Nukleárna kríza v Japonsku sa v každej krajine prejavuje inak.

Niektoré krajiny chcú svoje reaktory iba skontrolovať (Francúzsko), niektoré znížia svoje (aj tak prehnané) jadrové rozvojové ambície (Rusko, Čína) a iné definitívne odstupujú od jadra (Nemecko). Fukušimská jadrová kríza je nepochybne vážnym problémom, ktorá sa iba ako druhá jadrová katastrofa dostala na 7 stupeň INES (International Nuclear Events Scale). Územia minimálne v 30 km okruhu od elektrárne budú desaťročia neobývateľné, skutočné následky na zdraví obyvateľov sa začnú prejavovať až po rokoch (podobne ako u Černobyla) a japonská ekonomika bude vážne ovplyvnená nedostatkom elektriny a nútenou urýchlenou potrebou elektroenergetickej zmeny.

To ako sa zatiaľ fukušimská jadrová kríza prejavuje na Slovensku ma dosť šokuje a desí zároveň. Ako človek, ktorý 17 rokov „bojuje“ proti jadrovej energii musím konštatovať, že som takú masívnu verejnú a mediálnu mobilizáciu jadrového priemyslu ešte nezažil. Toľko mediálnej aktivity prevádzkovateľa jadrových elektrární na Slovensku (Slovenské elektrárne, a.s., ďalej SE), ich priateľov „na večné časy“, ako VÚJE (Výskumný ústav jadrových elektrární), JAVYS (Jadrová vyraďovacia spoločnosť), Slovenskej nukleárnej spoločnosti  a naoko nezávislého kontrolóra jadra ÚJD (Úrad jadrového dozoru) tu už dlho nebolo. Na jednej strane je to logické – jadrovému priemyslu môže Fukušima definitívne zavrieť dvere v energetickom mixe tej ktorej krajiny. Na druhej strane to naznačuje, že to s jadrovou energetikou na Slovensku nebude až také ružové, keď potrebuje jadrový priemysel takto tlačiť na verejnú mienku. Naznačuje to problémy, na ktoré by a slovenská verejnosť mala pozrieť hlbšie...

Bohužiaľ musím konštatovať, že aj slovenské médiá výrazne prispievajú k dezinformovaniu našej verejnosti. Samozrejme s výrazným prispením „informácií“ od Ministerstva hospodárstva SR.

Prvou vážnou dezinformáciou je, že rádioaktívne emisie z Fukušimi sú na našom území „tak malé“, že nemôže dôjsť k vplyvu na zdravie obyvateľov Slovenska. Faktom však je, že každé merateľné zvýšenie radiácie a koncentrácie rádioizotopov má a bude mať vplyv na ľudské zdravie. Jeho rozsah samozrejme závisí od množstva a času ako dlho bude Fukušima emitovať rádioaktívne látky do životného prostredia. Dve veľké štúdie z USA a Nemecka jasne preukazujú, že neexistuje bezpečná dávka radiácie, ktorá navršuje prirodzenú radiáciu na Zemi  (http://www.nirs.org/press/06-30-2005/1, National Academies of Science  - "Health Risks from Exposure to Low Levels of Ionizing Radiation") (http://www.alfred-koerblein.de/cancer/english/index.htm - The German KiKK study). Živé organizmy sú po milióny rokov zvyknuté na určitú úroveň radiácie a koncentrácie rádionuklidov. Zákonmi stanovené povolené limity vymýšľajú ľudia a nie príroda, preto ich treba brať ako legislatívne odobrenie emisií z jadrových elektrární.

Ďalšou dezinformáciou je porovnávanie dávky žiarenia, ktoré dostaneme napríklad počas 10 hodinového letu lietadlom a emisiami z Fukušimi. Jednou vecou je dávka radiácie a druhou je kvalita rádioizotopov, ich toxicita a pôsobenie na ľudských organizmus (http://www.zmz.sk/doc/letak-RAO_ZMZ.pdf). Jadrový priemysel veľmi rád porovnáva kvalitu s kvantitou, pretože mu to tak vyhovuje na oklamanie verejnosti.

Nemenej vážnou dezinformáciou je, že sa podobná katastrofa nemôže stať na Slovensku. Samozrejme, že cunami tu asi nebude, ale naozaj veríme, že na Slovensku nedôjde k silnému zemetraseniu? Naozaj sa nemôže stať, že na jadrové elektrárne nespadne alebo do nich nenarazí veľké dopravné lietadlo? Naozaj nemôžu na naše jadrovky zaútočiť teroristi? Naozaj nemôže dôjsť k zlyhaniu takmer 40 ročnej sovietskej technológie, ktorá je v Mochovciach a v Jaslovských Bohuniciach? V krajine, kde sme už zažili dve vážne havárie na reaktore A1 v Jaslovských Bohuniciach a táto elektráreň nebola dodnes uvedená do radiačne bezpečnej situácie? (http://www.zmz.sk/doc/Materialy/Letaky/2006_HavariaJE_JaslovskeBohunice_A1.pdf) V krajine, kde sme museli odstaviť dva reaktory v Jaslovských Bohuniciach V1, kvôli nedostatočnej úrovni bezpečnosti požadovanej vo vtedajšej EÚ-15? (podobne ako Bulharsko a Litva) (http://www.zmz.sk/doc/V1_sprava8LT.zip)

Vie vôbec slovenská verejnosť, že slovenské reaktory nemajú plno tlakovú železobetónovú ochrannú obálku tzv. kontajment? Na rozdiel od Fukušimi, kde však ani tieto Mark I a Mark III (http://en.wikipedia.org/wiki/Containment_building#Boiling_water_reactors) kontajmenty nedokážu zabraňovať úniku veľkého množstva radiácie. Kontajment zabránil napríklad tomu, že sa havária v Three Mile Island v USA neskončila ako Černobyľ, ktorý ho nemal. To naozaj tak slepo dôverujeme jadrovému priemyslu a kontrolnému úradu ÚJD? ÚJD, ktorého šéfka bez problémov zavádza verejnosť cez médiá, že Mochovce 3. a 4. Budú mať kontajment? Kedy sa Slováci začnú konečne pýtať kompetentných orgánov čo bude s jadrovými elektrárňami po ich doslúžení, koľko to bude stáť a kto to zaplatí, čo bude s vyhoretým jadrovým palivom, kde bude uložené? Vedia ľudia, že definitívne riešenie likvidácie vyhoretého jadrového paliva stále neexistuje nielen na Slovensku ale nikde na svete? Vedia ľudia, že bude možno uložené na jednom z týchto miest:  centrálna časť pohoria Tríbeč (46 km2), južná časť Veporských vrchov (78 km2), juhozápadná časť Stolických vrchov (24 km2), východná časť Cerovej vrchoviny (87 km2), západná časť Rimavskej kotliny (85 km2)?

Je až šokujúce, že slovenské ministerstvo hospodárstva prezentuje naše jadrovky ako super bezpečné, chce stavať nový reaktor v Jaslovských Bohuniciach a dokonca ponúka naše „skúsenosti“ s jadrom krajinám, kde o demokracii moc nepočuli - Vietnam a India.  Slovenská vláda chce znižovať našu závislosť  na dovoze energetických surovín zo zahraničia a pritom masívne podporuje dovoz jadrového paliva z Ruska.

Je načase aby sa na Slovensku začala konečne celospoločenská odborná a verejná diskusia ako to na Slovensku s jadrom vyzerá, čo bude s odpadom, nakoľko sú naše reaktory bezpečné a kto obrovské diery v jadrovom rozpočte zaplatí. Je však otázka či je na Slovensku takáto diskusia možná vzhľadom na silnú pozíciu jadrového priemyslu, ktorý má prsty v regionálnej aj najvyššej politike a bohužiaľ aj v médiách...

Autor je koordinátorom kampane o klimatických zmenách Greenpeace Slovensko a koordinátorom Slovenskej klimatickej koalície

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u