O jeho soche sa píše viac, než si to socha (nie Svätopluk) zaslúži. Najlepšie by bolo to tom už nepočúvať. Bohužiaľ to nie je také jednoduché. Príliš ma pritom nezaujímalo umelecké spracovanie sochy a je mi v podstate jedno, či má Svätopluk správny jazdecký „vercajk“ pre 9. storočie, či je dvojkríž na štíte skutočne gardistický, alebo či sedí na koni alebo na kobyle (vraj sa to dá zistiť).

Priznám sa však, že ma obaril nápis na podstavci. Pre čitateľa zopakujme: Svätopluk, kráľ starých Slovákov, 846–894. To, o čom sa teraz na Slovensku vedú vzrušené polemiky, sú z vedeckého hľadiska úplné nezmysly. Svätopluk samozrejme nebol stredovekým kráľom, pretože tie najrelevantnejšie pramene, pochádzajúce z Veľkej Moravy, ho úplne jasne a jednoznačne označujú ako knieža. Môžeme ho teda nazývať ako kráľa možno v zmysle barbarského panovníka, ako bol povedzme kráľ Vannius, ale nie riadneho stredovekého kráľa. Starí Slováci je trochu širší problém. Ak ho však máme v jednej vete zhrnúť, položme si jednoduchú otázku: možno obyvateľstvo označiť názvom, ktoré ono samo nepoužívalo? Odpoveď znie: asi áno, len to nebude veľmi vedecké. Obyvateľov Rímskej ríše predsa tiež neoznačujeme ako Talianov. Za starých Slovákov potom môžeme označiť aj obyvateľov doby kamennej a sme na tom tak trochu podobne. No a do tretice, prečo na sochu dali začiatok Svätoplukovej vlády na rok 846, keď predsa vieme, že začal vládnuť až v roku 871? Len aby sme to trochu „prilepšili“?

Odpoveď na tieto otázky je z vedeckého hľadiska (možno s výnimkou tých starých Slovákov) prostá, napriek tomu autori podstavca sa rozhodli fabulovať a vytvoriť v dvoch riadkoch viac nezmyslov, ako býva v priemernej seminárnej práci študenta po víkendovom fláme. Stačilo pritom napísať: Svätopluk – veľkomoravský knieža (871–894). Niečo neutrálne, čo by nikoho zvlášť nemiatlo.

A tu sa dostaneme k tomu dôležitejšiemu, ako je nápis. Bývalý predseda vlády Róbert Fico chcel zo sochy vytvoriť symbol zjednocujúci Slovákov. Hovoril dokonca o pútnom mieste. Ak je výsledkom demonštrácia Kotlebovcov a rozdelenie slovenskej spoločnosti ohľadom sochy (časť ju chce vyhodiť do Dunaja, časť bude za ňu držať hladovku a časti je ukradnutá), treba povedať, že mu jeho zámer rozhodne nevyšiel. Prečo? Nebudem špekulovať nad tým, či ide o politický zámer v obrane „národnoštátnych záujmov“, myslím, že skôr nie. Domnievam sa, že Ficove fiasko so Svätoplukom súvisí s tým, akých ľudí je v tejto otázke ochotný počúvať. Ficov politický vzor Miloš Zeman s obľubou hovoril, že politik sa musí obklopovať ľuďmi, ktorí sú múdrejší ako on. Domnievam sa, že Fico toto pravidlo v prípade „rozumného historizmu“ hrubo porušil. Ak by si za ekonomických poradcov zvolil ľudí podobného typu, náš štát by už dávno skrachoval. Odporúčal by som mu, aby si ešte raz prečítal knihy svojho priateľa a zamyslel sa.

A čo teda Svätopluk? Skúsme si predstaviť, že máme stroj času, vrátime sa do 9. storočia a povieme mu, že je kráľom starých Slovákov. Asi by nevedel, koľká bije. A v tom je ten problém. Toto už samozrejme nie je o Svätoplukovi. Svätopluk tu bol len využitý a zneužitý, ako každá zo známych postáv, ktorá má omnoho zaujímavejší životopis po svojej smrti. A nestačí sa čudovať, o čo nám vlastne ide.

Autor je historik

Súvisiace články:

• Komunistický fašista Svätopluk a liberálne obrazoborectvo
• Pravé umenie
• Vyučujúci odkaz Svätoplukovej sochy
• Kráľ Svätopluk a iné sochy
• Prečo sa vyjadriť k soche? Odpoveď Miroslavovi Tížikovi
• Veľká historická vojna o Svätopluka
• Tak ako, bratia Slováci ?
• Výrečný symbol na hrade