JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Kam miznú regionálne rozdiely

Priepastné regionálne rozdiely Slovenska sa často spomínajú medzi najzávažnejšími problémami nášho štátu. V tejto veci sa zhoduje ...

[Štefan Domonkos]

Turecko na križovatke

Na prvý pohľad sa zdá, že život v Istanbule sa nezmenil. Na cestách sú zápchy, ľudia sa ponáhľajú na trajekt alebo na autobus. Už ...

[Joachim Becker]

Ľudské práva neonacistov aj utečencov sú rovnaké

Predvčerom bolo 10. decembra, Medzinárodný deň ľudských práv. No oslavovať toto výročie vo chvíli keď na Maďarskej hranici, v Tompe, ...

[Peter Weisenbacher]

Sto kresťanov

Kríza žánru | Editorial | Juraj Buzalka | 29.07.2015

_ma_small

Európskou udalosťou leta na Slovensku sa nestala grécka kríza, akoby sa dalo očakávať vzhľadom na peniaze, ktoré bude obyvateľov naďalej stáť. Hlavné miesto v uhorkových debatách zaujali utečenci, pomoc ktorým ich stojí bagateľ. Slovenská utečenecká dráma má viacero dejstiev, ba mení aj žáner, keď sa zvrtne na komédiu, aby bola na konci skôr tragická. V nej premiér päťmiliónovej členskej krajiny EÚ – zdroja najväčšej európskej emigrácie po Írsku a dlhodobo najxenofóbnejšej pri prijímaní azylantov -- s vážnou tvárou navrhne, že z počtu nateraz štyridsaťtisíc úbožiakov v preplnených táboroch na juhu Európy prijme jedno celé sto.

Premiér jedného z najbohatších štátov sveta, ktorý si roky užíva miliardy eur z európskych rozvojových programov, trvá na tom, že súkmeňovci nezvládnu viac. Šancu nájsť nový život však dostanú len kresťania. Tento návrh by možno zostal hlúposťou náčelníka nejakého svojstojného karpatského lazu, ktorý sa náhodou stal členom Európskej únie, ak by sa z frašky nestával slovenskou a samozrejme zostával utečeneckou tragédiou.

Na podobnú a predsa odlišnú situáciou v Čechách – rozdiel sto a tisícpäťsto je v tomto kontexte podobne civilizačný ako odsúdenie Davida Ratha za korupciu -- upozornil v Lidových novinách (21.7.2015) religionista Martin Putna. Podľa neho politická reprezentácia výberom „kresťanov“ de facto vyberá „jen-když-nejsou-muslimové“. Možno s ním len súhlasiť, že jediným pozitívom utečeneckej biedy je fakt, že si naši tiežkresťanskí politici vôbec všimli Blízky východ aj ako domov Nemoslimov, nielen výrazne menšej skupiny islamských radikálov. Bolo by úžasné, keby si v nadbiehaní voličskému imbecilizmu, z ktorým majú podľa remesla naopak bojovať a za ktorý ich aj platíme, následne uvedomili, že takú mieru náboženskej a etnickej plurality akou dodnes oplývajú napríklad aj časti Blízkeho východu predkovia dnešných občanov EÚ zlikvidovali už počas inkvizície a neskôr v ére nacionalizmu! Spolužitie kresťanov a moslimov v Európe trvalo tisícročie a jeho pozostatkom donedávna boli aj Slovania v zázemí Osmanskej ríše, pričom viacerí – zďaleka nie všetci -- konvertovali na Islam. Až ich potomkov začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia z rodnej Bosny vyhnali tupé nacionalizmy kresťanských Chorvátov a najmä Srbov. Čo ešte dodať na margo lásky Európanov k blížnemu, keď už aj taký Anders Breivik sa hlási ku kresťanstvu?

Z religionistického hľadiska je ilúziou myslieť si – tvrdí ďalej Putna --, že samotné hlásenie sa niektorých Sýrčanov ku kresťanstvu znamená vzývanie Západu. Dávno v minulosti existoval teologický i štátoprávny tlak, ktorý v očiach gréckych a rímskych kresťanov urobil z Kristových verných na Blízkom východe heretikov. V praxi netolerantného kresťanstva Západ úspešne pokračoval kliatbami a schizmou s východom, antisemitizmom, protireformáciou, svätením koloniálnych mečov a v Bystrici za povstania napríklad aj hitlerovských zbraní a zástav. Zavádzanie politikov má teda okrem Putnom spomínaného religionistického aj širší sociálno-antropologický rozmer. Premiér Fico a jemu podobní totiž anti-islamizmom pomaly prekonávajú aj ustráchaných križiakov bratislavských kaviarní, ako sa niektorí plodením výlučne kresťanských detí posadnutí členovia katolíckej omladiny z hlavného mesta titulujú, nehovoriac o mojich frustrovaných vidieckych rodákoch okolo Banskej Bystrice, ktorí sú takí zaslepení hrdosťou na svoj kmeň, že boli schopní zvoliť za seba hoci aj ráčkujúceho neofašistu. Ťažko im vysvetliť, že tak ako majú mnohí sekulárni Turci bližšie k ideálom liberálnej demokracie ako napríklad tisíce netolerantných katolíkov, bojujúcich proti „kultúre smrti“ Európskej únie v referendách či inde, podobne mnohí sýrski kresťania – vylúčiť sa to nedá – môžu zapadnúť na slovenskej dedine oveľa ťažšie ako napríklad sekulárni obyvatelia Damašku so znalosťou jazykov a vzdelaním, hoci aj moslimského pôvodu.

Je jasné, že pri debatách s imigračným úradníkom -- čo je bežný postup -- by sa niečo ako „kresťanský“ pôvod mohlo prejaviť ako bonus pre udelenie azylu. Civilizovaný štát však udeľovanie takéhoto bonusu vkladá do kompetencie trénovaného azylového úradníka, a to napriek tomu, že nejaká moderujúca rostasujúca kulturologička v Bratislave by mohla konšpirovať ako sme sa od komunizmu po Úniu -- podobne ako v slobode prejavu -- ani v tejto sfére veľmi nepohli. Je každopádne barbarské, ak prostotou reči obdarený premiér členskej krajiny EÚ namiesto upokojenia vášní sýti konflikty, ktoré cítia xenofóbni Slováci. Nevedomosť by samozrejme bola ten menší dôvod na obavy, potvrdzujúce v prípade premiéra možno tak civilizačnú úroveň našich právnických fakúlt. Politici typu Róberta Fica však fundamentalistické postoje – proti Maďarom, Rómom a teraz Moslimom – vždy vyhlasujú inštrumentálne, hlavne preto, aby súperili s omnoho radikálnejšími od seba. Slovenský premiér sa podľa všetkého nepoučil z dvoch najväčších prehier svojej kariéry. Prvej, keď jeho kandidáta na kreslo „vždy červeného“ bystrického župana na hlavu porazil neofašista, a druhej, keď sa v prezidentskej kampani proti súperovi dával do pozície komunistu-katolíka a útočil obviňovaním zo spojenia so sektou. Z týchto prehier mali vyplynúť dve poučenia. S fašizmom nevyhrá nikto, kto sa vyberie jeho smerom a konfesionálnu tému treba nechať vyhniť! Dlhodobo sa to bezpochyby vypláca.

Slávna esej nedávno zosnulého cambridgeského antropológa Jacka Goodyho Islam v Európe už vyše desaťročie ukazuje ako arabské dedičstvo v krajinách európskeho Stredomoria, osmanská kultúra na Balkáne a stredoázijské cvplyvy od južného Ruska až po Poľsko dlhodobo obohacujú Európu. Káva, paprika a kúpele sú napríklad na strednom Dunaji asi najobľúbenejším, i keď málo známym dedičstvom po osmanských moslimoch. Ešte menej známy je príbeh nosa Milana Lasicu, ktorého tvar jeho nositeľ pripisuje dvestoročnému panovaniu Osmanských Turkov na hrade Modrý Kameň na juhu stredného Slovenska, niekoľko kilometrov od jeho rodných Pliešoviec. Zďaleka nielen výboje, ale zásadný kultúrny vplyv – hoci v starobylej matematike, architektúre, medicíne či astronómii – dokazujú dlhodobú významnú prítomnosť Islamu v Európe. Dnes túto plodnú koexistenciu zosobňujú nielen milióny nových daňovníkov moslimského vyznania v západnej Európe – toľko k stovke vystrašeného premiéra, ktorú asi bude s lazníckymi križiakmi a ministrom vnútra vyberať za pomoci bravčových klobás --, ale aj autochtónni Európania ako Bosniaci, Albánci a Turci.

Upravená verzia fejtónu vychádza v časopise Listy č. 4/2015 (www.listy.cz).

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 224 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2018 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist