JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Slovensko-maďarské vzťahy – povolebné úvahy

Kríza žánru | Editorial | Juraj Marušiak | 25.04.2012

_ma_small

Hoci prvé signály z hľadiska vývoja slovensko-maďarských vzťahov po predčasných parlamentných voľbách v SR vyvolávajú umiernený optimizmus, problémy a výzvy z uplynulých rokov zostávajú.

Atmosféra medzi SR a Maďarskom je však diametrálne odlišná v porovnaní s povolebným obdobím v roku 2006, ale aj v porovnaní s obdobím na konci prvej vlády Roberta Fica. Tohtoročná volebná kampaň preukázala, že nacionalistická karta či rozdúchavanie protimaďarských nálad nemusia byť nevyhnutnou výbavou úspešnej politickej strany, ktorá nepatrí do tábora slovenskej pravice.


Aktuálny pragmatizmus nad Dunajom

Záujem o pragmatickú spoluprácu prejavil aj Viktor Orbán1, v nečakane pokojnom duchu prebehli aj prvé bilaterálne kontakty. V žiadnom prípade sa však nemožno tváriť, že bezoblačné nebo v slovensko-maďarských vzťahoch je tu na večné časy. Sporné otázky nikto nevyriešil, neodstráni a nezrušil, ba čo viac, nikto sa ani tak urobiť nechystá. Ak v súčasnosti na Slovensku ich otváranie neprináša relevantnej časti politickej elity prospech, nedávne vystúpenie šéfa maďarskej diplomacie Jánosa Martonyiho v reakcii na vyjadrenia predstaviteľov krajne pravicového Jobbiku, podľa ktorého je téma Benešových dekrétov v slovensko-maďarských vzťahoch naďalej aktuálna a bude mať popredné miesto v bilaterálnych rokovaniach2. Rovnako pretrvávajú principiálne rozdiely aj v otázke dvojakého občianstva. Oba konštatovania platia pre rozhodujúce sily na oboch brehoch Dunaja. Znamená to, že konzervatívne elity v Budapešti nie sú zatiaľ pripravené prekonať niektoré myšlienkové stereotypy z čias prvej polovice 20. storočia, s ktorými sa napr. dokázali rozlúčiť politické elity v Nemecku alebo hoci aj v Poľsku. Zatiaľ však nemožno hovoriť ani o tom, že by sa hlavný prúd slovenských elít dokázal zmieriť s realitou dvojjazyčnosti slovenského juhu a toho, že obraz slovenského Maďara sa nerovná obrazu nepriateľa.

Treba však uznať, že v predchádzajúcom, aj keď krátkom volebnom období došlo v politike Smeru-SD k značnému posunu. Svedčí o tom napr. vyjadrenie predsedu Smeru-SD Roberta Fica, keď začiatkom roku 2011 priznal, že jeho strana podcenila lojalitu slovenských Maďarov k Slovenskej republike3, i priebeh volebnej kampane, kde sa etnický faktor v agende Smeru-SD dostal do úzadia. Faktom však je, že súčasný pozitívny trend v slovensko-maďarských vzťahoch je krehký a môže sa narušiť, keď to bude v záujme jednej zo zúčastnených strán.

Dôležité však je, že v dlhodobom strategickom záujme Slovenskej republiky, ale aj v súčasnosti vládnucej strany na Slovensku je, aby sa uvedený trend udržal čo najdlhšie. Pritom v Bratislave aj v Budapešti sú pri moci sily s bezprecedentnou podporou parlamentov aj verejnej mienky. Majú preto mimoriadne široký manévrovací priestor. Ak realizácia tohto národno-štátneho záujmu na medzištátnej úrovni závisí od dvoch strán a teda pragmatický a menej emocionálny prístup v slovensko-maďarských bilaterálnych vzťahoch nezávisí v plnej miere od vôle Bratislavy, vo vnútroštátnej dimenzii slovensko-maďarských vzťahov je na rade práve slovenská politická špička. Na druhej strane Slovensko má mimoriadne výhodnú situáciu, keďže jeho obraz je podstatne lepší ako obraz Maďarska. Vývoj (zatiaľ) prebieha bez vnútropolitických excesov, slovenskí občania dali najavo svoj nesúhlas s extrémistickými a autoritatívnymi riešeniami, keď takéto sily vykázali z parlamentu a SR vystupuje konštruktívne aj v otázkach európskej, regionálnej a bezpečnostnej politiky.


