Feudálny rod Andrássyovcov, ktorý nám zanechal hrad Krásna Hôrka a kaštieľ v Betliari s jeho zasväcovacím parkom plným slobodomurárskych altánkov a neoplatónských fontán mal za rodinné heslo výrok Non videri, sed esse- nie zdať sa, ale byť.

Štyri roky vlády Smeru sa mnohým zdajú ako stratené obdobie, ktoré krajinu odpútali od modernity. Alebo štyrmi rokmi, počas ktorých sme sa  zdanlivo snažili o budovanie spravodlivejšej spoločnosti - Slovenska, ktoré bude lepším miestom pre všetkých.

 V spojení s oligarchiou a neoľudáckou SNS sa Slovensko naozaj stalo pre niektorých dokonca najlepšiou krajinou na zemi. Premiér Fico síce nakoniec pripravil o poslaneckú imunitu Vladimíra Mečiara.  No trestuhodným spôsobom obetoval na porážku SNS progresívne myslenie, typické pre európsku sociálnu demokraciu tým, že nanútil verejnosti archívny smrad a vkus ľudákov a normalizátorov. Smer vyprázdnil myšlienky rovnosti, slobody a bratstva tak neuveriteľným spôsobom, že skutočná slovenská ľavica sa stala popri jeho  strašidelných spojencoch najvýraznejšou obeťou tohto  mefatyzického prevratu.

 Naopak, veľká časť spoločnosti je po víkende presvedčená, že kampaň, ktorá premenila krajinu na umývaciu linku s pomyjami, nás vrátila na cestu k modernému svetu. Slovensko  dokázalo  odmietnuť kleptofašizmus SNS a etnický autizmus SMK, čím jasne povedalo, že v čase krízy nepotrebuje marketingové konflikty. Paradoxne ale v období, keď sa svet, počnúc Spojenými štátmi zbavuje neoliberálnych Faustov, sa do parlamentu dostali ľudia, ktorí predstavujú tie najhoršie formy ekonomického extrémizmu.

 Zárukou toho, že si ľudia z OKS v Moste - Híde a z Hayekovho inštitútu v SaS neurobia s Kaníkom zo Slovenska Zelenú zónu neoliberalizmu, má byť budúca premiérka Iveta Radičová. Politička zo strany, ktorá síce nikdy nevyhrala voľby, no už tretí krát bude zostavovať vládu. Jej pôsobenie v premiérskom kresle by mohlo prispieť aspoň k zjemneniu mravov a jazyka slovenskej politiky. No profilácia SDKÚ, ktorá dnes vďaka Martinovi Brunckovi, alebo Mirovi Beblavému vyzerá popri SaS a Híde skôr ako trockistická bunka, necháva napovedať, že Radičovej  frázy o slušnosti a pokoji majú  všetky črty malomeštiackeho chlácholenia. 

 Po víkende sa nezdá, ale je zjavné, že voľby vyhrala opozícia. O pár mesiacov uvidíme, či vyhrali aj občania, a či sa Slovensko, bez eurófóbnych excesov SDKÚ a SaS, stane skutočne lepším miestom pre všetkých, alebo pôjde všetko ako doteraz.

Text vychádza zajtra v denníku Pravda