JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Svet bez hmoty

Kríza žánru | Editorial | Martin Kasarda | 31.12.2011

_ma_small

Na svete iste neexistuje nič, čo by ako podnet k premýšľaniu neslúžilo, píše Jorge Luis Borges. Nemusí to byť zákonite len čas, kabala, idea idey, labyrint či rozprávky Tisíc a jednej noci. Aj umenie urážky sa môže premeniť na premýšľanie o ľudskej cnosti a závratnej neschopnosti.

Posadnutosť faktom, že niekto niečo povedal, naznačil, napísal, vymyslel skôr, ako niekto iný, ba aj tým, že ten niekto prvý vlastne len prevzal pochodeň po niekom ešte prvšom, že vlastne stojíme na pleciach svojich predchodcov, ktorí stoja na pleciach svojich predchodcov, ktorí len opakovali, dopĺňali, doťahovali to, čo už pred nimi povedali iní nás môže doviesť k poznatku, že sme len zrkadlom akéhosi abstraktného sveta, že sme sediacimi v Platónovej jaskyni, ktorá však neukazuje skutočné tiene, ale tiene tieňov. Ale, ako dodáva Borges: „Je pravda, že Platón s ní nepřišel jako první...“

Čítania esejí Jorge Louis Borgesa je ako prechádzka hustou hmlou v nebezpečne krásnej krajine snov a hôr. Odrazu sa hmla rozostúpi a vy zistíte, že vás vaša pokojná lesná cestička doviedla do extrémnych výšin, pod vami prázdna hĺbka útesov a roklín, nad vami nekonečné štíty. Ak sa spoza rohu vynorí hladné dravé zviera budete sa rovnako nečudovať, ako keby sa otvorila skalná stena a vás zlákali poklady ukryté Ali Babovými zbojníkmi. Ste tam, kde sa v tejto chvíli nachádzate, ale len preto, že ste sa vybrali márne naháňať korytnačku odetý v Achilovej zbroji. Alebo je to len predstava, ktorú si ako horúci zemiak prehadzujú medzi sebou David Hume a George Berkeley? Sadáte si na okraj útesu a sledujete motýľa, ktorý sníva o tom, že je Čuang´c.

Nie, táto predstava nie je správna. Jorge Luis Borges nešiel dramatickými horami, nekráčal lanovými mostíkmi zavesenými nad priepastnými roklinami, ktoré držala jedine vôľa a predstava. Borges sa preplietal labyrintami Buenos Aires, knižnicami divokej metropoly kdesi za koncom sveta, dramatickej opozície veľkej a vznešenej kultúry písma, ktorá gaučom na argentínskych pampách bola rovnako vzdialená, ako nekonečno a večnosť. Možno práve preto sa mohol pozrieť na dejiny slova, písma, textu, myšlienok, úvah, hermetického poznania inak, očami, ktoré videli do vnútra, ktoré dokázali prchavú hmotu ideí, ak nejaká taká hmota existuje, pravda, doviesť do mámivých labyrintov a zrkadlení.

Borgesa však nezaujíma život, ťažoba materiálneho prežívania tu a teraz, ale proces vzniku, jestvovania, presúvania sa a ovplyvňovania sveta ideí. Ako je možné, že ľudia dokážu myslieť aj takto a kde sa môžu potkýňať, kde sa im objavujú trhliny v ich systémoch a sveto/ideo stavbách? Svet Jorge Luis Borgesa je prosto bez ťažoby hmoty. Nepotrebuje materiálno, aby jestvoval, pretože – upravujúc odkaz veľkých idealistov Platóna, Huma či Schopenauera – jestvuje len to, čo vnímame. A vnímanie je vlastne tvorba našich predstáv, myšlienok, ich formulovanie do podoby textov, ktoré vnímame zasa ako tiene čohosi, čo sme videli na stene jaskyne a snažíme sa uchopiť v sebe samých tie miesta, tie záblesky, ktoré hovoria o dokonalosti predlôh týchto tieňov. Dokonalosti ukrytej v pomenovaní, formulovaní myšlienky, vo význame slova, v jeho hĺbke, vo vnútri. Alebo aj nie, veď sme v Argentíne, v knižnici človeka, ktorý bol sám encyklopédiou nejasného, antikvariátom nejestvujúcich kníh a zberateľom myšlienok, v ktorých sa zrkadlil hviezdny prach sveta za zrkadlom.

Borges zostáva fascinovaný fantáziou mystikov, filozofov, šialencov, umelcov, teológov, je nadšeným čitateľom systémov, ktoré sú transcendentálne, idealistické, nekonečné vo svojej hre so slovami, termínmi a myšlienkami. Rozoberá ich kategórie, ale inak, ako literárne texty a logické stavby, v ktorých je temno a pochybnosti schované vo vlastnom vnútri systému. Takýto systém ideí treba pochopiť, otvoriť ho, aby sa objavila jeho protirečivá a sebanegujúca stránka. Borges pritom zostáva mámivý, vtipný a prekvapivý polemik, ktorý má vo svete jasno: „Pro nás poslední a neochvějná skutečnost věcí spočívá v jejich hmotě...“

Čítajúc Borgesove eseje, ktoré vyšli v treťom zväzku jeho zobraných spisov v češtine a obsahujú dve zásadné knihy (Spisy III. Další pátrání, Dějiny věčnosti; Argo, Praha 2011), prichádza na čitateľa smútok za odchádzajúcou kultúrou mámivého intelektuálneho hĺbania. Pomalosť vety, textu, nutnosť snažiť sa uchopiť nevypovedateľné, prekuknúť za hranice obmedzené písmenami, slovami, vetami, je Borgesovi vlastná. Obidve knihy esejí, ktoré tvoria tento celok, vznikali nad riekou rokov, nájdeme tu texty presahujúce tridsaťročie od dvadsiatych po päťdesiate roky minulého storočia. Napriek tomu nejde o žiadne významne sa s časom vzniku prelínajúce úvahy. Borges je nadčasový, Bertrand Russel pre neho jestvuje zarovno s Herakleitom, autori argentínskej dobrodružnej literatúry o gaučoch a pampách sú z rovnakého univerza, ako arabskí rozprávači Tisíc a jednej noci. Borges dokáže s ľahkosťou spájať hermetikov a okultné poznania s filozofiou, teológov a vedco, najväčšie literárne skvosty spomenúť zarovno s podivnými a neraz bizarnými postavičkami dejín, ktorých meno vyškrtli pre ich neskutočnú nudnosť aj z encyklopédií.

A Ariadnina niť v labyrinte mysle, poznania, literatúry, filozofie je tiež len niťou. A ako každá niť, aj tá sa vie zamotať, zapliesť, vytvoriť uzlíky. Alebo pretrhnúť. Škoda, že dobu strácania sa v labyrintoch nahradila doba strácania sa v supermarketoch. Aj keď kafkovsky existenciálny pocit osamelosti a opustenosti je možno ešte silnejší, len pod postmoderným povrchom ho nevidieť. A nevidieť niečo nemusí zákonite znamenať, že to niečo neexistuje.

„V časech rozkvětu může doměnka, že je lidská existence stálá, neproměnná kvantita, vzbuzovat smutek či rozčilení; v časech úpadku (jako jsou dnešní) je to příslib, že nás žádná potupa, žádná pohroma, žádný diktátor o nic nepřipraví,“ píše Borges v eseji Kruhový čas.

Na záver jedna technická poznámka: Plánované Spisy J.L. Borgesa vo vydavateľstve Argo majú šesť zväzkov. Prvé dva tvoria poviedky, tretí (ktorý aktuálne vyšiel) až piaty zväzok sú eseje a ďalšie príležitostné texty, posledným zväzkom bude Borgesova autobiografia.

Autor je spisovateľ. Jeho román O rozmnožovaní a iných ťažkostiach vyšiel tento rok vo vydavateľstve Marenčin PT


Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 18 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 05.01.2012 (m)

Diskusia k článku obsahuje 1 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist