JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

Simon Theur: TTIP, jeho víťazi a porazení

Únik dôverných dokumentov z rokovaní o Dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) v pondelok 25. apríla potvrdil ...

[Kriteko]

Milý Martin

Keď som si po Veľkej noci pozrel internet a zdrvený pochopil, že na dohodnuté stretko sa nebudeš môcť dostaviť, spomenul som si, ako som ...

[Tiburon]

Boj proti sexuálnemu vykorisťovaniu

Pred pár dňami som sa zobudil do ďalšieho dňa poznačeného novým hrozným obvinením príslušníkov mierových síl slúžiacich v ...

[Parfait Onanga-Anyanga]

Vo Walhalle ide karta

Kríza žánru | Editorial | Michal Havran ml. | 04.02.2014

_ma_small

Odkedy som videl prvého neonacistu, niekedy začiatkom zbastardených 90. rokov, tak mi niečo nesedelo. Poznal som punkáčov, metalistov, nových romantikov s ofinou Simona Le Bona, homopop Somervilliánov, čo tancovali pri imaginárnych pole dancingových tyčiach. Všetci niečomu verili, aj sa bijávali, aj medzi sebou, ale skôr preto, že sa opili, alebo boli nešťastní. Z prostredia subkultúry nepoznám nikoho, koho každodennou náplňou by bola nenávisť a túžba ubližovať svojmu okoliu. Dokonca ani medzi kamošmi, čo dodnes počúvajú Oi! a Skinhead music z čias, keď boli skinheads oporou boja za občianske práva, mali kapely s Jamaicanmi z Brixtonu a spievali proti BNP.

Pozerám zábery z Nitry, nevidím to prvýkrát, útoky na kluby, koncerty, napádanie ľudí na zástavkách som zažil v Bratislave. Stal som sa terčom, v podchode na Mierku s Palom Čejkom, alebo účastníkom bitiek, pod sochou Štefánika pred Národným múzeom, keď sme si pripomínali vznik republiky, neskôr, na SNP, počas Havlovej návštevy, kde som sa regulérne pobil s neonacistami, neviem koľkokrát v Účku, v Propeleri, kde zavraždili Dana Tupého.

Skúmam fotogalériu časti neonacistickej scény. Kerky s hákovými krížmi, vojakmi Wehrmachtu, otŕčajú ich, pózujúc v teplákoch, alebo v poľovníckych handrách, stoja pri autách, v posilke, niektorí pri sústruhu, motajú sa do južanských zástav a rozmýšľam, že prečo sa za to hanbia. Odkedy sa stal Vodca vedúcim Slovenskej župy tak sa ošívajú a tvrdia, že nie sú neonacistami. Nakoniec, majú to aj od sudcov, lebo hajlovanie má byť do nejakej výšky očí, zdôvodnenie, ktoré by z SS a Einsatzgruppen diskvalifikovalo polovicu mužov. Podľa niektorých slovenských sudcov a policajtov sa nedá človeku s kerkou Combat 18 a sedláckymi obrázkami severskej mytológie, típkovi, čo si na Facebook drbne video Rudolfa Hessa dokázať, že je neonacista. A čím je potom? Čo je Pospolitosť dobrovoľný hasičský zbor?

Za čo sa teda hanbia, keď by mohli rovno urobiť fakľový sprievod bez toho, aby to slovenský sudca uznal za propagáciu nacizmu? Prečo sa vydávajú za kartárov, národovcov, bojovníkov proti korupcii, keď môžu na rovinu povedať, to čo o nich vieme? Za ich predstavou poriadku sa ukrýva túžba budovať paramilitárne domobrany, zastrašovanie ľudí, ktorí im z rasových a iných dôvodov nevyhovujú. Za ich bojom proti korupcii nie je nič iné, ako ľudácka legenda o židovských úžerníkoch. Chápem síce, že Kotleba si nemohol dať na plagáty, to čo si jeho kamaráti dávajú na plecia, ale predsa len, ich snaha strategicky vydávať nenávisť za spravodlivý hnev dokazuje, že títo chlapci nikdy nemali na nič gule. Boxujú dievčatá, kopú decká, blúznia o drogách, pritom každý piatok ich vidím na sračky nadrbaných v Karlovke a v Devínskej, dogrcaných. Ani jeden z nich nie je významným vedcom, umelcom, alebo športovcom, nepoznám jediného neonazi chirurga, alebo básnika. Bľabocú o láske k vlasti, ale znie to, ako keď čuráci hovoria o láske k ženám a znásilňujú ich. V spoločnosti organizovanej podľa ich kritérií by išli ako prví, patria medzi socky, uzatvorení v kšeftársko-mafiánskych schémach kde je horizontom vlastníctvo ojazdeného BMW z Albánska a prevádzka kebabu. Spoločenský život majú v Šali. Hovoria že sú kresťanmi, no telá majú potetované výjavmi z pohanských mytológii, za Boha Odina a biely národ.

Keď pred desiatimi rokmi pár ľudí upozorňovalo na to, že neonacisti sa začnú politicky organizovať a prenikať do organizovaného zločinu, odkiaľ pochádza časť kapitálu na prevádzkovanie výcvikových táborov, náklady na právnikov a propaganda, dookola som počúval, že ich netreba preceňovať, že netreba mať paranoje. Dnes dokázali spoločnosti vnútiť svoje témy, presvedčiť časť verejnosti, že problémom krajiny nie sú biele goliere, nezamestnanosť a formálny právny systém, ale rasový pôvod a životný štýl nimi vybraných skupín. Ich rétoriku si osvojili politici, neschopní prevádzkovať inšpiratívnu a oslobodzujúcu politiku nádeje. Neonacistická scéna a jej soft verzie zničili akýkoľvek pokus o hľadanie alternatívy k súčasnému stavu, zmocnili sa symbolov emancipačných a ekologických hnutí, kradnú názvy v zahraničí etablovaných zdrojov kritického myslenia, stávajú sa hovorcami tej časti spoločnosti, ktorá sa už nedokáže identifikovať so štvrťstoročím bezprizornosti a nekompetentnosti na čele štátu. Výsledkom týchto fúzii je spájanie otázky nízkeho príjmu s intergalaktických sprisahaním a predstava, že tajné služby sa zaujímajú o bezvýznamných bitkárov.

Neonacistická scéna prešla za 20 rokov rovnakým vývojom, ako spoločnosť. Ukázalo sa, že od Novembra 89 naplno využila možnosti prenikania do spoločnosti, v ktorej neoliberalizmus, ideológia egoizmu a kmeňový socializmus, oslabil imunitné schopnosti. Rozvrat školstva, škandály s učebnicami, tabuizovanie a naopak tématizácia niektorých historických tém, paraslovanské mytológie zmiešané s eurofondovým feudalizmom a pocit opustenosti ľudí vykorenených z pocitu spolupatričnosti sú dnes personifikované násilníkmi z Walhally. Nacizmus a komunizmus patria k apokalyptickým prejavom vnímania sveta. Vojna s pešiakmi chaosu nezačala v Nitre, je pokračovaním stredovekého vraždenia židov a moslimov, decimovania židov a Rómov z druhej svetovej vojny. Ak si média a politici myslia, že najdôležitejšou otázkou supervolebného roka je to, či nejaký kandidát fajčil trávu, tak je zjavné, že miera nepochopenia skrytých spoločenských procesov dosiahla jeden zo svojich vrcholov. Bez očistného rozuzlenia.

Bookmark and Share

Hodnotenie

9

Tento článok zatiaľ hodnotilo 1505 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Video



Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist