JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Sviečková konina

Kríza žánru | Editorial | Miroslav Tížik | 03.04.2013

_ma_small

Na nedávnych škandáloch s konským mäsom, vydávaným za bravčové, hovädzie alebo kuracie nie je problémom, že by bolo škodlivé, ale predovšetkým to, že nás tu niekto otvorene klame a zarába na neprehľadných čachroch monopolov. Rovnako výročie sviečkovej demonštrácie pred niekoľkými dňami ukázalo, ako sa dá zneužívať boj ľudí za slobodu na presadzovanie totalitárnych a monopolistických záujmov klerikálov.

Ritualizované zabúdanie

Oslavy sviečkovej manifestácie z roku 1988 majú už dlhé roky jasne organizovaný scenár, notoricky známe tváre akcie a jasných patrónov, na propagáciu ktorých tieto oslavy slúžia. Vždy so železnou pravidelnosťou to začne už niekoľko dní pred výročím, keď všetky médiá (a aj časť verejných inštitúcií) spustia záplavu obrázkov striekajúcich cisterien a začnú súťažiť, ktoré viac preženie  počet účastníkov, ktorí v marci 1988 boli na Hviezdoslavovom námestí. Potom prichádzajú výpovede hrdinov vtedajších dní, ktorí zvyčajne robia kulisu každoročne opakujúcemu prepisovaniu histórie zo strany katolíckych aktivistov, ku ktorým sa mediálne pridávajú (programovo alebo len pod vplyvom záujmu médií) aj dve ikonické postavy tejto akcie – František HYPERLINK "http://www.svieckovamanifestacia.sk/index.php?page=povedali-o-manifestacii-miklosko"Mikloško a Ján Čarnogurský. A potom médiá zvolávajú ľudí spomínať na námestie a do kostola ako sa bojovalo proti komunizmu na opakovanú (nepôstnu) sviečkovú a pomodliť sa. Celý tento politický rituál končí najskôr deň alebo dva po výročí.

Prekvapujúce je, že žiadnemu médiu nevadí si nekriticky zapropagovať katolícku cirkev ako hrdinskú bojovníčku proti režimu a vyhlásiť túto akciu za predvoj (alebo až nevyhnutný predpoklad) nežnej revolúcie a dokonca za udalosť, ktorá zjednocuje spoločnosť.  V Rádiu Slovensko si dokonca podľa vzoru reklám z obchodných reťazcov dovolili premenovať  manifestáciu na sviečkou revolúciu. Najzaujímavejšie na tomto je, že výročia nežnej revolúcie, ktorá bola skutočne masovým a celospoločenským vyjadrením obyvateľov celého Slovenska voči skorumpovanému režimu papalášov a privilegovaných straníkov, nemajú takto dôkladne organizované oslavy a nevenuje sa im taká pozornosť ako tejto akcii skupiny katolíckych veriacich, podporovaných aj sekulárnymi aktivistami. Málokto poukazuje na to, že akcia, ktorá bola vyjadrením túžby po slobode, tolerancii a po ľudských právach si privlastnila cirkev, ktorá sa pôvodne od akcie formálne dištancovala a ľudia bojujúci proti právam a slobodám iných a spochybňujúci demokratické základy spoločnosti. Mlčí sa, že dochádza k propagácii toho, proti čomu sa v marci 1988 protestovalo.

Ako si pripomenúť pravú sviečkovú?

