A hlavne aby nás tí Maďari prestali poučovať ako sopliakov.

 Ešte že u nás nechce otvoriť veľvyslanectvo niekto iný, ako diskrétna karibská práčka ostrov sv. Krištofa, čo by harpúnou dostrelil od rezortu slovenských rozvíjačov, ktorý dnes preveruje britská polícia.

To, že po takéto rozumy nemusí nik chodiť na MGIMO, hravo dokázal minister kultúry Maďarič, autor najnovšieho eposu o predbabylonskom pôvode slovenčiny.  Zlatovlásku Puškárovú z múzea voskových figurín  si s príslovečnou eleganciou na lego ostrihaného intelektuála udržal od tela a divákov oblažil správou o historickom víťazstve Slovákov nad Maďarmi v boji za našu úradnú Slovenčinu.

Nesporná výhoda pozície šedej eminencie v straníckom boji o post budúceho predsedu vlády je v tom, že si z nej človek môže robiť zásluhy za čokoľvek, a zároveň odmietať prípadnú nepríjemnú zodpovednosť.

Takže naša zahraničná politika v Rubikovej kocke: na Maďarov Maďariča, na lážo plážo Lajčáka za príjem prevyšujúci platy premiéra a prezidenta dohromady, a na prizeranie sa mordovaniu Afgáncov, respektíve na priloženie ruky k americkému dielu, Bašku. Na všetko ostatné sme pri všetkom tom sebavedomí a vlastenectve aj podľa samotného premiéra len štence. Ako vraví v pamätihodnej  replike duch v Janošíkovi, ktorý sa ho pýta, kto je a či je Kristus. „ Ani ty nie si,“ odpovedá prízrak, akoby vystrihnutý z ABC.

Súvisiace články:

• Inglourious Basterds Sulík, Slota
• KDH- štatisti kresťanskej Milosti