Keby ste náhodou čítali volebný program strany Smer-SD z roku 2006, dozvedeli by ste sa, že jeho autorom nesmierne záleží na ochrane ľudskej dôstojnosti. Nič nové, o to veľmi často ide každej strane. Vieme aj to, že s takzvanou národnou hrdosťou je to na Slovensku ešte horšie ako s dôstojnosťou (radšej nedôstojne, no aspoň národne hrdo), a tak aj to sa ocitlo v oficiálnej agende. Takisto možno konštatovať, že kontinuita s predchádzajúcimi vládami ostáva neporušená: iste, rétorika je to celkom inšia, obsah napĺňania až zarážajúco harmonický.

Predstavitelia vlád majú na Slovensku všetky predpoklady ochrániť dôstojnosť mnohých, v zaostalejších krajinách často marginalizovaných sociálnych skupín a majú aj svojský a účinný recept, ako to spojiť s budovaním vlastenectva a zatraktívňovania našej krajiny ako pre domácich, tak i pre návštevníkov.

Nedávno bol napríklad predstavený projekt, ktorý svojou humánnosťou prekračuje hranice akéhokoľvek a akokoľvek vznešeného vlastenecko-sociálneho citu. Zo slovenskej metropoly na krásnom hnedom Dunaji by sa malo stať stredoeurópske centrum lásky, medzinárodného porozumenia, estetiky a predovšetkým, priestor pre pozdvihnutie ľudskej dôstojnosti do nebeských výšin. Po auparkoch, riverparkoch, hentoparkoch totoparkoch nadparkoch a megaparkoch, disneylandoch tatralandoch superparkoch autoparkoch funnyparkoch a aquaparkoch pod každým tak nudne sa čnejúcim končiarom nezáživných a pre kultivovaných návštevníkov žalostne nepríťažlivých slovenských hôr i dolín, v ktorých sám človek prírodu chráni, by turistický ruch, sociálnu situáciu a lásku k vlasti (three in one!!!) malo vyriešiť... megakasíno pri dosiaľ prispanej prihraničnej obci Jarovce! Hurá! V prvom rade sa môžeme tešiť, že vznikne obrovské množstvo pracovných príležitostí. Nech je práca akákoľvek, človeka vždy oslobodzuje, čo nám už dávno naznačil nápis na istom pracovisku snažiacom sa o poľudštenie jednej z najneprispôsobivejších etnických skupín v Európe.

Ďalšou neprehliadnuteľnou výhodou je zastavanie esteticky urážajúceho zeleného poľa kvalitnou architektúrou, ktorá, tak ako to už v Bratislave chodí, vzbudí závisť obce všetkých svetových architektov. V učebniciach architektúry a urbanizmu sa hlavné mesto Slovenska definitívne stane synonymom dokonalosti. Nakoniec, sami iste viete, koľko z utešených developerských i reálnosocialistických projektov, ktoré v posledných desaťročiach nahradili zastaranú a morálne opotrebovanú zástavbu, už v zlatom fonde svetovej architektúry našlo svoje miesto. Ultrakonzervatívni ekofašisti a milovníci prestarnutých barabizní (napríklad ten ohyzdný všivavý bratislavský PKO)  možno budú namietať, oni sú však zarytými odporcami skutočného ľudského pokroku, a nie! – Slovensko neľúbia, ba priam naopak, často ich priam vredmi na jeho tele nazvať možno. A zaostalé Jarovce si trocha lesku veľkého sveta a obrovské zvýšenie dopravy i bezchybne organizovaného zločinu určite zaslúžia.

Nápad filantropa Jána Počiatka by mal sprostredkovať Slovenkám a Slovákom 20-tisíc dočasných pracovných príležitostí pri výstavbe komplexu a 9-tisíc trvalých pri jeho prevádzke. Očakáva sa, že povznášajúcemu kŕmeniu investora, štátu a výstavbe národného citu sa bude venovať 5-miliónov turistov ročne. Mysliaci sociálne cítiaci národne projekt zamlčiava, aký „multiplikačný efekt“ podobné investície prinášajú. Taký Benjamin „Bugsy“ Siegel to tušil už veľmi dávno a stal sa zakladateľom dôležitej kultúrnej tradície Las Vegas. Chcel turistov vítať s otvorenou náručou a zahrnúť ich láskou, pokiaľ možno lacnou a ľahko dostupnou. Dnes v Las Vegas v osvietenom priemysle, ktorý sa z tejto tradície zrodil, pracuje približne 10-tisíc šťastných žien, ľudovou hantýrkou nazývaných i sociálnymi pracovníčkami. Vybudovaním sociálneho projektu s efektom nárastu vlastenectva sa zároveň vyrieši aj nepríjemné obťažovanie ťažko pracujúcich otcov rodín zo strany mimoriadne zákerných žien nútiacich ich pristavovať autá na nedôstojnom mieste okraja petržalskej vozovky. Jano Slota tak zároveň ušetrí na obuškoch, ktoré onehdy hodlal použiť ako vhodný nástroj prevýchovy chlipných nemravníc, z ktorých sa v prevýchovnom zariadení jarovského megabordelu razom stanú kultivované kňažky lásky, alias spoločnice. (Tých istých ťažko pracujúcich otcov rodín, a nepochybujme, že povesť o kráse slovenských žien, ten náš odveký kapitál, prenikne až do supralunárnych sfér). Keďže v USA 65 až 80 percent žien – spoločníc pracuje pod láskyplnou kuratelou „Bugsyho“ dedičov, svoje uplatnenie si v ňom nájdu aj muži, ľudovou hantýrkou  nazývaných pasákmi. Megakasíno navyše celkom isto pomôže ochrániť ľudskú dôstojnosť tých, ktorí na svojich pleciach nesú neznesiteľnú ťarchu vlastníctva. Stačí sa vášnivo oddať hre a problém pozvoľna zmizne. Výsledkom budú tzv. bezdomovci – ľudia odbremenení a slobodní ako vtáci. Nepochybne sa vláde môže na základe tejto investície podariť pozdvihnúť ľudskú dôstojnosť príslušníkov ďalšej sociálnej skupiny – vlastenecky a sociálne cítiacej mafie.

 Ešte zopár takýchto prezieravých a pre rozvoj spoločnosti prínosných investícií, a cestu do socialistického raja plného celoeurópsky najnárodnejšie cítiacich mafiánov, pasákov, bezdomovcov i kuriev máme zaručenú. Pri vízii takej skvelej a dôstojnej budúcnosti nám  nedá inak ako radostne parafrázovať slová jedného z najvynikajúcejších slovenských krasoduchov, vystihujúce už spomínané obdobie dejín, keď práca oslobodzovala azda najväčšmi i národná hrdosť Slovákov vzrástla prenesmierne: To bude blaho!