Extrémizmus SMK?

Faktom však zostáva, že veľké percento maďarských voličov na juhu Slovenska volilo SMK. Túto skutočnosť treba brať do úvahy, ale netreba ju zveličovať. Motivácia pre takúto voľbu nemusela byť primárne nacionalistická. Samozrejme, etnický faktor je na juhu Slovenska dôležitý, na rozdiel od strany Most-Híd však SMK hovorí jednoznačne o sociálnom trhovom hospodárstve. Očakávať od tradicionalistického, vidieckeho alebo malomestského voliča z regiónov južného Slovenska, patriacich k najchudobnejším na celom Slovensku, že bude masovo, či priam monolitne voliť liberálnu formáciu Most-Híd, znamená stratu kontaktu s realitou. Navyše, odchod B. Bugára a jeho stúpencov z vedenia SMK bol motivovaný aj tým, že neskorší zakladatelia strany Most-Híd boli obviňovaný z prepojenia na podnikateľské štruktúry.

Etnopolitická agenda predstavuje len časť programatiky SMK. Ak ešte v nedávnej minulosti, napr. na konci 90. rokov, táto strana venovala každodenným problémom ľudí len malú pozornosť a svojím programom pripomínala etnickú alebo regionálnu stranu, vo svojom volebnom programe z roku 2012 primárne zdôrazňuje nie etnický charakter strany, ale jej príslušnosť k Európskej ľudovej strane4. Ak v úvode programu sa táto strana venuje súčasnej kríze Európskej únii, tak prvá kapitola obsahuje požiadavky, s ktorými sa dokáže stotožniť väčšina ľavičiarov, napr. na zavedenie bankovej dane, zdanenie finančných transakcií (tzv. Tobinovu daň) na európskej i národnej úrovni, zavedenie progresívneho zdanenia fyzických osôb, zníženie sadzby DPH na základné potraviny, či napr. moratórium na dražby bytov insolventných občanov, zápasiacich s ťažkosťami splácania úveru, od októbra do marca. Hovorí o vytváraní nových pracovných miest, dopravnej infraštruktúry, cezhraničnej spolupráci, oživení ekonomiky, modernizácii verejnej správy, aktívnom vytváraní nových pracovných miest či o rovnosti príležitostí a ochrane znevýhodnených skupín obyvateľstva.

Na druhej strane pochopiteľne menšinová samospráva v oblasti kultúry, dôraz na cezhraničnú spoluprácu s Maďarskom, požiadavka na menovanie maďarského biskupa sú štandardom pre stranu, zastupujúcu maďarskú menšinu, problematická je však napr. agenda dvojakého občianstva. „Národnostná agenda“ je však prítomná iba v dvoch z desiatich kapitol programu a rozhodne nie je na prvom mieste. To samozrejme ešte nič nemusí vypovedať o politických špičkách SMK, ale veľa vypovedá o maďarských voličoch a ich očakávaniach, teda o tom, že týchto voličov trápia veľmi podobné, ako voličov slovenských. Ak teda aj niektoré kroky predstaviteľov SMK, predovšetkým nadštandardné väzby s maďarským Fideszom, predstavujú konfrontačnú agendu, program SMK a najmä voličstvo SMK extrémistické nie je. Z toho by mal vychádzať dialóg slovenskej väčšiny s maďarskou komunitou na južnom Slovensku.


