George Orwell

Prečítal som si román Arthura Koestlera Spartakus o vzbure otrokov okolo roku 70 pred Kristom, ktorá sa udiala pod Spartakusovým vedením. Nie je to jeho najvydarenejšia kniha a beztak je každý román o vzbure otrokov v Staroveku porovnávaný s veľkým románom Salambo od Gustavea Flauberta o revolte žoldnierov v Kartágu. Ale pri tejto príležitosti som si uvedomil, že otrokov o ktorých niečo vieme je strašne málo. Ja poznám mená iba troch: samotného Spartakusa; Ezopa, bájkara, o ktorom sa traduje, že bol otrok; a Epiktetosa, ktorý bol jedným z tých vzdelaných otrokov, ktorými sa radi obkolesovali rímski plutokrati. Ostatní nemajú ani len meno. Nie je známe – prinajmenšom ja nepoznám – meno čo i len jedného ľudského stvorenia, ktoré stavalo pyramídy. Myslím, že Spartakus je s prehľadom najslávnejší otrok všetkých čias. Viac ako päť tisíc rokov stála civilizácia na otroctve. A ak meno tohto otroka nezapadlo prachom storočí, tak je to preto, že neposlúchol príkaz „neodporuj zlu násilím“ a zorganizoval ozbrojenú vzburu. Myslím, že z toho plynie ponaučenie pre pacifistov.

28 júla 1944