Pred desiatimi rokmi v Maďarskej republike existovalo viac ako 100 cirkví.

Presný počet štátom uznaných náboženských spoločností neexistoval, lebo župné súdy, licencie pre činnosť cirkvi vybavovali priebežne, pričom súbežne niektoré aj zanikali. Na vznik cirkví do júna t.r. postačilo žiadateľovi predložiť zoznam 100 zakladajúcich členov, písomne vypracovaný štatút náboženskej obce a vyhlásenie, že členovia cirkvi sú občanmi Maďarskej republiky a vyznávajú hodnoty, ktoré nie sú v rozpore s ústavou. V priebehu ďalších rokov, liberálny zákon umožnil nárast cirkví o viac ako 300%. Ku koncu júna t.r. fungovalo v Maďarsku už 358 legálne uznaných cirkví. Napriek odluke cirkví od štátu, ústredia cirkevných organizácií mohli čerpať financie zo štátneho rozpočtu, a to alokáciou 1% z daní poplatníkov, pre vybranú cirkev.  Prvá Orbánova administratíva (1998-2002) sa pokúsila zmeniť zákon a umožniť  prístup k štátnym dotáciám len pre tzv. historické cirkvi (to zn. cirkvi, ktoré sú v Maďarsku prítomné aspoň 100 rokov). Zmenu cirkevného zákona však socialisti a liberáli nepodporili.  

Druhá vláda Viktora Orbana, v rámci úsporných opatrení, pristúpila k úprave starej cirkevnej legislatívy razantne. Novelu zákona vypracovali poslanci Ľudovej strany kresťanských demokratov (KDNP). Navrhli uznať pôsobenie len trinástim náboženským spoločnostiam. Medzi „vyvolené“ cirkvi kresťanskí demokrati navrhli nasledovné: Maďarskú katolícku cirkev (rímskokatolícku aj gréckokatolícku), Maďarskú reformovanú cirkev, Maďarskú evanjelickú cirkev, Maďarskú židovskú náboženskú obec (geologickí židia, MAZSIHISZ), Maďarskú zjednotenú Izraelskú obec (ortodoxní židia, MAOH), Maďarskú autonómnu Izraelskú obec (ortodoxní židia Chabád Lubavičského zamerania, EMIH), Pravoslávnu cirkevnú obec budinských Srbov, Maďarský pravoslávny exarchát carihradského zjednoteného patriarchátu, Maďarskú bulharskú pravoslávnu cirkev, Maďarskú rumunskú pravoslávnu cirkev, Ruskú pravoslávnu cirkev moskovského patriarchátu, Maďarskú unitárnu cirkev a Maďarskú baptistickú cirkev. Teda desať kresťanských cirkví (po päť protestantských a pravoslávnych) a tri židovské, ktoré tvorili prvú kategóriu cirkví.

Do druhej zaradili cirkvi s ktorými vláda uzavrela dohody (metodisti, charizmatici, letničari, adventisti, sedmohradské spoločenstvo, armáda spásy, evanjelikálni bratia a Hare-Krišna). Do tretej kategórie zaradili náboženské spoločenstvá, ktoré sú svetovo uznávané (mormóni, budhisti, svedkovia Jehovovi, anglikáni, vyznávači Islamu, bahájovia, hinduisti, presbyteriáni, nazaréni a ďalší).

Znenie novely KDNP poslanci koaličného Fideszu zásadne zmenili. Zrušili pôvodnú kategorizáciu cirkví a navrhli uznať pôsobenie len štrnástim cirkvám, ktoré parlament väčšinou hlasov odsúhlasil. Cirkvi, ktoré sa do zoznamu „14“ nedostali môžu požiadať o dodatočné uznanie. O ich registrácii nebude však rozhodovať Súd hlavného mesta, ale parlament, a to s 2/3 väčšinou.  Cirkevný zákon sa stal ústavným zákonom a to preto, lebo ústavná väčšina jednofarebného parlamentu sa stotožnila s názorom, že doterajší zákon, prijatý ešte za vlády Mikloša Németha (1990), síce riešil odluku cirkví od štátu, zostal ale voči spiritualite občanov mimoriadne veľkorysí.  

Do zoznamu “14 privilegovaných“ cirkví sa na prekvapenie, dostalo aj Zhromaždenie viery (Hit Gyülekezete, HGy). Toto nezávislé spoločenstvo, do zmeny politického systému v Maďarsku, fungovalo ilegálne a štátna bezpečnosť bývalého režimu ho prísne sledovalo. V roku 1989  ich štát uznal za oficiálnu cirkev (na základe zákona XLIII. z roku 1895). Je to cirkev s extrémne charizmatickou teologickou orientáciou. V rokoch prvej vlády Viktora Orbána, HGy pokladali za škodlivú sektu, ktorú dokonca chceli zákonom zakázať. Cirkev bola v tom čase zainteresovaná do politiky SZDSZ a mala v parlamente dvoch poslancov (Péter Hack a István Mészáros). V súčasnosti existuje niekoľko verzií pre vysvetlenie obratu v postojoch politickej moci voči HGy.

Politickí analytici v Maďarsku sa zhodujú v názore, že náhlu zmenu navrhovanej novely KDNP spôsobila Scientologická cirkev, ktorú vládne strany v žiadnom prípade nechceli uznať za cirkev. Scientológov totiž Maďarský bezpečnostný úrad v roku 2010 vyhlásil „z hľadiska národno-bezpečnostného za rizikové náboženstvo.“  Zsolt Semjén, predseda KDNP neskôr priznal, že zmena v znení novely nebola náhodná, lebo „je jasné, že problém nastal pre Scientologickú cirkev“ a dodal, že „pokiaľ on a KDNP bude v parlamente, dovtedy Scientologická cirkev nebude v Maďarsku uznaná“. Teda: Scientologická cirkev out  a Hit Gyülekezete in. Aj tento prípad, zdá sa, je komplikovanejší. Tým, že právo zaregistrovať cirkev sa presunulo zo súdov do parlamentu, poslanci môžu žiadosti neuznaných cirkví o registráciu zamietnuť. Podľa vyjadrenia predstaviteľov politikov Fideszu, len ďalších 11 cirkví bude môcť žiadať o dodatočnú registráciu. Šancu dostanú všeobecne uznávané cirkví vo svete (islam, budhizmus, hinduizmus, metodisti, adventisti, mormóni a anglikáni). Pre ne ale kritéria na uznanie sú zmenené: vyžaduje sa minimálne 1000 členov  (občanov Maďarska), história cirkvi musí byť v Maďarsku aspoň 20 ročná a  učenie cirkvi nesmie byť v protiklade s ústavou. Tomuto kritériu v Maďarsku zrejme vyhovuje viac náboženských spoločenstiev, včítane východných náboženstiev a spoločenstiev s nádychom siekt. Definitívny zoznam štátom preferovaných cirkví bude známy do konca roka 2011 a ich ústredia budú môcť čerpať 1% podiel od daňových poplatníkov od r. 2012.

Inou zvláštnosťou je prípad Maďarskej metodistickej cirkvi, ktorá sa medzi „14 vyvolených“ nedostala. Je známe, že patrí medzi tzv. „historické cirkvi“, ktorá sa etablovala v Karpatskej kotline už v 18. storočí. Predstavitelia malých cirkví v Maďarsku (najmä protestantských) boli vo všeobecnosti novelou zákona prekvapení. Superintendent Maďarskej metodistickej cirkvi (István Csernák) povedal, že je „šokovaný, že metodisti nie sú na zozname uznaných cirkví, pričom zákon hovorí o vymedzovaní tzv. biznis cirkvi“. Mal na mysli skutočnosť, že metodisti vyznávajú konzervatívne kresťanské hodnoty a v nijakom prípade ich nemožno obviňovať zo ziskuchtivosti. Predseda Maďarskej letničnej cirkvi (Albert Pataky) vyjadril „sklamanie a neporozumenie úmyslu zákonodarcov.“  Podpredseda Maďarskej evanjelickej aliancie (János Szeverényi) prehlásil, že „viac ako sto doteraz fungujúcich malých cirkví zo zoznamu vynechali, čo je nepochopiteľné.“

Tieto vyhlásenia svedčia o tom, že nový cirkevný zákon Maďarska je diskriminačný. „Nechceným“ náboženským spoločenstvám znemožňuje prístup ku štátnej podpore a uprednostňuje veľké a vplyvné cirkvi pred malými. Zákon zavádza nerovnoprávnosť do podporného systému duchovných aktivít, čím bezprecedentne zasahuje do života cirkví. Podobný etatizmus v cirkevnej politike nebol v Maďarsku účinný ani v čase komunistickej totality. Predstavitelia preferovaných cirkví, politické nominácie nevnímajú ako chybu, Voči neuznaným neprejavili solidaritu. Problém, že o bytí či nebytí malých bude rozhodovať 2/3 väčšina jednofarebnej politickej mašinérie nepochybne vyvolá napätie v maďarskom ekumenickom hnutí.

Vládne politické strany v Maďarsku sa teda uzniesli, že o kvalite spirituality v  krajine bude rozhodovať kolektívne  svedomie ich poslancov. Cirkvi našich južných susedov sa ocitli v područí štátnej kurately. Maďarsko prezentuje svetu obnovený model vytvárania závislosti cirkvi na politickej moci. Je to model, ktorý v 21. storočí liberálno-demokraticky zmýšľajúci ľudia už ťažko strávia. Maďarský experiment veští nepredpovedateľné vyústenie a nový cirkevný zákon plynutím času môže vyvolať kultúrny nepokoj. Jeho počiatky sa objavia, ak sa preukážu náznaky protiústavnosti zákona a protesty intelektuálov, ľavicovo aj pravicovo orientovaných,  poženú kauzu na európske inštitúcie zaoberajúce sa ľudskými právami. Napriek obavám, existuje ale povzbudenie, že Maďari sa z letargie ducha dokázali v dejinách vždy spamätať. Našim južným susedom prajeme skoré návraty do európskej normálnosti.