Opakovanie je matka múdrosti, hovoria klasici. Tejto pedagogickej poučky sa ako kliešť drží aj súčasný minister školstva a pustil sa do opakovania rovnakých omylov a bludov ako jeho predchodca. Možno však nie je na škodu zopakovať aj argumenty, prečo je súčasná stratégia ministra školstva opakovaním stratégie jeho predchodcu, ktorého aj s kauzou Gorila a zdrvujúcou porážkou vo voľbách odniesli posledné dva mesiace do úplného zabudnutia a medzi karikatúry politikov.

Hneď od prvých dní vo svojej funkcii sa nový minister školstva uviedol neoliberálnou agendou (http://www.jetotak.sk/editorial/skolstvo-medzi-elitarstvom-a-duchom-neoliberalizmu) a odvtedy ju programovo pestuje a už aj uvádza do praxe. Preto je v škole nutné neustále opakovanie, lebo jediné, čo sa opakovaním zatiaľ dokázalo je, že sa pravdou stalo klišé o tom, že jediné, čo sa ľudstvo z minulosti poučilo je fakt, že sa z ničoho nepoučilo.

Minister školstva ako človek kedysi skúmajúci našu minulosť vie, ako to v živote chodí a poučil sa, že najlepšia stratégia je opakovať. Možno aj osud svojho predchodcu, ktorý síce s menej slovami, ale tiež slúžil tým istým záujmovým skupinám ako súčasný minister. Na rozdiel od svojho predchodcu však nemá súčasný minister vo svojich krokoch podporu ani svojich voličov a ani rozhodujúcej časti svojho rezortu. S rovnakou agendou zatiaľ dokázal Dušan Čaplovič len naštvať rodičov, študentov a bežných pracovníkov školstva. Ale symptomatickejšia je asi podobnosť v tom, kým sa obaja ministri obklopujú a do koho vkladajú svoje nádeje. Obaja boli vo svojich ministerských vežičkách obklopený servilnými lobistami, ktorých povinne hraná servilita (vydávaná za odbornosť) v podstate slúžia len im samým a školstvu neveštila nič dobré. No opakovanie ideologických klišé o nutnosti učiť pre prax a o potrebe podporovať kvalitu dávali zmysel v rámci demagógie neoliberalizmu, ten zniesol akékoľvek pseudoargumenty a výmysly, ktoré v dobrom balení slúžia na udržanie lojality verných a odpútanie pozornosti od kritikov. Z úst sociálnodemokratického politika, ktorý sa dostal k moci odmietaním experimentov predchádzajúcej vlády je to sebazničujúce. Už len tým, že voči jeho kategórii voličov je takýto druh rétoriky nielen prejavom arogancie ale aj pohŕdania ich zdravým úsudkom. No je to aj prejavom absolútnej bezmocnosti a neschopnosti vidieť reálne súvislosti problémov vo vede a školstve.

Zatiaľ čo všetky ostatné ministerstvá hľadajú riešenia, ako vytiahnuť krajinu z problémov kam ich dovliekli predchádzajúce zgorilovatelé vládne reprezentácie, na ministerstve školstva vsadili na pokračovanie devastácie krajiny a jeho rozparcelovania rôznym lobistickým skupinám. Na ministerstve už prikurujú pre ďalšiu generáciu goríl.

Vzdelanci bez múdrosti

Zatiaľ čo tesne po voľbách nebolo jasné, kde Dušan Čaplovič našiel všetky tie prevratné nápady na reformy školského systému, s odstupom času je čoraz jasnejšie, kto v skutočnosti riadi školstvo. V oblasti vedy a vysokoškolského vzdelávania sú to rektori a dekani niektorých fakúlt, spolu s predsedom SAV, takmer jednotne ľudia z oblasti prírodných a technických vied, ktorí úspešne presadili predstavu, že práve oni sú spásou Slovenska a to, čo im najviac bráni v rozlete sú príživníci a lenivci zo spoločenských a humanitných vied. Práve oni už za predchádzajúceho ministra šírili dezinformácie o nízkej produktivite vedy a vzdelávania a aj z ich prostredia najhlasnejšie zaznieva rétorika hodná ideológov klérofašistického Slovenského štátu o nutnosti odrezávať rakovinu na tele spoločnosti (Ako zomierajú univerzity, Pravda 23. 4., s. 35). Práve najsilnejší hráči spomedzi prírodných a technických odborov, za silnej verbálnej podpory ministra školstva rozoštvávajú spoločenstvo vedcov a vysokoškolských pracovníkov a najhlasnejšie prispôsobujú pravidlá svojich inštitúcií a radi by aj pravidlá štátu tak, aby práve oni z rozpadávajúceho sa školstva vyťažili najviac. Najnovšie sa rozhodli proti sebe postaviť už aj študentov rôznych odborov, keď zverejnili, že štipendiami podporia práve tie odbory, ktoré sú komerčne zaujímavé (teda užitočné pre prax). Akoby sa štát rozhodol, že bude podporovať nie stratových poľnohospodárov, zabezpečujúcich nekonkurencieschopnú, ale z hľadiska potravinovej bezpečnosti nutnú poľnohospodársku výrobu, ale uprednostní supermarkety, ktoré dokážu vykazovať obrovské zisky.

Najtragickejšie na počínaní tejto časti akademickej loby, inšpirovanej sociálnym darvinizmom, ktorý je ich vzdelaniu najľahšie pochopiteľný, je však to, že napriek svojmu exaktnému vzdelaniu a špecializácii nie sú schopní pracovať so skutočnými údajmi a ich manažérska zručnosť im dovoľuje iba svojvoľne dezinterpretovať tých pár čísiel, ktoré sa im momentálne hodia. Oveľa desivejším vysvetlením ich neschopnosti argumentovať na základe dôkladných analýz by však bolo to, že s analýzami pracovať nevedia.

Podnikateľ, najlepší učiteľ života

Druhou silnou a v diskusiách o smerovaní školstva už otvorene prítomnou záujmovou skupinou, presadzujúcou vlastné záujmy aj napriek faktom a zdravému rozumu, sú podnikateľské zväzy. Tie najintenzívnejšie balamutia ministra školstva a verejnosť heslami o potrebe učiť pre prax a nie pre úrady práce. A opakovaním svojej demagógie dokázali ministra školstva tak zmagoriť, že spustil pohon na všetky školy, kde to aspoň troška zaváňa premýšľaním a  intelektualizmom. Keďže si pán minister dal záväzok nevychovávať žiakov pre úrady práce, rozhodol sa brojiť a komplikovať život práve tým zo škôl, ktoré posielajú na tieto úrady najmenej svojich absolventov (http://spravy.pravda.sk/absolventov-odbornych-skol-je-malo-i-vela-zalezi-na-profesii-prk-/sk_domace.asp?c=A120604_103200_sk_domace_p12). V nadšení akú silnú má podporu rôznych nátlakových skupín prehliadol, že jeho argumenty a stratégie sú v úplnom protiklade s tým, čo vypracovávajú profesionálne a od súkromných tlakov nezávislé inštitúcie riadené práve ním a jeho ministerstvom. Dušan Čaplovič, pravdepodobne ohúrený schopnosťou podnikateľov zarobiť si pekné peniaze, uveril, že práve podnikateľské zväzy sú tými najkompetentnejšími pri formovaní vzdelávacej politiky štátu. Nejakí úradníci a analytici, pracujúci za bežný plat verejných zamestnancov, nikdy nebudú dostatočne reprezentatívni, aby fakty dokázali predať v médiách a v politickom marketingu. Táto stratégia je samozrejmou v pravicových vládach alebo v totalitných režimoch postavených na potemkinovskom ideáli dneškov, ktoré predstihujú zajtrajšky, ale v modernej sociálnodemokratickej politike to pôsobí ako amatérska karikatúra voči občanom zodpovednej politiky. Nešikovnosť v demagógii je však prinajmenšom na smiech. Politickí oponenti sa ani nemusia namáhať nejakou zásadou kritikou vládnej politiky. Ako najúčinnejšia a najsilnejšia zbraň proti vláde sa ukazujú slová jej vlastných predstaviteľov.

Ako pán minister k hanbe prišiel

Ako vždy doteraz, aj po týchto voľbách je zjavné, že sa ministerstvo školstva stalo najslabšou časťou vládnej politiky a zostalo vydané napospas privátnym záujmom rôznych nátlakových skupín, ktoré sa snažia maximum podpory štátu strhnúť na svoju stranu. Na základe intrigánmi vytvorených fám a pochybných tvrdení sa minister pustil do osočovania celých skupín zamestnancov vedy a školstva, rozdúchal iskru nevraživosti medzi vedcami z prírodných a technických odborov voči ľuďom zo spoločenských a humanitných vied, postavil odborné stredné školy proti gymnáziám. Paradoxne sa práve ľavicový minister stal najhlasnejším obhajcom novely neoliberálneho vysokoškolského zákona verejnosťou odmietnutého predchodcu. Propaguje a avizuje tie zákony, ktorý nevzývajú už ani jeho autori. A paradoxne si najväčší výsmech zo strany súčasnej opozície minister odnáša za program, ktorý pôvodne presadzovali oni sami. Opakovanie je síce matka múdrosti, povedal by klasik, no kópia nie je nikdy originál, dodali by súčasní kritici Dušana Čaploviča, ktorý sa pod cenou a nepresvedčivo pokúša predať ich nekvalitné produkty (http://www.sme.sk/c/6399784/maturity-spochybnuju-caplovica.html alebo http://blog.etrend.sk/miroslav-beblavy/2012/05/31/ked-sa-dusan-caplovic-zrazi-s-faktmi/ či http://beblavy.blog.sme.sk/c/295416/Radio-Jerevan-a-Dusan-Caplovic.html).