Najmä počas normalizácie sa zvrhlo oslavovanie prvého mája na oslavu Komunistickej strany a ritualizovane sa zabúdalo, že pôvodne šlo o pripomínanie si boja pracujúcich za ich práva, za lepšie pracovné a životné podmienky. Teda za to, čo normalizačný režim štátostrany rovnako ako aj ľudské práva veľmi účelovo reguloval. Prepísaním sviatku za práva pracujúcich na sviatok práce, teda na povinnosť pracovať so zhrbeným chrbátom pred rozhodnutiami strany popieral jeho pôvodnú mobilizačnú silu. Ako sa dalo počas normalizácie bojovať účinne za skutočný zmysel tohto sviatku? Viacerí, ktorí sa rozhodli vzdorovať aktívne, to robili a to aj napriek veľkému riziku exkomunikácie z práce alebo strany či možnej budúcej kariéry. Robili to nie mávaním na oslavu papalášov na tribúne, ani ostentatívnymi útokmi či zosmiešňovaním účastníkov prvomájových sprievodov. Najpodvratnejším aktom bolo konfrontovať organizátorov a štátostranu s pôvodným významom sviatku. Skutočným vzdorom bolo pri príležitosti tohto sviatku poukazovať na nedôstojný život a pracovné podmienky v socialistickej spoločnosti. Skutočne autentickou opozíciou režimu mohlo byť len volanie po naplnení ideálov, ktorými sa režim oháňal. Rovnako aj dnes, keď sa oslavy sviečkového pochodu využíva na propagáciu katolíckej cirkvi (tej, ktorá sa oficiálne od protestu v roku 1988 dištancovala) a šírenie neznášanlivosti voči každej inakosti a liberálom (práve tým, ktorí podporili organizátorov a účastníkov protestu v roku 1988) môže byť najúčinnejším odporom veriacich katolíkov poukázanie na pôvodné ideály sviečkovej. Nie len volanie po náboženskej slobode a obsadení biskupských stolcov (to sa naplnilo už v roku 1990), ale najmä dodržiavanie ľudských práv, tolerancia, dodržiavanie ústavy a odluka štátu a cirkvi sú tým, čo by si mali všetci tí, pre ktorých sú ideály sviečkovej dôležité otvorene pripomínať. Ján Čarnogurský ako mediálna tvár všetkých výročí by mohol aj verejne, nie len na blogu poukázať, ako si katolícka hierarchia privlastňuje oslavy a mení ich na uzavreté, takmer sektárske modlitbové spoločenstvo. Druhá z tvárí sviečkovej - František Mikloško - by mohol verejne poukázať  na to, že na sviečkovej šlo o ľudské práva pre všetkých - liberálov, veriacich, ľavičiarov, politických väzňov. Obaja by mohli pri tejto príležitosti vyjadriť podporu všetkým dnešným bojovníkom za ľudské práva - ženám, liberálom, homosexuálom, chudobným a neveriacim, ktorý sa stali častým terčom osočovania zo strany bigotných katolíckych úderiek. Tak ako neveriaci podporili boj za práva veriacich, mali by aj títo veriaci ukázať, že im šlo naozaj o ľudské práva a nie len o svoje záujmy a záujmy cirkvi.

Obaja a s nimi aj všetci tí, čo sa zúčastnili sviečkového protestu alebo ho podporovali by mali ukázať, že sviečková bola spoločným volaním po dodržiavaní ústavy, ktorá dnes hlása nezávislosť štátu od akejkoľvek ideológie alebo náboženstva. Všetci, ktorým záleží na uchovaní pôvodného odkazu sviečkovej, by mali nahlas povedať, že si ho katolícka cirkev neoprávnene privlastňuje, deformuje a zneužíva na svoje mocenské a nedemokratické ciele. Ak sa dedičia pravej sviečkovej neozvú, zostanú na smiech všetkým tým, ktorí sa prizerajú na smiešne rituály a ktorým trápny alebo komický kŕčovitý spôsob privlastňovania si dedičstva cirkvou, s ktorým zjavne nevie čo robiť, je naozaj trápny. Mlčanie o pôvodnom odkaze a zmysle sviečkovej z nich urobí spolupáchateľov demontáže demokratického verejného priestoru katolíckou cirkvou, ktorá postupne nahrádza normalizačnú štátostranu.

Kto je vinný?

Propagandisti sa aktívne počas výročia pustili do vytvárania obrazu sviečkovej ako boja proti komunistom. A chcú politickým špičkám vtedajšieho režimu pripísať vinu a zodpovednosť za zásah. Pri spôsobe, ako sa dnešné politické špičky a predstavitelia cirkvi zaštíťujú sviečkovou a ako ju prezentujú však v podstate legitimizujú a legalizujú potlačenie zásahu. Teraz všetci otvorene priznávajú, že bola organizovaná „zahraničnou centrálou“ (Šťastný a Svetový kongres Slovákov), že šlo o snahu zmeniť ústavných charakter štátu a objavujú sa množstvá hrdinov vtedajších dní, ktorí sa hrdia ako bojovali proti komunistom a za kresťanské Slovensko, teda poprieť sekulárny charakter štátu. Ak bolo toto skutočným cieľom sviečkovej, pravdu majú všetci policajti, sudcovia a vtedajší papaláši, ktorí rozhodli o potlačení hoc aj pokojného protestu. V tomto prípade by bola režimná rétorika pravdivá a nikomu zo zasahujúcich by nebolo možné dávať žiadnu vinu za zásah – predsa len ochraňovali zákonnosť vtedajšieho štátu. Ak však šlo počas sviečkovej o niečo iné, treba pomenovať, že väčšina súčasnej propagandy je len propaganda. Ak bolo cieľom sviečkovej náboženská sloboda, ľudské práva, tolerancia a apel na dodržiavanie ústavy, v tom prípade vinu na tom, že neexistuje morálne právo vtedajších predstaviteľov režimu a polície brať na zodpovednosť majú tí, ktorí svojimi politickými, klerikalizačnými a dedemokratizačnými snahami potvrdzujú oprávnenosť vtedajšieho zásahu. Ak teda chceme oslavovať skutočného ducha sviečkovej, jediným spôsobom je odmietať všetky prejavy, ktoré sú s ním v rozpore a poctivo ukázať, kto nás všetkých zavádza. Hnedá farba na bravčovom z neho sviečkovú neurobí.

Bookmark and Share

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 104 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 15.04.2013 (Muro.)

Diskusia k článku obsahuje 24 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist