Voľby do Európskeho parlamentu rozvírili kopec prachu. Navonok všetky politbyrá očakávajú približné zachovanie dominancie konzervatívcov. Ale ak by sociálni demokrati pomer v parlamente zvrátili vo svoj prospech, alebo ak by sa konzervatívci pod českým, poľským a britským búšením rozdrobili, všetko by sa mohlo zamotať.

 Buď ako buď, keďže o personálnom zložení a rozdelení portfólií v novej Európskej komisii sa medzi sebou dohadujú vlády (ktoré do veľkej miery určujú aj podobu kandidátiek do eurovolieb), kľúčom ďalšieho politického vývoja na kontinente bude výsledok repete írskeho referenda o Lisabonskej zmluve.

 Čisto procedurálne: koncom júna sa jednotliví šéfovia európskych vlád dohodnú, či splnia svoj sľub z decembra minulého roka, a nového predsedu európskej komisie nominujú ihneď, alebo si radšej počkajú na írske výsledky. Ľavica však môže vo voľbách získať dosť sily na to, aby nomináciu nového šéfa Komisie oddialila do jesene. Určite sa o to bude všemožne snažiť. A vtedy by to aj zo slovenského pohľadu začalo naberať grády.

 Slovenskí sociálni demokrati sa totiž ocitli v podobnej situácii ako ich kolegovia zo Španielska, Veľkej Británie, Bulharska a Portugalska. Aj ich vláda otvorene podporuje druhý mandát predsedu Európskej komisie pre konzervatívca José Manuela Barrosa. Tak to aspoň v nedávnom rozhovore pre Agence Europe tvrdí šéf jeho kabinetu Vale de Almeida. Podľa agentúry Reuters sa pridala už aj nemecká SPD. Argumentácia je v rovine politického realizmu: konzervatívci majú medzi európskymi vládami drvivú prevahu. Protikandidát z radov sociálnej demokracie by nemal šancu na úspech. Ale ak už sú karty rozdané, ak už je vopred všetko jasné, načo tak očividne v rozpore s vlastnou politickou líniou a najmä tak hlasno deklarovať podporu kandidátovi z opačného tábora?

 V prípade španielskych pohnútok sa už začalo vyjasňovať. Mnohé nasvedčuje tomu, že premiéra Zapatera v topánke tlačí expremiér Felipe Gonzales, súčasný náčelník európskej rady mudrcov, ale potenciálny stranícky rival v dobe, keď sa v dôsledku krízy PSOE musí pripravovať na volebné porážky. Ak ho chce udržať na dištanc, musí mu zabezpečiť zodpovedajúci post. Ak by aj PES vyhrala voľby do Európskeho parlamentu, nebude to žiadne zdrvujúce víťazstvo. V Španielsku dupľom nie. Maximálne v prípade víťazstva ľavice PES pomôže pretlačiť miesto Barrosa na čelo Komisie liberála (Verhofstadta?). Zostávajú teda dva posty. Ak prejde Lisabonská zmluva, Gonzales môže získať podporu na post prezidenta Európskej Únie. Ak Lisabonská zmluva náhodou neprejde, Gonzales zrejme neohrdne funkciou vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku a spoločnú obranu, ktorú v súčasnosti zastáva jeho spolustranník Javier Solana. V oboch prípadoch Zapaterovi v rukách zostane ešte jeden post "obyčajného" komisára.

 Ale hlavne: v oboch prípadoch sa musí Zapatero dohodnúť s ostatnými predsedami vlád, nie s Barrosom. Zapaterova deklarovaná podpora Barrosovi sa teda skôr podobá na signál partnerom: ak na čele Komisie chcete pretlačiť alternatívu k Barrosovi, zbavte ma Gonzalesa. Naviac keď samotný Zapatero, súčasný predseda PSOE, na jeseň už vôbec nemusí byť predsedom vlády. Toľko k Španielom. Aké sú však pohnútky slovenských, portugalských a bulharských sociálnych demokratov? A čo Nemci?

Súvisiace články:

• Za silnú Európu
• Koniec globalizácie, začiatok Európy ?
• Za ozajstnú debatu o Európe