Natrafil som na demagogickú karikatúru s tlstým gréckym prasiatkom, ktoré arogantne žobre pomoc od chudučkého a krívajúceho slovenského prasiatka. Celkom v duchu bludu o tom, že Slovensko peniaze Grécku nepožičia, lebo kto to kedy videl aby chudobný príbuzný zachraňoval svojho zámožného strýka, ktorý prehral rodinný majetok v pokri.

Odhliadnuc od necitlivosti slovenských politikov, ktorí navrhovali Grécku - amputovanému o vlastnú históriu Osmanmi - predávať ostrovy, som si spomenul, že nás už predsa nedávno žiadal o pomoc iný, ešte zámožnejší Spojenec. A nenašiel som v archívoch postavičku terminátora americkej armády v Iraku, alebo v Afganistane, ako prosí o pomoc slovenského výsadkára z Martina, vychovaného na suchých obedoch s horalkou.

Lebo kým odmietnutie pomoci Grécku je na Slovensku vnímané ako dobromyseľná detoxikačná kúra, ktorá prinavráti pravoslávnych pôžitkárov na cestu rímsko- protestanskej striedmosti, naše dobrovoľné financovanie nezmyselných vojen v Oriente sa považuje za prejav pravej civilizačnej solidarity. Nepočul som premiérku alebo vedúceho obrany, aby sa vyjadrili k možnému odchodu slovenských jednotiek z Afganistanu. Ich prítomnosť v regióne, ktorý opúšťajú Holanďania nijako nezabráni ďalším popravám lekárov, ani desivej teologickej chirurgii dievčat.

Možno to nejako súvisí s  návrhom ministra Lipšica a jeho vysoko kvalifikovanými postrehmi o údajnom neúspechu multikultulárnej spoločnosti. To, že sa k predstave o civilizačne blízkych imigrantoch hlási KDH, je pochopiteľné. No zaráža ma, že si Lipšicovu predstavu osvojujú aj údajní slovenskí socialisti, najmä v situácii, keď sa príbeh slovenského spolužitia s cudzincami zúžil na päť tureckých kebabov na Obchodnej.

Čiže aby som porozumel novej vláde. Sami seba máme vnímať ako vysoko úspešnú krajinu s pekne vymaľovanými a klimatizovanými montážnymi halami. Sme v EÚ a NATO a OECD a v Schengene a máme euro, a to všetko vďaka našim politikom. Tým istým politikom, ktorí dnes hovoria našim skutočne civilizačne blízkym spojencom, že o náš úspech sa nemienime deliť, lebo sme vlastne rozvojovou krajinou. V takom prípade sa ale musíme opýtať, na akých emigrantov vôbec máme? Afgáncom pomáhame najradšej doma, u nás ich však zatýkame ako mafiánov. Grékom pomôcť nechceme, no ich lekári budú mať u nás dvere otvorené?

Zvykol som si, že na Slovensku je egoizmus pragmatizmom a hlúposť analýzou. No neviem si zvyknúť na to, že európskú súdržnosť ohrozí tradičná slovenská strata historickej integrity.

Text vychádza aj v denníku Pravdu.