V malom mestečku ako je Modra každý každého pozná, no a s fotoaparátom môžete v chotári hocikedy stretnúť aj nemodrana. Nemodrana, o ktorom idem hovoriť, Dušana Kalmančoka (prisťahoval sa do Modry pred štyridsiatimi rokmi) pozná však v Modre takmer každý, najmä vďaka astronomickému observatóriu, ktoré na Zochovej Chate vyrástlo práve jeho zásluhou, toto observatórium doslova odpeľhal, vytriasol z plienok a uviedol do života. My s Dušanom sa poznáme takmer sto rokov, poznáme sa ešte skôr ako sa k nám rôznymi dverami dostal do rodiny.

Odjakživa fotil... Nielen Modru, jej vinohrady, vinohradnícke búdy, rúny a kamenice, modranský chotár pred drastickou  a necitlivou meliorizáciou, ale aj po nej... Aj jedny z našich najkrajších detských fotografií s psíčkom Tedynkom máme so sestrou  Agatkou práve od neho, ba v jeho fotografickom podaní poznáme ateliér akademického maliara pána Ilečku a takmer všetky jeho premeny, no a myslím si, že Dušan Kalmančok je jeden z mála ľudí, ktorý tam chodieval tak často, že by vám presne vedel povedať, kedy ktorý obraz pán Ilečko namaľoval. Vy to možno neviete, ale v istom období maľoval aj Dušan, niektoré jeho obrázky mám doma schované, neskôr možno prestal, ale láska k výtvarnému umeniu, ktoré pozná tak dobre ako málokto, mu zostala. Aj ja sama som práve Dušanovi vďačná, že otvoril predo mnou tie dvere, ktorými sa na výtvarné umenie dá pozerať, že ma trochu naučil kukať na obrázky a trošku im hádam aj rozumieť. Prepáčte za tento môj velice osobný príhovor či pozvánku do modry na výstavu, ale Dušan ma jeden čas učil aj matematiku a fyziku, no a keď už to vyzeralo, že to jeden z nás v zdraví neprežije, zavolal si na pomoc Mareka Mihalkoviča, svojho takmer synovca či kamaráta, ktorý vtedy študoval na vysokej škole matematiku a fyziku.

Marek mal Dušana rád, vďaka nemu sa zúčastnil všetkých  meteorických a astronomických expedícií, spolu robievali fotografie, prvé Marekove fotografie vznikli v Dušanovej fotokomore hore v „búde“ u Špíglovcov, tiež by vedel odcitovať niektoré z ich zaujímavých rozhovorov o fotke, knižkách či výtvarnom umení, Dušan nás naučil počúvať džez a trochu aj vážnu hudbu, Mareka dokonca aj fajčiť cigarety...

Ja nechcem vymenovávať všetky jeho zásluhy, veď tu stojí observatórium a možno uvidíte všetky tie fotografie... Len som chcela povedať to čo možno všetci tušíte a ja viem, že Dušan  je také čudo, čo si takto chodí po Modre, ale všeličo o všeličom vie, no a nie je toho málo. Keď som dnes popoludní telefonovala s výtvarníkom Tomášom Polonským, vravel o starých Dušanových fotkách modranského chotára, že to je stará dobrá škola...

Dušan, aj ja by som chcela povedať, upozorniť, že je čoraz menej ľudí v Modre aj mojom okolí s takým širokým záberom, a že to nie sú len fotky a príroda, včely a citrusy, huby, umenie, astronómia aj gastronómia (darmo, aj variť vie!), matematika, literatúra, skrátka, že si hlavička a našťastie máš dobrý objektív a oko, ktoré rado pozerá a všeličo si všimne a vidí, aj že si, ako to povedal ten Tomáš stará škola. Mladším takýto vrúcny „kuk“ akoby chýbal. Drž sa. A pre tých, čo to nevedia, my s Marekom sme sa tú fyziku toĺko učili a učili, ani jemu sa nepodarilo ma ju naučiť, ale zobral si ma za ženu.

A tak vlastne Dušanovi okrem iného, vďačím aj za to, že mi do života prihral Mareka... Drž sa, človeče, prevelice... (Výstavu Modranských fotografií Dušana Kalmančoka otvorili 6. mája 2008 v múzeu Ľ. Štúra)