Onedlho budú rátať zisky z volieb kandidáti, strany, aj ich „pozadia“. Naše voľby totiž zakladajú, alebo predlžujú nielen mandáty správcov štátu, ale aj ich skryté záväzky.

Preto otvárajú zakaždým nové kolo afér a budúcich tzv. korupčných  podozrení, aj  s ich tradične bezzubými koncami. Kedysi sa zneužívanie moci spájalo s odštátnením majetkov, ale keď sa minuli, politici sa naučili ako privatizovať práva občanov (napr. na dôchodky) alebo ešte nepostavené diaľnice... S tým  idúce aféry už  dávno prestali byť anomáliou, sú súčasťou verejného života, aj komunikačnej politiky partají.  Vďaka nim má ľud hry (aj s právom na svoje minútky nenávisti voči politikom) , noviny majú čítanosť  a nejeden škandalizovaný  vítané zviditeľnenie. Už neraz sme videli, ako  nevýrazní politickí obchodníci, držiaci sa obvykle v tieni, predstupovali v okamihu aféry smelo pred kamery (bárs aj v kravíne), vďaka čomu získali medializáciu, a potom aj miesto na kandidátke. Aj pre tieto absurdnosti  budú  v nadchádzajúcich voľbách nevoliči nielen našou „najsilnejšou stranou“, ale je možné, že po prvý raz - prevážia.  To všetko 20 rokov   od prvých slobodných volieb...

To okrúhle výročie by si zaslúžilo bilanciu, ak nie oslavnú,  potom aspoň utešujúcu.  No, žiaľ, už prvé voľby boli zmanipulované, a hoci nie o tom chcem viesť reč, súvislosť je očividná : ako totiž  ten náš nový volebný proces podvodnícky začínal, tak aj neskôr pokračoval.  Sotva boli voľby, ktoré by neboli poznačené neférovosťou, porušovaním zákonov, nekalým financovaním alebo zneužitím moci - raz verejnoprávnych médií, inokedy tajných služieb, ministerstva vnútra... Zo skríženia slobody voľby a nedostatku demokratickej kultúry sa u nás zrodil mutant, živený nelegálnymi zdrojmi   a „šikovnosťou“ politických družín -  politický život, ktorý si už nemalá časť verejnosti nielenže neváži, ale ním pohŕda, resp. ho ignoruje.

V novembri 89 sme tušili čosi o tunajšom deficite sociálnej a politickej kultúry (nezhromaždila ho len komunistická totalita) a s ubiehajúcimi rokmi nás ten tieň dobiehal viac a viac. Verejnosť sa z volieb na voľby čoraz viac vzdávala nádeje na zlepšenie, na tú stále sľubovanú zmenu. Dnes je zneužívanie moci každodennou realitou na všetkých stupňoch našej verejnej správy a je hlavnou  bariérou  rozvoja republiky. Straty z korupcie šplhajú do miliárd, no niet tej politickej sily, čo by si trúfala urobiť tomu koniec.  Ilustruje to aj skončená kampaň – mali sme v nej spory o dvojité občianstvo, bola  veľká voda, Trianon aj Kulichov nepodarený Svätopluk ... no žiaden z lídrov zatiaľ ani nezauvažoval, že už by bolo   načase urobiť hlavnou podmienkou  podpory akejkoľvek vlády záväzok , že začne s objasňovaním  dlhého zoznamu zneužití moci. To je prehrou ukončenej volebnej kampane. A predznamenáva, že ani po voľbách 2010 nebude síl na to, čo by si priala väčšina občanov  – ozdravenie verejného života.

Súvisiace články:

• Balvan menom Smer
• Moja slovenská strana
• Kastovnícky socializmus