JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Týždeň s Markízou

Kríza žánru | Editorial | Tomáš Profant | 03.05.2013

_ma_small

Nestáva sa často, aby týždenník .týždeň a mimovládna organizácia Človek v ohrození (ČvO) otvorene nesúhlasili v celospoločenských otázkach. Zdá sa ale, že niektoré prvky „rozvojovej“ spolupráce alebo pomoci sú tŕňom v oku .týždňu a „rozvoj“ je pritom jednou z hlavných činností ČvO.

Prvýkrát sa tento rozpor prejavil v júni 2009, keď Martin Hanus vo svojom blogu glorifikoval Dambisu Moyo a jej knihu Mŕtva pomoc (Hanus 2009). Tá zásadným spôsobom z neoliberálnych pozícií kritizuje „rozvojovú“ spoluprácu. .týždeň potom uverejnil reakciu vymedzujúcu sa voči takejto kritike a obhajujúcu pomoc napríklad krajinám Afriky z pera Marcely Ondekovej z ČvO (Ondeková 2009; na JeToTak vyšiel preklad recenzie knihy Mŕtva pomoc od Samira Amina). Došlo tu tak ku konfrontácií všeobecného neoliberálneho pohľadu zameraného najmä na „slobodu“ voľného trhu a ideologicky omnoho menej vyhranenému postoju, že pomoc je treba poskytovať, pričom sa dokonca Ondeková zmieňovala o dôležitej úlohe štátu pri budovaní singapurského priemyslu.

            K ďalšiemu sporu došlo po stretnutí „rozvojových“ mimovládnych organizácií 15.4. pod názvom „Zaslúžia si Afričania Modré z neba?“ Diskutovalo sa tam o relácii televízie Markíza, Modré z neba s podtitulom „Africké peklo“. Tejto reality šou sa venujú Eva Čobejová a Andrej Bán v predposlednom čísle .týždňa (Bán – Čobejová 2013). Je v ňom uverejnený aj rozhovor s Vilom Rozborilom (Rozboril 2013) a Andrej Bán ešte pridal blog ozrejmujúci jeho postoj k danej téme (Bán 2013).

            Problémom je tu spôsob, akým zobrazujeme ľudí z krajín globálneho Juhu v médiách. Kritizované Modré z neba sa totiž natáčalo v Keni, odkiaľ prinášalo srdcervúce svedectvo o aktivitách Univerzity svätej Alžbety a jej zamestnancov pod vedením Vladimíra Krčméryho. Problematické okrem množstvá iných vecí je zobrazovanie trpiacich, podvyživených detí spôsobom, akým sa to dialo napríklad počas etiópskeho hladomoru v rokoch 1984-1985.

            V tom čase západný svet obletela fotografia umierajúceho etiópskeho dieťaťa, ktorá započala diskusiu v donorských krajinách globálneho Severu o tom, ako reportovať o humanitárnej a „rozvojovej“ problematike. Vo všeobecnosti sa najmä mimovládne organizácie nachádzajú vo vnútorne konfliktnej situácii ako o tom píše Jorgen Lissner v knihe Politika altruizmu (Lissner 1977). Na jednej strane je ich cieľom získať čo najviac peňazí od ľudí, v ktorých drastické zábery vyvolajú omnoho viac emócií, na druhej strane je ich cieľom vzdelávanie obyvateľstva v otázkach solidarity s Inými a na to majú podobné reprezentácie negatívny dopad. Lissner použil pojem pornografia, pretože podobne ako v sexuálnej pornografii aj v tejto „rozvojovej pornografii“ je zobrazované niečo rovnako chúlostivé ako ľudská sexualita, a to ľudské utrpenie.

            Vo všeobecnosti táto debata viedla ku konsenzu, že je potrebné rešpektovať dôstojnosť zobrazovaných a ukazovať ich nie ako bezmocných, či bezvládnych, ale naopak, ako ľudí schopných vziať osud do vlastných rúk a popasovať sa s ním. K tomu aj došlo a dnes „rozvojové“ mimovládky používajú do istej miery odlišný repertoár reprezentácií globálneho Juhu. Hoci často naďalej reprodukujú rasistické stereotypy, ako na to poukazuje napr. dokumentárny film Biela charita (voľne dostupný so slovenskými titulkami na whitecharity.de), väčšinou sa im darí vyvarovať sa rozvojovej pornografie.

            Avšak zatiaľ čo mimovládne organizácie sú často zároveň aj neziskové, televízia Markíza je naopak hnaná túžbou po zisku. Tento rozpor si uvedomuje aj Rozboril, ktorý sám odmieta nazývať Modré z neba charitou, pričom ale podľa neho je to „láskavá, pohladzujúca, pozitívna reality šou“ (Rozboril 2013). Zároveň však píše, že chcel so svojim tímom poukázať „na to, že sme tu akosi zašitý tu v strednej Európe“ a že „si musíme uvedomiť, že sú krajiny, kde zlyháva [sociálny a zdravotný systém] úplne alebo neexistuje vôbec“ (ibid.). Zisk sa dá generovať rôznym spôsobom a jedným z nich je aj využitie biedy iných. Ironicky sa k tejto problematike postavil Renzo Martens vo svojom dokumentárnom filme Užívajte si chudobu. Protagonistom svojho filmu radí, aby sa z chudoby snažili vytĺcť čo najviac peňazí, pretože ona je ich najcennejším kapitálom. Iba ak sa im podarí ju predať Rozborilom globálneho Severu, budú schopní dosiahnuť zlepšenie svojej situácie.

            Otázka peňazí však nie je kľúčová len pre akcionárov Markízy, ale aj pre Vladimíra Krčméryho, ktorý si pochvaľuje, že po relácii sa im prihlásilo „300 Slovákov rôznych profesií, ktorí pod jej vplyvom chcú ísť na misie“ (Bán – Čobejová 2013). To je aj názor Andreja Bána, podľa ktorého toto Modré z neba nebolo neetické a „v prípade núdzovej situácie (hladomor, epidémia, zemetrasenie a pod.) je (…) úplne v poriadku, ak je v kampani použitý autentický a emotívny obrázok biedneho človeka, aj dieťaťa, adresáta tejto pomoci“ (Bán 2013). Zakladateľ Človek v ohrození tak priamo protirečí „Kódexu používania obrazov a podávania správ,“ ktorý sa ČvO zaviazal rešpektovať.

            Tu však už nejde o peniaze ako hlavný motív, ale o zobrazovanie reality. Andrej Bán sa pýta: „Má sa – v médiách či v charitatívnych kampaniach – realita rozvojového sveta ukazovať taká aká je, alebo ju máme decentne „primaľovať“ na ružovo či naopak „zahustiť“ na čierno?“ A spolu s Evou Čobejovou píšu podobne: ak sú vychudnuté deti napojené na hadičky realitou „prečo sa jej máme vyhýbať?“ (Bán – Čobejová 2013).

            Takýto realizmus sa tiahol celým stretnutím o Modrom z neba. Z pohľadu niektorých zamestnancov Univerzity sv. Alžbety sa mimovládkari chcú dobrovoľne vzdať väčších príjmov a zároveň ešte aj usilujú o deformáciu reality. Tento realistický pohľad je však krajne pomýlený. Fotografia nikdy nezobrazuje realitu taká aká je. Ostatne, ako to povedal sám Vladimír Krčméry na stretnutí: „Nie, Modré z neba nezobrazuje tieto veci príliš čierne, skutočnosť je oveľa horšia“ (Bán – Čobejová 2013). Andrej Bán cituje aj Michala Hvoreckého, ktorý si až počas pobytu v Afganistane uvedomil, „aký je náš pohľad na túto krajinu totálne skreslený“ (Bán 2013). Slovami Ronalda Barthesa: „Fotografia je mechanickým opakovaním toho, čo sa existenciálne nikdy opakovať nemohlo“ (Barthes 1994: 10). Umožňuje vyobraziť a symbolizovať historické udalosti tak, že pritom neodkryje podmienky, ktoré k týmto udalostiam viedli. V prípade etiópskeho hladomoru, píše Henrietta Lidchi, „médiá a mimovládne organizácie globálneho Severu dehistoricizovali, depolitizovali a trivializovali komplexnú a život ohrozujúcu tému hladomoru tým, že z nej urobili tému peňazí a jedla“ (Lidchi 1999: 92).

            To je aj prípad Modrého z neba. Spôsob, akým zobrazuje jeden výsek reality v Keni, nielenže celkom ignoruje iné – lepšie vyzerajúce – výseky reality v Keni, ale, a to je omnoho horšie, vonkoncom sa nezaoberá historickým a politickým kontextom, ktorého následkom sú hadičky na drobných telách podvyživených kenských detí.

            Andrej Bán obhajuje Modré neba, pretože „za šesť dní, ktoré štáb na natáčanie programu mal k dispozícii, sa ozaj nedá urobiť do hĺbky reportáž o problémoch aj úspechoch Kene, či Tanzánie. To hlavné – prácu našich zdravotníkov – ukázali zrozumiteľnou formou.“ Podobne sa Vilo Rozboril vyjadruje kriticky na adresu Slovákov a Sloveniek za to, že ich problémy ľudí z Kene nezaujímajú. A keďže relácia vyvolala odozvu, splnila svoj účel.

            Avšak to, že sa Slováci vonkoncom nedozvedia o príčinách, pre ktoré je v Keni situácia, aká je a že v nich takéto relácie stále viac upevňujú rasistické stereotypy o bezmocných a neschopných Afričanoch a naopak nápomocných, srdečných a šikovných Slovákoch, to už bohužiaľ pre autora a autorku z .týždňa problematické nie je.

            Podľa Bána by bolo naivné očakávať, že Modré z neba ukáže pozitívne príklady – zdravé deti, fungujúce rodiny, úspešných farmárov či podnikateľov. Veľmi silne pochybujem, že by toto ktokoľvek od Modrého z neba očakával. To ale nie je dôvod nekritizovať markizácku reality šou za absenciu takého zobrazovania a za reprodukovanie rasistických stereotypov rozvojového diskurzu.

            To, že firma v prvom rade usiluje o zisk, by nám predsa nemalo brániť ju kritizovať za to, že touto svojou činnosťou má na spoločnosť neblahý dopad. Vilo Rozboril si mohol povedať, že natočí niečo iné a Markíza sa mohla rozhodnúť pustiť zmieňovaný film Užívajte si chudobu, alebo sa mohla pokúsiť natočiť niečo, čo bude aj do istej miery divácky atraktívne, ale zároveň vyhýbajúce sa stereotypom a zjednodušovaniam. To, že sa tak Markíza nerozhodla, nie je s ohľadom na jej orientáciu na zisk prekvapivé, avšak Vilo Rozboril spolu s manažmentom a akcionármi za to nesú plnú zodpovednosť.

            Na tomto príklade sa však ukazuje ešte jeden zaujímavý jav v našej spoločnosti, ktorým som tento článok začal. Mimovládne organizácie nie sú monolity a ich názory závisia od ľudí, ktorí v nich pracujú. Jasná ideologická ukotvenosť .týždňa je v rozpore s viac prakticky orientovanou aktivitou napríklad Človeka v ohrození. Paušalizujúce odsudky a hádzanie rôznych aktérov do jedného vreca nie je namieste. To neznamená, že by ČvO nereprodukoval mnohé zo stereotypov rozvojového diskurzu. Avšak nerobí tak prostredníctvom „rozvojovej pornografie,“ ktorú v záujme zobrazovania „reality“ naopak obhajuje jeden z ich hlavných mediálnych partnerov, časopis .týždeň. A to je zaujímavé zistenie.

 

Zdroje

Bán, Andrej (2013): Spory o páchanie dobra. .týždeň, 22. 4. 2013, <http://dennik.tyzden.sk/andrej-ban/2013/04/22/spory-o-pachanie-dobra/>.

Bán, Andrej – Čobejová, Eva (2013): Mediálna charita či zábava? .týždeň, No. 17, 21. 4. 2013, <http://www.tyzden.sk/casopis/2013/17/medialna-charita-ci-zabava.html>.

Barthes, Roland (1994): Světlá komora. Vysvětlivka k fotografii. Bratislava: Archa.

Hanus, Martin (2009): Prečo Západ zabíja Afriku. .týždeň, 15. 6. 2009, <http://www.tyzden.sk/nazivo-vo-svete/preco-zapad-zabija-afriku.html>.

Lidchi, Henrietta (1999): Finding the right image. British development NGOs and the regulation of imagery. In: Skelton, Tracey – Allen, Tim (ed.): Culture and Global Change. London and New York: Routledge, s. 87–101.

Lissner, Jorgen (1977): The Politics of Altruism. Geneva: Lutheran World Federation.

Ondeková, Marcela (2009): Reakcia: Rozvojová pomoc nie je mŕtva. Našťastie. .týždeň, 24. 6. 2009, <http://www.tyzden.sk/nazivo-doma/reakcia-rozvojova-pomoc-nie-je-mrtva-nastastie.html>.

Rozboril, Vilo (2013): Prekročili sme isté hranice (rozhovor viedol Andrej Bán). .týždeň, No. 17, 21. 4. 2013, <http://www.tyzden.sk/casopis/2013/17/prekrocili-sme-iste-hranice.html>.

 

Bookmark and Share

Hodnotenie

7

Tento článok zatiaľ hodnotilo 58 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 04.05.2013 (guran)

Diskusia k článku obsahuje 8 príspevkov


Odporúčame

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist