JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Straty ruskej armády v Ukrajine a ich dôsledky

Kríza žánru | Editorial | Juraj Mesík | 17.09.2014

_ma_small

Podľa rôznych údajov stratila ruská armáda – regulárna armáda, nie kozáci, kadyrovci a iní žoldnieri a dobrovoľníci z Ruska – pri vpáde do Donbasu 2 až 2,5 tisíca vojakov. Koľko ich presne bolo sa nikdy nedozvieme. Presné číslo zostane predmetom najhlbšieho utajovania a popierania. Má totiž zásadnú hodnotu nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Západ a Čínu.

Podľa oficiálnej ruskej propagandy samozrejme na Donbase žiadne ruské jednotky nikdy neboli a vojaci, čo tam padli do zajatia tam boli – aj so svojimi tankami a raketometmi - na dovolenke. Prípadne tam zablúdili pri potulkách Pskovom, Kostromou či Sibírou. Rusi pol storočia bez mihnutia okom popierali vyvraždenie 22 tisíc zajatých Poliakov v Katyni: je jasné, že KGB, ktorá v Rusku aj dnes vládne, nebude mať najmenší problém zapierať ruský vojenský vpád do Ukrajiny až na veky vekov. Na jeho popieranie má navyše celý rad mimoriadne vážnych dôvodov.

Andrej Lysenko, hovorca Informačno-analytického centra Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny 5. septembra uviedol, že podľa operatívnych informácií ukrajinskej rozviedky na Donbase od začiatku mohutného útoku ruských jednotiek do tyla ukrajinskej armády 25. augusta do 5. 9. zahynulo približne 2000 ruských vojakov. Počet zranených ruských vojakov Ukrajinci odhadujú na 4-násobok, teda okolo 8000. Mnohí sa liečia vo vojenských nemocniciach v Petrohrade, Rostove na Done, Volgograde, Ejsku a vzhľadom na preplnenie vojenských nemocníc aj v civilných nemocniciach.

Ruská občianska a ekologická aktivistka Elena Vasilieva, zakladateľka skupiny „Gruz 2000 z Ukrajiny do Ruska“ (Gruz 200 je kódové označenie pre transporty padlých vojakov) na základe informácií zozbieraných z rozličných zdrojov v Rusku a na Donbase už dva dni pred Lysenkom informovala, že len behom prvých 24 hodín po vpáde jednotiek ruskej armády zahynulo okolo 700 vojakov a v priebehu nasledujúcich dni ďalších asi 1500. Organizácia zaznamenala do 3.9. 2014 presuny 14 až 15 kamazov cez hranicu z Ukrajiny do Ruska naložených vrstvami mŕtvych tiel vojakov. Tvrdí tiež, že rodičia a príbuzní vojakov padlých pri útoku na Ukrajinu sú po celom Rusku zastrašovaní a presviedčaní aby o smrti svojich synov, mužov a bratov mlčali. Informácie o tajných pohreboch vojakov v mestách a mestečkách po celom Rusku prinášajú rozličné ďalšie zdroje, vrátane ruských novinárov zastrašovaných neznámymi mužmi strážiacimi nové hroby. Ludmila Bogatenkova, vedúca pobočky organizácie Matky vojakov v juhoruskom Stavropole, zostavila zoznam 400 mien padlých a ranených, najmä z ruských jednotiek dislokovaných v Čečensku a severnom Osetsku. Elena Poliakova, vedúca Matiek vojakov v Petrohrade tvrdí, že vojenské nemocnice v Rostove sú preplnené ranenými. Organizácia Matky vojakov vznikla počas vojny v Čečensku, z ktorej sa nevrátili tisícky ruských chlapcov.

Koľko ruských vojakov na Donbase skutočne zahynulo sa nikdy presne nedozvieme. Ak sú ale uvádzané čísla len približne správne – rozdiel pár stoviek od reality tu nehrá rolu – majú obrovské dôsledky.

Vysvetľujú napríklad aký bol zrejme skutočný motív prečo Putin 5. septembra, len pár dní po masívnom vojenskom vpáde do Ukrajiny, v Minsku podpísal s prezidentom Porošenkom prímerie. Vojenským cieľom Rusov bolo pomocou regulárnej armády dobiť celý Donecký a Luhanský región a vytvoriť pozemný koridor z Ruska na okupovaný Krym. Úspešný postup ruských vojsk by Putina k prímeriu určite nemotivoval.

Putinov problém je v tom, že tak vysoké straty behom 10 dní si ruská armáda nemôže dovoliť. Podľa bežne dostupných údajov má dnes ruské pozemné vojsko 285 tisíc vojakov a výsadkové sily 35 tisíc ( samozrejme ďalšie stovky tisícov vojakov slúžia v letectve, námorníctve, protivzdušnej obrane a ďalších štruktúrach ruskej armády, ktoré zatiaľ do útoku proti Ukrajine neboli nasadené). Pri stratách 10 tisíc vojakov (2000 mŕtvych a 8000 zranených) za 10 dní by 320 tisícová pozemná a výsadková armáda behom menej ako roka de facto prestala existovať. Môžeme pripustiť, že časť zabitých aj zranených dovážaných z Ukrajiny domov do Ruska nie sú príslušníci armády RF, ale rozliční dobrovoľníci a žoldnieri a že časť obsahu „Gruz 200“ sú telá ktoré sa hromadili v márniciach na Donbase už pred ruským vpádom . Pokiaľ nevojaci predstavujú povedzme aj polovicu strát reportovaných začiatkom septembra, stále ide o 1000 mŕtvych a 4000 zranených. Valerij Heletej, minister obrany Ukrajiny, uviedol, že len pod Ilovajskom padlo „nie menej ako 300 ruských vojakov“, prevažne výsadkárov.

Schopnosť Ukrajincov zasadiť ruskej armáde tak vysoké straty aj bez modernej západnej výzbroje vládcami Kremľa zrejme zatriasla viac ako opatrné sankčné tančeky Západu a prinútila ich zmeniť stratégiu. Jednou zo zmien o ktorej referujú ukrajinské armádne zdroje je, že v Ukrajine budú ďalej útočiť najmä jednotky s neslovanskými vojakmi a prevelené z periférií Ruska. Ich straty nie sú politicky zďaleka tak citlivé, ako rakvy a amputované údy chlapcov z Moskvy či Petrohradu.

Omnoho vážnejšie pre hodnotenie situácie a budúcnosť Ruska je ale to, čo tieto straty hovoria o stave ruskej armády. Ak sú reálne, búrajú prácne budovaný imidž elitnej, modernej a neporaziteľnej ruskej armády. Znamenali by že ruská armáda má slabo vycvičených vojakov – vrátane elitných paradesantných jednotiek, o ktorých účasti v útoku do Ukrajiny niet žiadne pochybnosti - že má nekvalitný dôstojnícky zbor pod ktorého vedením sa z vojakov stáva potrava pre kanóny (výraz použitý jedným zo zajatých ruských vojakov), že jej výzbroj a výstroj je viac-menej porovnateľnej kvality ako výzbroj a výstroj roky rozkrádanej a zanedbávanej ukrajinskej armády a že má mizernú vojenskú zdravotnú službu, v dôsledku čoho zomiera príliš veľa zranených vojakov, ktorí mohli žiť.

Pre porovnanie, americká armáda stratila za 13 rokov (alebo 480 x 10 dní) v Iraku v boji len 3500 vojakov (ďalších 1000 ich zomrelo pri dopravných a iných nehodách) a asi 32 000 ich bolo zranených. Porovnanie pomeru zranených a mŕtvych na Rusov (4:1) v Donbase a Američanov v Iraku (9:1) naznačuje, že mnoho ruských vojakov zomrelo aj preto, lebo nedostali kvalitnú predlekársku a lekársku pomoc.

Pokiaľ sa ukáže že Vasilieva, Lysenko, Ruské matky a ďalšie zdroje majú zhruba správne čísla, znamená to klinec do rakvy mýtu o skvelej ruskej armády. Dôležité pritom nie je, či týmto číslam uverí ruská verejnosť – tá bude ad nauzeam masírovaná propagandou tvrdiacou, že žiadni ruskí vojaci v Donbase nikdy nebojovali - ale či ich potvrdia západné a čínska rozviedky. Geopoliticky dôležité je predovšetkým čo z analýzy udalostí počas vpádu na Donbas vyvodia Číňania.

Útokom na Ukrajinu Putin priblížil kolaps súčasného ruského štátu viacerými cestami. Tým, že ho pred očami Západu a celého veta demaskoval ako darebácky štát a spustil režim síce polovičatých, ale predsa len nie bezvýznamných sankcií. Tým, že preliatím hektolitrov ukrajinskej krvi postavil Ukrajincov na mnoho rokov a možno generácií do pozície nepriateľov ruského národa. Tým, že rozbil mýtus neporaziteľnosti ruskej armády a odhalil jej profesionálnu slabosť pred potenciálnymi skutočnými nepriateľmi Ruska. A aj tým, že nasadením Tatárov, Baškircov, Čuvašov, Čečenov, Avarov, Kalmykov a príslušníkov ďalších etnických menšín do bojov na Ukrajine zabezpečí, že každá z týchto skupín získa bojom proti Ukrajincom populáciu v boji ostrieľaných mužov, ktorí sa raz vo vhodnej chvíli dokážu účinne postaviť Rusom a vybojovať si znovu nezávislosť.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 757 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist