Palestínčania na celom svete si 11. novembra pripomenuli štvrté výročie úmrtia Jásira Arafata. O štyri dni neskôr si pripomenuli 20. výročie vyhlásenia nezávislosti štátu Palestína. Ľudia bez štátu oslavujú nezávislosť štátu bez územia.

Pred vyše stovkou rokov prví sionisti razili heslo „krajina bez ľudí pre ľud bez krajiny“. Neverní tomuto heslu sa nasťahovali do obývanej krajiny a vyhnali jej obyvateľov. Z ľudí tejto krajiny spravili ľudí bez krajiny.

Vo vývoji palestínskeho problému je niekoľko dôležitých dátumov, ktoré pozná skoro každý. No iné dátumy už také známe nie sú.

Tento týždeň nás čaká ďalšie výročie. Dňa 29. novembra 1947 bola prijatá Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 181. V roku 1977 tento deň OSN vyhlásila za Medzinárodný deň solidarity s palestínskym ľudom.

Územie bez štátu pre štát bez územia

Vyhlásenie štátu Palestína sa uskutočnilo 15. novembra 1988 v Alžíri na zasadnutí Palestínskej národnej rady, legislatívneho orgánu Organizácie pre oslobodenie Palestíny. Fakticky však až dodnes nemá štát Palestína skutočnú suverenitu. Po dohodách v Oslo (1993) síce vznikla Palestínska autonómia, ktorá má však od štátu ešte poriadne ďaleko. Jej územie tvoria dve enklávy – Pásmo Gazy a Západný breh. Samotný Západný breh je zhlukom niekoľkých celkov, oddelených od seba židovskými osadami a vojenskými zariadeniami IOF.

Donekonečna opakovať genézu izraelsko-palestínskeho konfliktu je niekedy neuveriteľne trápne. Bohužiaľ, vždy znova a znova je to potrebné. „Fundovaní znalci“ radi kreslia hrubé čiary tam, kde sa im to páči, a usilujú sa celý problém „odľahčiť“ od nezaujímavých vecí, ako je krádež krajiny a vyhnanie jej obyvateľov. Celý konflikt nám potom predkladajú ako právo Izraela na ochranu a bezpečnosť. No kde je spravodlivosť?

Podľa rezolúcie OSN mali na území mandátnej Palestíny vzniknúť štáty dva, židovský a arabský. Prečo nevznikli? Nemôžu si vari Palestínci za neexistenciu štátu sami? To je častá otázka, hlavne zo strany odporcov palestínskej štátnosti. Prečo teda palestínski Arabi „nechceli“ svoj štát?

Pretože palestínski Arabi, tvoriaci dve tretiny obyvateľstva Palestíny a vlastniaci 90 % pôdy v Palestíne, nesúhlasili s tým, aby ich štátu pripadlo iba 43 % územia Palestíny, kým palestínskym Židom, tvoriacim tretinu obyvateľstva a vlastniacim 7 % pôdy malo podľa plánu OSN pripadnúť 56 % územia. Aj tých 43 % územia mandátnej Palestíny, ktoré mali pripadnúť štátu palestínskych Arabov, si nakoniec rozdelil Izrael s Jordánskom v pomere 55 % Izraelu a 45 % Jordánsku (Egyptom obsadená Gaza a niekoľko dedín obsadených Libanonom a Sýriou sú rozlohou zanedbateľné).

Západný breh sa stal súčasťou Jordánskeho kráľovstva, až kým nebol v roku 1967 okupovaný Izraelom. V roku 1988 po vyhlásení štátu Palestína sa Jordánsko nárokov na Západný breh vzdalo. Územie je pod izraelskou okupáciou, no štát, ktorému ho Izrael vzal, už nejaví o vrátenie záujem. Napriek tomu tam žijú ľudia, ktorí na to územie majú prirodzené (nech mi je odpustené to škaredé slovo) právo.

Nekritickí zástancovia „nespochybniteľne izraelskej Judey a Samárie“ (okupované palestínske územia v sionistickej hantírke) hádam aj zaprotestujú, no okupované územia sú krajinou bez štátu. Izrael síce toto územie ovláda/okupuje, no oficiálne ho (zatiaľ) neanektoval. Napriek tomu, že okupované územie veselo kolonizoval a k dekolonizácii sa vôbec nemá, napriek tomu, že územie nie je podľa izraelskej strany okupované, ale „iba“ sporné, nikdy sa oficiálne nestalo izraelským územím.

Je to územie bez štátu. Po šesťdesiatich rokoch Palestínčania chcú toto územie pre svoj štát. Prečo nie? Štát Izrael vznikol na základe rezolúcie VZ OSN číslo 181. Tá však predpokladala rozdelenie mandátnej Palestíny na židovský a arabský štát. Ak má Izrael právo na existenciu, prečo ho nemá Palestína?

Skutočná nezávislosť

Bez ohľadu na to, že štát Palestína uznala už skoro polovica krajín OSN (Kosovo iba štvrtina), na jeho reálnu existenciu to nemá absolútne nijaký vplyv. Prakticky počas celých uplynulých dvoch desaťročí sa štát Palestína nachádza v procese vzniku. Tento proces nebol dodnes zavŕšený. Odhliadnuc od optimistických vyhlásení odstupujúcej americkej administratívy vznik palestínskeho štátu má pred sebou ešte dlhú cestu, môžeme len dúfať, že nie ďalších dvadsať rokov.

Aj palestínska komunita na Slovensku si pripomenula minulotýždňové výročia, palestínska ambasáda pri tejto príležitosti usporiadala slávnostnú recepciu.

ČSSR bola jednou z prvých krajín, ktoré uznali nezávislosť štátu Palestína. Netvárme sa, že to bolo z lásky k palestínskemu ľudu, príslušnosť k socialistickému táboru zohrala oveľa väčšiu úlohu. No k tomuto uznaniu sa prihlásila aj demokratická a slobodná Česká a Slovenská federatívna republika. Pravda, bolo to v čase, keď si takýto čin nevyžadoval toľkú odvahu ako o pár rokov neskôr. K záväzkom ČSFR sa prihlásila aj nástupnícka Slovenská republika, preto aj Slovensko má česť patriť do skupiny krajín uznávajúcich štát Palestína. Vďaka za to.

Súvisiace články:

• Kritika izraelskej politiky a antisemitizmus