Úspešné odstránenie režimu tuniského prezidenta Bin ´Alího inšpirovalo k demonštráciám aj obyvateľstvo iných arabských autoritárskych režimov.

Viac ako tridsaťročná vláda egyptského prezidenta Mubáraka čelí v súčasnosti jednej z najväčších výziev. V uliciach Káhiry a významných egyptských miest je nasadená armáda, do platnosti vstúpil zákaz vychádzania.

 Muhammad Husní Mubárak (1928) nahradil na pozícii hlavy štátu zavraždeného Anwara as-Sádáta 18. októbra roku 1981. Na prezidentský post nastúpil z pozície prezidentovho zástupcu, ktorý zastával od roku 1975. Ako prezident má v krajine dominantné postavenie. Okrem aktívnej hlavy štátu je zároveň najvyšším veliteľom ozbrojených síl, dozerá na aparát vnútornej bezpečnosti a stojí na čele vedúceho politického zoskupenia – Národnej demokratickej strany (al-Hizb al-wataní al-dímúkrátí).

 Politické zriadenie sa v krajine často opatrne označovalo ako dímúkrátíja mukajjada (t. j.limitovaná demokracia). Ide o autoritársky režim, v rámci ktorého má Národná demokratická strana plnú kontrolu nad dvojkomorovým parlamentom. Opozičné strany nemajú veľký priestor na ovplyvňovanie dôležitých štátnych záležitostí. O limitoch demokracie sme sa presvedčili pri posledných parlamentných voľbách koncom minulého roka. Všetky opozičné skupiny získali dovedna len 15 kresiel.  Svet to premlčal.

 O prelomovom  roku 2011 ako období, kedy by malo dôjsť k zmene na čele krajiny sa diskutuje už dlho. Dlho sa spomína najmä 47 ročný mladší  prezidentov syn Gamál a Egypťania sa pomaly naučili vyslovovať nahlas aj meno dlhoročného skúseného šéfa (od roku 1993) snáď najväčšej arabskej spravodajskej služby (al-Muchábarát al-´ámma) ´Umara Sulajmána (1936)

 Ten sa nakoniec dočkal, keď ho prezident Mubárak dnes konečne vymenoval za svojho viceprezidenta, čo mnohí chápu aj ako budúceho nástupcu. Má hodnosť generálporučíka a za sebou dlhoročnú kariéru profesionálneho vojaka. Ja spoľahlivý, schopný a najmä lojálny k súčasnému prezidentovi. Spolu s ním prežili v roku 1995 pokus o atentát v Addis Abebe a vo všeobecnosti sa pokladá za jeho záchrancu.

 Opoziční kandidáti na čele s Muhammadom al-Baráda´ím boli postupne odstavení najčastejšie nesplnením rozličných byrokratických kritérií. Nakoniec (v októbri minulého roku) prišiel súčasný režim s jednoduchým riešením -  83 ročný prezident bude kandidovať znova.  No nie všetko jednoduché sa páčilo. Najmä nie utrápenému egyptskému obyvateľstvu, ktorého väčšinu uvrhla prepadávajúca sa ekonomika a prebujnená korupcia do biedy.

 Egyptský minister obrany Muhammad Husajn Tantáwí odišiel náhle  na návštevu do USA žiadať o pomoc.  Zastáva názor, že ak sa proti demonštrantom nezasiahne tvrdo, môže dôjsť až k pádu súčasnej garnitúry, čo by mohlo mať ďalekosiahle následky.

 Obavy vzbudzuje najmä Moslimské bratstvo, ktoré si žiadna egyptská vláda nedovolila eliminovať, a tak sa rozvíja s nejasným sčasti ilegálnym sčasti tolerovaným štatútom. Môže sa totiž oprieť o množstvo stúpencov najmä z radov egyptskej chudoby, ktorá z roka na rok narastá. Ak by sa hnutie dostalo do čela štátu, zrejme by došlo aj ku zmene zahranično-politickej orientácie krajiny, keďže sa islamské krídlo netají nepriateľskými postojmi k politike USA a Izraela.

 Prezident Mubárak však navrhol ústup a rozpustil vládu. Tá nová by mala „všetko“ vyriešiť  a pomôcť chudobným. Poverenie zostaviť novú vládu dostal doterajší minister civilného letectva, generálporučík Ahmad Šafík. Menovanie vysokých vojenských predstaviteľov  ´Umara Sulajmána za víceprezidenta a Ahmada Šafíka do čela novej vlády naznačuje prechod na vojenskú správu krajiny, kedy sa armáda bude snažiť, aj keď s istými modifikáciami zachovať  pokoj a spolu s ním aj kostru súčasného režimu.

 V emotívnom televíznom príhovore Muhammad Husní Mubárak vyzval egyptský ľud, aby vytvoril priestor  „reformám“. Čo pozitívneho však ďalšie reformy krajine prinesú je diskutabilné,  veď Egypt predsa už od roku 1991 „úspešne“ uskutočňuje MMF sponzorované reformy spojené s veľkou privatizáciou. Tá priniesla najmä nárast nezamestnanosti a zníženie životnej úrovne. Verejný sektor je prebujnený, viac ako tretina pozícií je nadbytočná.  Do roku 2000 Egypťania predali  majoritný podiel  vo viac ako tretine štátnych spoločností. A privatizovalo sa ďalej.

 Zbedačeným  Egypťanom reformy doposiaľ veľmi nepomohli. S egyptskou librou to ide ostatnom desaťročí dolu vodou, dávky pre chudobných sa čoraz viac obmedzujú, čo spôsobilo potravinové krízy, náklady (napr. na vzdelanie) drasticky narástli.

 Je ťažké predvídať, čo sa bude ďalej diať, keďže v Egypte sa veci môžu zmeniť rýchlejšie ako aprílové počasie. Éra Mubáraka však zrejme definitívne končí. Treba len dúfať, že koniec nebude zbytočne krvavý.

Autorka je arabistkou na FFUK. Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Fridrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u

Súvisiace články:

• Plamene revolúcie