Nie tak dávno vzrušil svetovú verejnosť videozáznam zo zásahu americkej helikoptéry proti skupine irackých militantov a následne aj civilistov, pri ktorom zahynuli reportéri agentúry Reuters. Verejnosť bola rozdelená na znechutených obsahom videa a znechutených zverejnením videa.

 Organizácia Wikileaks, ktorá video zverejnila, minulý týždeň zverejnila desaťtisíce strán dokumentov o vojne v Afganistane. Tento vojnový denník je až príliš plastickým obrazom okupačnej kampane pod Hindukúšom, obrazom, ktorý začína nebezpečne pripomínať vietnamskú kampaň. Zverejnené dokumenty obsahujú údaje o činnosti spojeneckej armády v Afganistane, vrátane správ o civilných obetiach. Sú tam správy, ktoré potvrdzujú, že tzv. Taliban naberá s každým dňom okupácie na sile a že verný spojenec USA  Pakistan to prinajmenšom hrá na obe strany. Zástupcovia Bieleho domu i Pentagonu, britská, pakistanská i afganská vláda a velenie medzinárodných okupačných síl zverejnenie odsúdili, keďže vraj neodráža súčasnú realitu v krajine. Väčšina zo zverejnených udalostí sa odohrala medzi januárom 2004 a decembrom 2009, pred nástupom Baracka Obamu a hlavne pred začiatkom jeho terajšej stratégie v Afganistane. Keď bolo jasné, že správy neohrozia súčasné akcie, počiatočná panika odoznela a vystriedalo ju úsilie nájsť nového Bradley Manninga.

Pred pár rokmi jeden vyšinutý jedinec v kresle prezidenta USA navrhoval letecký útok na redakciu televízie al-Džazíra v Katare. Nepáčilo sa mu jej spravodajstvo, kritické voči jeho aktivitám na Blízkom východe. Dnes, vo svetle správ zverejnených wikileaks možno povedať, že sa mu nepáčilo objektívne spravodajstvo al-Džazíry.

Keď správy o vraždení civilistov zverejňovala len katarská televízia a lokálne médiá, bolo to označované za nepriateľskú propagandu. Ľudia, ktorí upozorňovali na excesy okupačnej moci v Iraku a Afganistane, odvolávajúc sa na tieto lokálne zdroje boli označovaní buď za pomýlených jedincov, ktorí uverili propagande nepriateľa, alebo rovno za zradcov civilizácie, ktorí si neprajú víťazstvo našich zbraní v boji za spravodlivú vec.  

Pred dvomi rokmi boli zase snahy umlčať Wikileaks... 

Dnes už zo zverejnených dokumentov vidno, že vojna v Afganistane (ale aj v Iraku) je rovnako špinavá a barbarská, ako všetky vojny. Povedzte nám však niečo, čo sme nevedeli, alebo sme si to nedokázali domyslieť.

Zverejnené dokumenty sú síce staršieho dáta, neobsahujú údaje o prebiehajúcich akciách, no dokresľujú v tom najnevhodnejšom čase obraz vojny v Afganistane. V poslednej dobe sme svedkami neutíchajúceho prúdu negatívnych správ z Afganistanu, počnúc stratami spojeneckých vojakov, „kolaterálnymi stratami“ (ako vojnový newspeak nazýva civilné obete), správami o výzbroji Talibanu zaujímavého pôvodu a končiac parádnou rošádou na poste veliteľa okupačných síl. Verejnosť vidí, je to zlé. Správy Wkileaks ukazujú, že stále to bolo zlé. A to je ich najväčšie nebezpečenstvo, podkopávajú totiž vojnové odhodlania občanov. Odhodlanie pokračovať vo vojne, ktorej nevidno koniec. V stratenej vojne.

wikileaks.org/wiki/Afghan_War_Diary,_2004-2010

Súvisiace články:

• Hríbov morálny relativizmus