Pozerám sa na oblohu a rozmýšľam, či mám, alebo nemám vyraziť na cestu. Totiž, zhorel mi motorček na stierače. Ak bude pršať mám jedinú možnosť: strčiť ruku do kastlíku, chytiť prevod stieračov ručne a hýbať s ním doprava doľava.. Dalo by sa to dobre, keby sme boli v aute dvaja. Aspoň by sa ten druhý neviezol zadarmo. Mohol by som napríklad vziať stopára. Kto mi však zaručí, že cestou nejakého stretnem? A kto mi zaručí, že keď mu poviem, čo sa od neho žiada, tak neutečie do húštin? Keby celú cestu pršalo, tak by to bola pre neho naozaj tvrdá šichta. Niežeby to bolo ťažké, ale vyžaduje to značne nepohodlnú polohu.

. A tak namiesto vychutnávania krajiny a tešeniu sa, že chytil stopa, by sedel čudne skrútený na prednom sedadle, s jednou rukou až po plece zarazenou v kastlíku. Páčiť by sa mu to nepáčilo, ale aspoň by mal čo rozprávať kamarátom: „Ty kokso, stopol som takú plechovku, že od Prievidze do Zvolena som v nej musel ručne poháňať stierače!“ Zážitok na celý život.
Staré autá sú jednoznačne zážitkové. A boli zážitkové aj vtedy keď boli nové. Každá cesta nimi je veľké dobrodružstvo, výprava do neznáma. Vďaka starému autu spozná človek kopec dedín, v ktorých sa mu auto pokazí a ľudí, ktorých musí poprosiť o pomoc. V novom aute by okolo nich len prefrčal a nič sa nedozvedel.    
Viem si predstaviť perfektné road movie, v ktorom by hralo hlavnú rolu staré auto. Bolo by to o tom, že nejaký človek by sa naozaj niekam potreboval dostať v nejakom časovom termíne. Ale poruchy jeho auta by úplne zmenili všetky jeho úmysly a celý osud. Mohol by to byť napríklad nejaký remeselník, čiže by mal v aute hromadu náradia. Postupne by priberal nejakých uletených stopárov, ktorí by ho samozrejme tiež zvádzali z jeho pravej cesty. On by sa zo začiatku veľmi ponáhľal a stále hovoril, že má rodinu a tam a tam zohnal veľmi dobrú prácu a musí sa tam rýchlo dostať (v podstate by aj to auto mohol kúpiť kvôli tej práci). No ako by mu bolo stále jasnejšie, že to nestihne, tak by sa rozmarom svojho auta stále viac prispôsoboval. Pokojne by sa to celé mohlo odohrávať v rámci stokilometrovej trasy. No bolo by na nej toľko zastávok a odbočiek, že by to vystačilo na celý film. Prederavil by sa mu chladič (treba dolievať vodu z potokov), roztrhol sa klinový remeň na alternátore (dá sa nahradiť ženskou pančuškou – treba ju niekde zohnať), zhorel motorček stieračov (v scéne by bolo kopec dymu a on v aute by si myslel, že ľudia vonku pália lístie), odletelo koleso, upchal sa karburátor atď. Staré auto nepozná hranice svojich závad. Išiel by cez veľké a rušné mestá, ale aj po úplne vedľajších rozbitých horských cestách. Aj tam, aj tam by mohol zablúdiť a do niečoho sa zamotať. Po ceste by dostával krátke fušky, ktoré by znamenali ďalšie zdržanie. A tak, keď by nakoniec dorazil do cieľa svojej cesty, robota, za ktorou tam išiel, by už bola dávno urobená a jeho by tam nikto nepotreboval. Posledná scéna by bolo zošrotovanie starého auta za mohutného vzlykania všetkých zúčastnených.
No povedzte sami. Zvládlo by takúto rolu vo filme nové auto?