Západoeurópsky zbrojný priemysel má problém: slabý a naďalej oslabujúci dolár. Francúzske, britské, nemecké, talianske, španielske a švédske firmy sú totiž bytostne závislé od dolárového exportu. A tak sa okrem už prebiehajúcich delokalizácií, a konkrétnych fúzií chystá aj veľká rošáda: integrácia európskeho trhu so zbraňami pod pokrievkou spoločnej európskej obrannej politiky.

Bol by v tom čert, aby noví členovia, ako aj nádejní kandidáti, nepochopili, od koho bude treba nakupovať. Za všetky len jeden dôkaz: Veľká Británia nie je proti, a ani USA neprotestujú... Je v tom totiž aj hlbší, strategický zámer – európsky obranný pilier v rámci NATO, teda ozajstné transatlantické spojenectvo.

Znamená to asi toľko, že Francúzi práve rozohrali vcelku subtílnu hru, z ktorej môže ťažiť aj Slovensko. Však si spomeňme: keď v prístupových rokovaniach Rakúsko vydieralo Slovensko kvôli odstávke Jaslovských Bohuníc a Mochovciam, Francúzi si mädlili ruky – všetko, čo (nielen) Slováci odstavia si napokon s vysokou pravdepodobnosťou budú musieť nanovo kúpiť práve od nich. Dobre, tak kúpme.

 Ale za dvoch podmienok: nielenže nech ich zbrojné firmy presunú časť svojej výroby na našu pôdu (stále lepšie ako niekde do Tuniska), a tým dajú potrebný impulz na revitalizáciu tohto priemyselného odvetvia v našich podmienkach, ale predovšetkým, nech aj v rámci novej spoločnej európskej obrannej politiky  otvoria dvere slovenskému štátnemu kapitálu do kľúčovej spoločnosti EADS. Na začiatok stačí pár symbolických percent – ako gesto dobrej vôle, a dôkaz, že už nás nemajú za úplných idiotov. V opačnom prípade nám totiž nezostane nič iné, len zachovať vernosť značke MIG.