JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Svet sa rozpadá

Kríza žánru | Editorial | Tomáš Profant | 02.04.2013

_ma_small

Koncom marca zomrel Chinua Achebe (1930-2013), nigérijský spisovateľ a azda najvýznamnejší predstaviteľ postkoloniálnej literatúry.

Knihou Svet sa rozpadá, ktorá vyšla v češtine v roku 2003 vo vydavateľstve BB Art, sa stal jedným z otcov zakladateľov tohto smeru. Vo svojom najslávnejšom diele jednoduchým, priamočiarym spôsobom ukázal ako britská kolonizácia viedla k rozpadu starej, tradičnej nigérijskej dediny. Smutnú knižku sa oplatí prečítať ešte aj dnes nielen na pripomenutie dávno strateného sveta, ale najmä ako memento pre pokračovanie politík kolonializmu v ich neokoloniálnom závoji.

Achebe však nebol len skvelým románopiscom, ale aj nemenej prenikavým analytikom. Jeho esej Obraz Afriky: rasizmus v Conradovom Srdci temnoty, ktorá vyšla v češtine v roku 2011 v knihe Postkoloniální myšlení II vo vydavateľstve tranzit, je základom postkoloniálnej literárnej analýzy. Na tomto majáku kritiky kolonializmu konca 19. storočia ukázal, ako ťažké je sa odpútať od eurocentrických pút, zväzujúcich naše mysle. Kritizoval Conradovo vyobrazenie Afriky ako miesta temnoty a besnenia a tým ako protikladu civilizovanej Európy. Oprávnene sa pýtal, ako môžeme takéto rasistické dielo považovať za jeden z najlepších anglických románov vôbec. Sám si odpovedal, že obraz Afriky, ktorý nám Conrad ponúka nie je jeho, ale je to obraz, ovládajúci západnú predstavivosť. Spolu s tou západnou však ovláda aj predstavivosť slovenskú, ako to dennodenne môžeme sledovať v našich novinách, televíziách, ale aj beletrii a odborných publikáciách.

Achebe kládol dôraz na spoločnosť ako protiklad indivídua. Poukazoval na odlišnosť medzi západnou a nigérijskou literatúrou. Kým západná zohrala dôležitú úlohu pri rozširovaní individualizmu tým, ako prezentovala spoločnosť ako kultúru a väzenie, v Nigérii umenie nepatrí svojmu tvorcovi. Je tu súčasťou spoločnosti, pre ktorú ho umelec tvorí, a ktorej je podriadený. To neznamená, že sa autor neprejavuje ako jedinec, ale vzťah k jeho okoliu je iný, omnoho zodpovednejší.

Oddanosť vlastnej spoločnosti Chinua Achebe dokazoval ďalšími knihami kritizujúcimi nigérijské elity najmä za ich korupciu. Odkaz, ktorý nám tak svojim dielom zanechal, preto nie je len v jeho bohužiaľ naďalej aktuálnom obsahu, ale najmä v príkladnom naplnení vzťahu medzi spisovateľom a (nielen) jeho spoločnosťou.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 38 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 02.04.2013 (skeptik)

Diskusia k článku obsahuje 2 príspevkov


Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist