Predstavme si, že v parlamente bude pobehovať skupina ľudí nabádajúca k zákazu národnostných menšín hovoriť svojim jazykom.

Alebo skupina, ktorá by chcela odňať Rómom volebné právo či ľuďom hlásiacim sa k maďarskej národnosti právo kandidovať. Zaujímavé by bolo pozorovať aj skupinu, ktorá by sa na základe zlej historickej skúsenosti s katolíckou cirkvou na Slovensku snažila zakázať vyznávať katolíkom svoju vieru. Alebo... dosaďte si, čo chcete. Príkladov možného porušovania ústavných práv slobodných občanov Slovenska sa dá vymyslieť dostatok. Jedno však majú spoločné; akákoľvek cieľavedomá kampaň za oklieštenie ústavných práv by sa stretla s veľkým odporom a politickým odmietnutím.

Existuje však ústavné právo, ktorého spochybňovanie sa stáva pomaly noblesou. Je to právo ženy rozhodovať o svojom súkromí a užívať si ústavu garantované právo na  slobodu, rovnosť či ľudskú dôstojnosť okrem iného aj tým, že je jej umožnené rozhodovanie o vlastnom tehotenstve. Napriek jasnému rozhodnutiu Ústavného súdu SR z decembra 2007 tu stále existuje – síce malá, ale o to hlasnejšia – skupina viac či menej sfanatizovaných ľudí, ktorých najväčším životným cieľom sa stalo  vnucovať ženám – a vlastne celej spoločnosti – svoje, ako inak, jediné správne a perlou medzi náboženstvami posvätené osobné presvedčenie o tom, že žena je vlastne len biologický inkubátor, ktorého svojprávnosť a telesná integrita končí otehotnením.  

A tak si táto skupinka vymyslela, že 25. Marec je vraj „dňom počatého dieťaťa“.  Prečo práve 25.marec? Vraj práve vtedy bol nepoškvrneným počatím splodený Ježiš Kristus. (A propos, nie je to paradox, že práve jeho nasledovatelia sa nás snažia presvedčiť, že najlepšou metódou na predchádzanie počatia je sexuálna abstinencia, hoci jeho príbeh ukazuje presný opak?)

Keďže krvavé billboardy sa nestretli s veľkým pochopením, vsadila táto skupinka na sofistikovanejšiu formu. Bábätká a zvončeky majú presvedčiť poslancov a vôbec celú verejnosť, že život treba chrániť od počatia. Že sa za touto naoko vznešenou formuláciou skrýva absolútny zákaz interrupcií, to je už z toho mediálneho cirkusu menej zreteľné. Napriek tomu to tak je... veď ako inak sa dá chrániť život od počatia ako zabránením výkonu ústavného práva ženy na súkromie a telesnú integritu? Ako sa dá chrániť život a súčasne vynechať z uvažovania ženu?  Nedá. To jasne vyslovil aj ústavný súd: „Ústavný súd sa predovšetkým plne stotožňuje s názorom, že „život plodu je vnútorne spojený a nemôže byť izolovaný od života tehotnej ženy.“

Napriek tomu sa zdá, akoby niektorí slovenskí politici a političky nevedeli čítať alebo nedokázali čítanému textu porozumieť. Inak by sotva mohli vyjadrovať v parlamente svoju vôľu oklieštiť ústavné právo ženy na slobodu, rovnosť a ľudskú dôstojnosť. Zjavne existujú prípady, keď ideológia a náboženské presvedčenie sú viac ako dodržanie ústavou predpísaného sľubu poslanca „Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

A tak si namiesto neustáleho opakovania argumentov v prospech slobodnej voľby ženy pripomeňme nález Ústavného súdu SR vo veci súladu interrupčného zákona s ústavou. Možno aspoň niektorí z poslancov a poslankýň, ktorí v piatok nosili bielu stužku ako symbol snahy o absolútny zákaz interrupcií, pochopia, že nabádali k porušovaniu ústavy (ale veľkú nádej si po dlhoročných skúsenostiach so zaslepenosťou odporcov interrupcií nerobím...)

„Právo na súkromie a na ochranu súkromného života v spojení s princípom slobody, tak v tom najzákladnejšom vymedzení, opierajúc sa aj o základné právo na ľudskú dôstojnosť, garantuje jednotlivcovi možnosť autonómneho sebaurčenia.

Do tohto rámca patrí a je (ústavou) chránené aj rozhodovanie ženy o vlastnej duševnej a telesnej integrite a o jej vrstvách, okrem iného aj o tom, či počne dieťa a aký bude mať jej tehotenstvo priebeh. Otehotnením (plánovaným, neplánovaným, dobrovoľným alebo v dôsledku násilia) sa žena nevzdáva svojho práva na sebaurčenie. Tehotenstvo je pritom stav spojený so značným telesným, ale aj duševným vypätím ženy, s bolesťami, obmedzeniami a nepohodlím, a teda stav spôsobilý výrazne obmedziť možnosti ženy slobodne realizovať svoju osobnosť. Akékoľvek obmedzenie rozhodovania ženy o tom, či tieto prekážky v autonómnej sebarealizácii mieni znášať, a teda či v danom stave tehotenstva mieni zotrvať až do jeho prirodzeného ukončenia, preto predstavuje zásah do ústavného práva ženy na súkromie. Tento zásah môže byť ústavne oprávnený alebo ústavne neoprávnený.

… každý vrátane tehotnej ženy má právo rozhodovať o svojom súkromnom živote a chrániť realizáciu vlastnej predstavy o ňom pred neoprávneným zasahovaním. Možnosť tehotnej ženy požiadať príslušnú inštitúciu o umelé prerušenie tehotenstva je jednou z variácií, ktorými možno ústavné právo na súkromie a na sebaurčenie v spojení s princípom slobody uplatniť.

Treba mať na zreteli, že ak by žena v žiadnom štádiu tehotenstva nemohla sama rozhodnúť o tom, či vynosí plod alebo si nechá umelo prerušiť tehotenstvo, tak by to znamenalo povinnosť vynosiť plod, ktorá nemá oporu v ústave, a zároveň by to zasiahlo do podstaty jej práva na súkromie, ako aj jej osobnej slobody.“

NÁLEZ Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 12/01-297