Historická šanca

Rozštiepenie maďarskej menšinovej politickej scény čiastočne pripomína rozkol v slovenskom národnopolitickom tábore po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867, keď sa popri tzv. Starej škole slovenskej, trvajúcej na princípoch Memoranda národa slovenského a teda územnej, etnicky definovanej autonómie, konštituovala Nová škola slovenská, snažiaca sa o spoluprácu s maďarskou väčšinou na platforme katolíckej cirkvi alebo podpory industriálnej modernizácie krajiny pri zachovaní unitárneho štátu. Nová škola slovenská sa snažila o integráciu slovenského obyvateľstva do Uhorska na občianskom princípe, bez územnej autonómie, ale pri rešpektovaní práv národností . Ich projekt sa skončil neúspešne, strana sa v roku 1875 rozpadla. Táto strana ponúkala víziu politického národa, ktorý by zohľadňoval etnickú rôznorodosť Uhorska. Vtedajšie vládnuce kruhy Uhorska projekt odmietli, čo v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že priestor na slovensko-maďarský dialóg bol menší a napokon zmizol úplne.

V súčasnej politickej konštelácii má Slovenská republika historickú šancu výraznejšie integrovať maďarskú menšinu do slovenskej spoločnosti. Vznik strany Most-Híd ukázal, že na južnom Slovensku je po mnohých rokoch možná politika aj na inom ako etnickom princípe. To by mohlo byť aj poučenie pre Smer-SD, ktorý mimochodom s veľkou pravdepodobnosťou podporili aj voliči maďarskej národnosti. Program sociálneho štátu by mohol byť oveľa úspešnejší, keby Smer-SD začal „hovoriť“ aj po maďarsky, t.j. keby sa v tomto jazyku prihováral aj k maďarským občanom... To koniec-koncov platí aj pre iné politické strany. Ak možno začiatkom 90. rokov alebo ešte v prvých rokoch post-mečiarizmu by niečo také mohlo vyvolávať negatívne reakcie majoritnej spoločnosti, v súčasnosti by už obavy z politickej diskvalifikácie nemuseli byť na mieste. Napokon, Slovensko prežilo dokonca obdobie, keď bol predsedom NR SR a poverený výkonom funkcie ministra školstva Maďar a nespôsobilo to eskaláciu národnostného napätia.

Faktom je, že Slovenská republika už dávno nie je novovzniknutý štát, je stabilizovaný štát, ktorý v stredoeurópskom priestore funguje ako stabilizačný faktor takmer dve desaťročia. Aj preto by malo byť samozrejmé, ak budú slovenské politické strany vytvárať vo svojich radoch priestor pre politikov maďarskej národnosti, rešpektovaných v prostredí, v ktorom žijú a pracujú, teda v prostredí maďarskej komunity. Závažným problémom je, že práve južné oblasti Slovenska patria medzi ekonomicky najmenej rozvinuté a doteraz slovenské vlády zásadnejšiu pozornosť ich rozvoju nevenovali. Len tohto roku sa začína hovoriť o výstavbe rýchlostnej cesty cez južné Slovensko.

Rovnako dôležité bude, aby aj maďarská mládež na južnom Slovensku cítila, že jej miesto, priestor, kde sa môže realizovať aj z hľadiska kariérneho rastu, je práve Slovensko, o. i. aj preto, aby v jej prostredí nenarastal vplyv extrémnej nacionalistickej pravice. Podobné návrhy, aké odzneli napr. od istého Károlya Lessa zo združenia T.Ü.KÖR, napr. na vytvorenie národnej sebaobrany v ekonomickej a finančnej oblasti na juhu Slovenska, maďarskej Národnej banky na Felvidéku či Národnej rady Felvidéku5, sú v súčasnosti vyjadrenia marginálov. To však neznamená, že práve podobné marginálne štruktúry svojou agresivitou nemôžu pôsobiť deštruktívne. Samozrejme, tieto šance musí maďarská mládež pociťovať nielen v politickej oblasti, ale najmä z hľadiska sebauplatnenia na trhu práce. Preto rozvoj južného Slovenska a boj s tamojšou nezamestnanosťou musí zaujímať aj tie strany, ktoré v danom regióne nemajú nadbytok vlastných voličov.

Politická integrácia maďarskej menšiny na Slovensku však nebude mysliteľná bez akceptovania tak jednoznačného faktu, akým je dvojjazyčnosť južného Slovenska, teda rešpektovania práva používať menšinový jazyk na verejnosti a v úradnom styku. Popri jazykovej oblasti a problematike vzdelávania však môže byť dôležitým gestom aj prijatie komplexnej menšinovej legislatívy a inštitucionálna úprava menšinovej agendy. V oblasti personálnej politiky má Smer-SD historickú šancu preukázať, že príslušníci maďarskej menšiny majú šancu na kariérny rast aj mimo čisto etnických politických strán, pri zachovaní vlastnej maďarskej identity. Má šancu presvedčiť veľkú časť maďarských občanov SR, že ľavica im dokáže poskytnúť viac, ako pravicové strany budované na etnickom princípe. Žiaľ, rovnako ako po roku 2006, nevyužil možnosť napr. nominovať za člena vlády nejakú reprezentatívnu osobnosť maďarskej národnosti.

Podobnou chybou môže byť rozhodnutie zrušiť post podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny. Obe agendy sú natoľko komplexné, že nie je možné, aby pri nich absentovala koordinácia činnosti jednotlivých ministerstiev. Takisto je ťažké si predstaviť, že by koordináciu menšinovej agendy mohlo zabezpečiť ktorékoľvek z existujúcich ministerstiev.

Zriadenie postu splnomocnenca vlády SR pre uvedené otázky znamená v konečnom dôsledku zníženie významu tejto agendy. Sociálnodemokratická vláda by pritom mala zohľadňovať oba komponenty svojej politiky - sociálny aj demokratický, kam agenda ľudských práv, vrátane práv tretej generácie, kam patria popri právu na životné prostredie, právu na hospodársky a sociálny rozvoj, právu na medzigeneračnú solidaritu, právo na mier aj práva národnostných a etnických menšín. Úrady vládnych splnomocnencov však predstavujú iba poradné orgány vlády, splnomocnenci samotní teda nie sú členmi vlády a ak sa zúčastňujú jej rokovaní, tak iba s hlasom poradným. Preto teda tento krok nepredstavuje krok vpred, hoci význam menšinovej problematiky v súčasnom Slovensku nepoklesol. Na druhej strane práve vláda, ktorá má stabilnú väčšinu v parlamente a silné voličské zázemie, môže prejaviť politickú veľkorysosť a prekonať doterajšie zaužívané spôsoby uvažovania.


 

1 Fico a Orbán by sa mohli stretnúť už koncom apríla. Sme, 13. 4. 2012. http://www.sme.sk/c/6337292/fico-a-orban-by-sa-mohli-stretnut-uz-koncom-aprila.html#ixzz1s1NDg1Wi


2 Benešovy dekrety prioritami dialogu Maďarska se Slovenskem. ČTK, 12. 4. 2012.


3 Fico: Podcenili sme lojalitu slovenských Maďarov. Sme, 2. 1. 2011. http://www.sme.sk/c/5704464/fico-podcenili-sme-lojalitu-slovenskych-madarov.html


4 Volebný program Strany maďarskej koalície, 2012. Bratislava, SMK 31. 1. 2012. http://www.mkp.sk/sk/clanky/tlacove-spravy/2012/01/31/volebny-program-strany-madarskej-koalicie-2012


5 Less Károly: Nem igazodni kell, hanem programot alapozni. Hírek.sk, 3. 9. 2011. http://www.hirek.sk/video/20110903143646/Less-Karoly-Nem-igazodni-kell-hanem-programot-alapozni.htm


Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 45 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 29.04.2012 (local area man)

Diskusia k článku obsahuje 8 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist