Človek, ktorý by chcel na Slovensku voliť sociálnu demokraciu alebo zelených, to má ťažké. Zelení fakticky neexistujú a strana, ktorá má sociálnu demokraciu v názve, je pod paľbou zasvätenej kritiky.

Podivné podnikateľské pozadie, podozrivé zákazky v cifrách, o ktorých sa predchádzajúcej generácii z politiky profitujúcich pijavíc nemohlo ani zdať, zatiahnutie ľavice do zväzku s podnikavými nacionalistami, drzé a prvoplánové používanie maďarskej karty, konzervativizmus v kultúrno-etických otázkach. Namiesto progresívnej zelenej agendy emisný biznis, boj s ochranármi o Tatry, pezinská skládka. A  žiadny perspektívny program, v podstate len udržiavanie existujúceho stavu sprevádzané rýchlo realizovateľnými PR krokmi. Nijaký pokrok v znižovaní nezamestnanosti, v riešení spolužitia s Rómami, neriešený penzijný a vzdelávací systém.

Keď je to také jasné, ako je možné, že tak veľa ľudí chce Smer-SD voliť? Kľúčová odpoveď určite neleží v Shootyho karikatúrach, ktoré predstavujú  voličov Smeru ako primitívov a opilcov. Skôr ide o to, že na rozdiel od zvyšku slovenskej politickej elity sa Robert Fico zastal jednoduchých ľudí.

Áno, rozumiem protiargumentom – zastáva sa ich rečami, skutkov je už pomenej. Fico kričal na DSS-ky,  ale podstatné zmeny v penzijnom systéme neurobil. Kričal na zdravotné poisťovne, ale výsledkom je rozdelenie trhu medzi VšZP a Dôveru.  Žiadal milionársku daň,  ale presadil len jej karikatúru. Činy ďaleko zaostávali za slovami, ale podstatné je, že ako jediný to povedal nahlas. Proti Vám, bohatým  a nenažraným, a vám, ich pritakávačom, stoja obyčajní, neprivilegovaní ľudia a s nimi ja – Robert Fico a moji ľudia.

Tí „obyčajní“ ľudia nie sú hlúpi. Oni tiež vnímajú, že sa asi veľa kradne a že Ficovi ľudia sú vlastne boháči. Ale nikto iný okrem Fica im nedáva najavo, že stojí na ich strane. Nie je vôbec malicherné, ak ho budú voliť len preto. Naopak, je to na politike možno to najdôležitejšie. Niečo, čo slovenská pravica doteraz nepochopila a pochopiť sa zjavne vôbec nechystá.

Práve naopak. Dvadsať rokov je slovenská verejná diskusia otrávená sporom argumentačne a odborne slabých národniarov, nezesákov a ich ficoidných klonov s ľuďmi okolo bratislavských pravicových think-tankov, angažovanými hercami a cool celebritami. Sprava je to prezentované ako spor minulosti s budúcnosťou. Cielene sa zdôrazňuje, ktorá je tá vrstva, čo našej budúcnosti pije krv, lebo volí Mečiara či Fica – ľudia s nižším vzdelaním, nezamestnaní, dôchodcovia, vyslúžili si aj sociologickú diagnózu – „porazení“. Zato „víťazi transformácie“, teda ľudia budúcnosti, prichádzajú neustále s návrhmi, čo a ako reformovať, aby to bolo výkonnejšie a lepšie, aby sme sa mali v budúcnosti dobre a neskončili v pekle. Niečo z tých reforiem vyšlo, niečo skončilo krachom alebo priviedlo krajinu do problémov  – to prejdeme mlčaním, hurá, veď máme nové nápady. Ľudia sa musia prispôsobiť, je to v záujme „budúcnosti“, našich detí, krajiny – no a zhodou okolností aj nejakých tých súčasných elít... Ale tie si to, samozrejme, zaslúžia, veď sú také šikovné a pracovité.

Argumentovať budúcnosťou je niekedy  oprávnené a inokedy pochybné.  Súčasné generácie sú rovnako dôležité ako budúce a tie budúce nebudú lepšie. Tiež budú mať svojich porazených a svojich víťazov, ktorí  budú rozprávať, ako spoločnosť zaťažujú lúzri – a ako preto treba myslieť na záujmy generácií  ešte budúcejších. Takže záujmy našich detí – áno, ale rovnako aj záujmy nás, našich rodičov a starých rodičov, všetko pekne v rovnováhe. Banalita, ktorú je na Slovensku hanba vysloviť.

Fico sa porazených zastal a povedal, že majú rovnakú hodnotu ako víťazi – a tým pre slovenskú ľavicu urobil viac, ako sa dnes všeobecne doceňuje. Nie je to dosť na to, aby človek prepáčil okato usmernené tendre,   nacionalizmus, absenciu modernej vízie Slovenska. Ale je to dosť na to, aby človek ľudí, ktorí volia Smer-SD, neodsudzoval.

Súvisiace články:

• Voľby 2010 - bez väčšiny ?
• Balvan menom Smer
• Kastovnícky socializmus