V nemeckých parlamentných voľbách práve skončilo obdobie srvátkovej sociálnej demokracie. Buržoázia SPD s jemným sociálnym cítením, presvedčená, že časy ideologických bojov a triednej vojny sú nenávratne preč, prepadla na celej čiare. Ekonomická kríza bolí, a jej politické dôsledky začínajú byť viditeľné už aj voľným okom: rozpad stredu, ideologická polarizácia na krídlach a postupná radikalizácia politického diškurzu.

Stredná Európa zatiaľ reaguje len atavisticky - smerom k nacionalizmu a rasizmu. Na západe sa ale okrem toho už dlhšiu dobu profiluje aj silné radikálne ľavicové hnutie: od nemeckej Die Linke cez Portugalsko, kde v nedeľňajších parlamentných voľbách radikálna ľavica získala takmer pätinu hlasov (!), až po Francúzsko, kde sa schyľuje k strategickej dohode o spoločnom postupe NPA, PG a PCF vo všetkých nastávajúcich voľbách.

Európska politika je teda po dlhšej dobe opäť v pohybe: na západe sa sociálno-demokratický establišment ocitol pod revitalizujúcim tlakom zeleného a purpurového hnutia, na východe krehkých socialistov a vratkých demokratov čaká nové kolo boja o prežitie s radikálnou a extrémnou pravicou. Pričom u nás nejde len o Fidesz, Jobbik, SNS, Slovenskú pospolitosť, Durayovu SMK, Jurzycovu SDKÚ-DS, KDS-OKS, SaS, ale podľa všetkého aj o Lipšicove krídlo v KDH.