JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Koniec liberálneho prešľapovania

Ľudia sa rozhodujú medzi kritikou a odchodom (voice vs. exit), poznamenal známy ekonóm Albert O. Hirschman. Rozhodnutie o brexite bolo ...

[Joachim Becker]

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Čo môžeme spraviť pre lepšiu Európu

DiEM25, hnutie za skutočnú demokraciu v EÚ, ktoré založil Yanis Varoufakis a signatármi sú i také osobnosti ako Noam Chomsky, Slavoj ...

[Alena Krempaská]

Vážení predstavitelia cirkví na Slovensku,

Kríza žánru | Editorial | redakcia | 11.03.2016

_ma_small

je krátko po oznámení výsledkov ďalších veľmi významných volieb na Slovensku. Najbližšie dni či týždne ukážu, kto bude viesť Slovensko počas ďalších štyroch rokov. V týchto voľbách kandidovala aj strana Kotleba - Ľudová strana naše Slovensko (ĽSNS).

Medzi voličmi ĽSNS je aj veľká časť kresťanov a zvlášť katolíkov. Podľa nás k tomu prispieva práve skutočnosť, že predstavitelia strany sa hlásia k nacionalistickej interpretácii kresťanskej viery. ĽSNS má ako svoje heslo nielen súčasné volebné „Odvahou proti systému” ale aj „Za Boha a za národ”. Predstavitelia ĽSNS sa často a otvorene priznávajú ku „kresťanským hodnotám”, presnejšie k svojej  interpretácii kresťanských hodnôt. Pri neznalosti histórie a selektívnom výbere príťažlivejších častí programu strany, môže pre nespokojného konzervatívneho kresťana vyznieť ĽSNS ako logická  voľba.

Hoci zodpovednosť za postupný rast popularity ĽSNS treba pripísať mnohým spoločenským faktorom, nás ako ľudí žijúcich v cirkvi alebo ľudí zaujímajúcich sa o život cirkví znepokojuje najmä to, že zjavnému nástupu popularity ĽSNS v prostredí cirkví sa predstavitelia cirkví len mlčky prizerali.

Strana Mariana Kotlebu chce využiť kresťanmi citlivo vnímanú relativizáciu hodnôt v každodennom živote na mobilizáciu svojich voličov. Príkladom je toľko skloňované odmietnutie grantov od ministerstva kultúry pre Divadlo Štúdio tanca pre svoje údajne pohoršujúce umenie.  ĽSNS sa teda prejavuje ako strana s veľmi prísne vymedzenými hodnotami. Sú to však hodnoty  na extrémnom konci pravého spektra a podopierané  náboženskou rétorikou. Nazdávame sa, že aj preto dokázali osloviť mnohých konzervatívnych a veriacich občanov. Kde však boli predstavitelia cirkví, keď nedokázali rozpoznať toto zneužitie kresťanských hodnôt na podporu pravicového extrémizmu?

Konferencia biskupov Slovenska, ako aj evanjelická cirkev alebo Ekumenická rada cirkví sa v minulosti opakovane vyjadrovali k spoločenským témam. Pýtame sa teda, či otázku kandidovania strany s fašistickým a rasistickým svetonázorom, ktorých zástupcovia sa odkazom hlásia k Hitlerovmu Nemecku a prvému slovenskému štátu, ktorí nosia fašistické uniformy, ktorí popierajú holokaust, ktorí pre výstavu o druhej svetovej vojne podávajú trestné oznámenie za propagáciu sionizmu, ktorí majú svoju politiku založenú na neznášanlivosti voči iným etnikám, ktorí na šírenie týchto myšlienok používajú náboženskú rétoriku (Biblia, Boh, Ježiš Kristus), a ktorých šanca dostať sa do slovenského parlamentu sa premenila na alarmujúcu realitu, nepovažovali slovenskí katolícki a evanjelickí biskupi a predstavitelia ďalších cirkví pred voľbami za tému hodnú verejného vyjadrenia? Ako je to možné, že cirkevné a náboženské autority zlyhali a verejne nevyjadrili postoj k trom slovenským katolíckym kňazom (Ján Košiar, Ignác Juruš a Gabriel Juruš), ktorí v tzv. Iniciatíve 2016 verejne podporili ĽSNS?

Zároveň existuje veľa dôvodov domnievať sa, že vstup ĽSNS do parlamentu bude viesť k tomu, že predstavitelia tejto strany s ešte väčšou razantnosťou budú hľadať podporu a spojenectvo medzi veriacimi rôznych cirkví. V tomto ohľade je vyjadrenie KBS k výsledku volieb alibistické. Strohá správa KBS v mene svojho predsedu a arcibiskupa Stanislava Zvolenského len vyjadrila nádej, že  zvolené strany budú konať dobro pre spoločnosť a že ich budú sprevádzať „modlitbou a povzbudením v duchu evanjelia." Skutočnosť, že evanjelická cirkev, ako aj iné cirkvi, sa doteraz k výsledku volieb vôbec nevyjadrili, je rovnako znepokojujúca.  Vyjadrenie hovorcu KBS z 10. 3. 2016 vnímame ako snahu o reflexiu tejto témy a vyjadrujeme nádej, že prispeje k hlbšej verejnej diskusii predstaviteľov cirkví, v ktorej sa vymedzia  voči zneužívaniu kresťanskej viery na extrémizmus.

Myslíme si, že rímskokatolícka, gréckokatolícka, evanjelická, pravoslávna, reformovaná kresťanská cirkev a ďalšie cirkvi na Slovensku sú spoluzodpovedné za to, že sa do parlamentu dostala extrémistická strana, ktorá svoju nenávisť obaľuje do kresťanského jazyka. Robert Fico sa po voľbách vyjadril, že za súčasné volebné výsledky môžu všetky strany, vrátane prezidenta Andreja Kisku. Aj keď nevieme presne, prečo spomenul posledne menovaného, vieme, že zabudol spomenúť predstaviteľov cirkví. My to teda pripomíname.  

Na záver veríme, že aj túto nepriaznivú situáciu môžeme vidieť ako príležitosť, v ktorej očakávame Váš jasný postoj. V nedávnej minulosti sa dokázali k týmto témam vyjadriť katolícki biskupi, zvlášť v dokumente „Vyhlásenie KBS k vatikánskemu dokumentu o holokauste” (1998). Taktiež len nedávno vyšlo „Vyhlásenie KBS k 70. výročiu deportácií Židov zo Slovenska” (2012), ktoré spomína, že aj za prvého slovenského štátu sa vtedajší politici „hlásili ku kresťanstvu a jeho hodnotám, no niektorí z nich ich prenasledovaním Židov v praxi porušovali.” Podobne sa vyjadrili aj predstavitelia evanjelickej cirkvi vo svojom stanovisku po voľbách do VÚC v roku 2013, v ktorom rozhodne odmietli extrémizmus.

Ak bolo napísané: „Kto má uši, nech počúva,” (Mt 11,15) tak si myslíme, že tiež platí: „Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“ (Lk 19,40) Píšeme vám preto, lebo nám záleží na smerovaní tejto krajiny, a veríme že na tom  záleží aj Vám. Dúfame, že sa dokážete ozvať dnes tým, čo to potrebovali včera, lebo zajtra už môže byť neskoro.

Zároveň Vás chceme pozvať k otvorenému dialógu s predstaviteľmi občianskej spoločnosti, v ktorom by sme mali spoločne hľadať riešenia ako zapojiť  cirkvi do formovania verejného priestoru v súlade so zásadami pluralitnej demokratickej spoločnosti. Na tento účel ponúkame diskusné tézy, ktoré takýto dialóg môžu stimulovať. Nazdávame sa totiž, že práve tento dialóg pomôže cirkvám, aby vedeli účinnejšie predchádzať zneužívaniu svojho posolstva na šírenie extrémizmu a jeho prenikanie do politického života. 


V Bratislave, 10. marca 2016.

 

 

Ondrej Prostredník, evanjelický teológ

Andrej Zeman, religionista

František Ábel, evanjelický teológ

Michal Havran, evanjelický teológ a publicista

Miroslav Kocúr, teológ

Daniel Pastirčák, kazateľ a publicista

Andrej Bán, fotograf a publicista

Michal Vašečka, sociológ

Štefan Hríb, publicista

Fedor Blaščák, filozof

Peter Križan, genetik

Marta Botiková, etnologička

Helena Tužinská, etnologička

Branislav Kovár, archeológ

Ján Michalko, pedagóg a koncertný umelec

Marián Balázs, publicista

Štefan Markuš, fyzik a diplomat

Tomáš Jahelka, evanelický teológ a politológ

Ján Benčík, dôchodca a bloger

Jakub Pavlús, evanjelický kaplán

Ján Bunčák, evanjelický farár

Lubo Bechný, publicista a fotograf

Dávid Cielontko, biblista, doktorand

Martin Kováč, doktorand teológie, starokatolícky diakon

Samuel Jezný, biblista, doktorand

Evina Steinová, historička

Juraj Ševčík, teológ a manažér

Maroš Nicák, evanjelický teológ

Imrich Vašečka, sociológ

Jakub Drábik, historik

Agáta Drelová, historička

Matúš Kucbel, psychológ a organista

Jana Šalapková, psychologička

Michaela Kušnieriková, teologička

Miroslava Hodáňová, evanjelická teologička, učiteľka

Iva Mrvová, publicistka

 

Príloha k otvorenému listu - tézy na diskusiu:

Náboženstvo a verejnosť

Tézy na diskusiu adresované predstaviteľom náboženských inštitúcií a občianskej spoločnosti na Slovensku.

Prežívame renesanciu náboženstva vo verejnom živote. Tzv. „arabská jar“ v pozadí s “moslimským bratstvom” spôsobila návrat nábožensky motivovaných pohybov na Blízkom východe s vážnymi dopadmi na Európu. Pád železnej opony v Európe síce nebol výsledkom pôsobenia náboženských faktorov, ale vo východnej Európe vytvoril nové podmienky na pôsobenie náboženských spoločenstiev vo verejnom živote. Tzv. „sviečková manifestácia“ sa síce zapísala do príbehu pádu totalitného režimu v Československu ako dôležitý faktor, nemožno ho však preceňovať a katolíckemu disentu pripisovať rozhodujúci podiel za pád komunizmu. Oveľa dôležitejšou je dnes otázka, ako náboženské spoločenstvá využili potenciál slobodných podmienok na to, aby zohrali pozitívnu úlohu pri formovaní slovenskej spoločnosti. Voľby 5. marca 2016 totiž ukázali, že slovenská spoločnosť sa zmieta medzi extrémami ľavicového a pravicového populizmu. Nazdávame sa, že svoj podiel na tom má aj spôsob, akým cirkvi a náboženské spoločnosti po roku 1989 pochopili svoju úlohu pri formovaní hodnôt našej spoločnosti. Ako východisko pre diskusiu a zmenu tejto situácie ponúkame niekoľko nasledovných téz:

1. Poverenie cirkví a náboženských spoločenstiev verejne ohlasovať svoju zvesť sa neobmedzuje len na čas bohoslužieb a posvätné budovy, prípadne vyučovacie hodiny konfesionálneho náboženstva vo verejných školách. Veriaci sú povolaní formovať hodnoty spoločnosti v ktorej žijú aj vo verejnom priestore a s využitím demokratických prostriedkov sa zúčastňovať na politickom živote.

2. Verejnosť chápeme ako pojem označujúci priestor, v ktorom sa stretajú rôzne záujmy spoločenských inštitúcií, ich potreby, práva a povinnosti. Na jednej strane je potrebné cirkev a náboženské spoločenstvá od spoločnosti odlíšiť a vnímať ich ako jednu z viacerých inštitúcií vo verejnom priestore. Na druhej strane je z hľadiska sociologického a teologického zrejmé, že náboženské spoločenstvá sú súčasťou verejného priestoru.  Členovia náboženských komunít sú nositeľmi občianskych povolaní a svojimi hodnotami vplývajú na verejný priestor vo svojom bezprostrednom okolí. Zároveň aj verejný priestor nevyhnutne vplýva na náboženské spoločenstvá a formuje ich. 

3. V pluralitnej spoločnosti založenej na občianskom a demokratickom politickom systéme dochádza k napätiu medzi hodnotovými princípmi jednotlivých náboženských spoločenstiev navzájom ako aj k napätiu vo vzťahu k veľkej časti spoločnosti, ktorá sa neviaže na náboženské hodnoty.  Toto napätie možno ventilovať otvorenou diskusiou vo verejnom priestore. Zdá sa však, že sme svedkami iného procesu. Hodnotové rozdiely sa jednotlivé skupiny snažia riešiť uzurpovaním si celého verejného priestoru ako toho, ktorý podlieha výlučne ich hodnotovému formovaniu.

4. Rozlišovanie medzi náboženskými spoločenstvami a cirkvami a ostatnými inštitúciami vo verejnom priestore nie je v pluralitnej demokratickej spoločnosti samoúčelné. Slúži ako potrebný identifikátor a nevyhnutné východisko k profilovanej a produktívnej diskusii. Nemožno ho však chápať ako nástroj na vytváranie a živenie neprekonateľných antagonizmov v spoločnosti, ktorá je odkázaná na vzájomné rešpektovanie a konštruktívny dialóg rôznych hodnotových systémov. Rovnako nemožno chápať cirkvi a náboženské spoločenstvá ako do seba uzavreté  a od „sveta“ – teda ostatnej verejnosti odlúčené „kontrastné“ spoločnosti opovrhujúce zvyškom verejného priestoru.

5. Dualizmus „viera“ a „svet“, či „cirkev“ a „štát“ je v pluralistickej demokratickej  spoločnosti prekonaný a nedokáže uspokojivo postihnúť mnohonásobné a zložité prelínanie sa nositeľov hodnôt so zakotvením v náboženskej viere s nositeľmi hodnôt prameniacich v sekulárnom humanizme. Zdôrazňovanie tohto dualizmu vedie k  polarizácii jednotlivých spoločenstiev vo verejnom priestore a k ich postupnej radikalizácii.

6. Úlohu náboženských spoločenstiev v našej spoločnosti preto vnímame predovšetkým ako úlohu spoločensky angažovaných sprostredkovateľov a účastníkov dialógu čo najširšej verejnosti o rozhodujúcich témach spoločenského života. Od predstaviteľov náboženských inštitúcií si preto dnešná situácia vyžaduje otvorený postoj dôvery v správnosť systému pluralitnej občianskej demokracie. Nedôvera voči tomuto konceptu spoločnosti na strane náboženských predstaviteľov vedie žiaľ aj k takým postojom, ako je ich mlčanie na adresu tých, ktorí svoju politickú agendu otvorene stavajú na odmietaní európskych humanistických hodnôt.

Nazdávame sa, že diskusia o týchto tézach za účasti náboženských predstaviteľov a predstaviteľov nenáboženskej občianskej spoločnosti môže pomôcť k nájdeniu spoločenského zmieru a k predchádzaniu rastúceho extrémizmu a znechutenia z demokratického politického  systému v našej krajine. Preto Vás k takejto diskusii naliehavo pozývame.

V Bratislave, 10. marca 2016

Bookmark and Share

Hodnotenie

6

Tento článok zatiaľ hodnotilo 381 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Video

Varoufakis: Capitalism will eat democracy unless we speak up vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist