Tak si náš prezident zavtipkoval. A čo? Veď aj on je len človek.

Či vari len my, obyčajní ľudia, smieme žartovať? „Nezavadzajte tu,“ povedal prvý muž slovenskej krajinky Ivan Gašparovič premiérke Ivete Radičovej potom, ako do nej pred výťahom na zimnom štadióne sotil. Po prehratom zápase s Rusmi. Čo by ste robili vy v takej záťažovej situácii, pýtam sa všetkých pobúrených za pána, ktorý k iným svojstojným zvrat(k)om pripojil titulovanie starý *ujo.

„Pani premiérka sa spontánne ohradila, na čo pán prezident povedal, že je nahnevaný, lebo sme prehrali,“ popisuje situáciu premiérkin poradca Marián Balázs. Sám Ivan Gašparovič neskôr tvrdil, že išlo o žart. Toľko fakty. Pár protichodných drobností by sa v nich našlo. Natíska sa napríklad otázka, či človek, podľa vlastných slov nahnevaný, zareaguje s vtipom na situáciu, keď mu niekto – v tomto prípade doslovne – stojí v ceste. „Áno, ale to bolo žartom, nebolo to myslené vážne, bolo to absolútne vtipné,“ vysvetlil priamy účastník incidentu, prezidentov hovorca Marek Trubač. Nuž, pán ústavný činiteľ z paláca dostal v predchádzajúcich kreslách inú školu ako školu humoru – nebojme sa pravdy, pán hlásnik. Stačí si spomenúť len na Róberta Remiáša či rodinu Kováčovcov.

Pravdu povediac, už to ani nestojí za zmienku, sorry, Mr. president. Gašparovičove ťahy už ničím neprekvapia, treba sa len v zdraví dočkať ich konca. Čo ale za zmienku stojí a kvôli čomu sa obľúbenému objektu mojej politickej i komentátorskej ignorancie predsa len venujem je reakcia našej prvej manželky. „Ja som sa s tým celkom nestotožnila, ale robí to aj mne, robí to mnohým známym a ako muž to pokladá za zábavné," zdieľala so Slovenskom informáciu o spôsoboch svojho manžela, nášho prezidenta, našej autority, Silvia Gašparovičová.

Zopakujme si to ešte raz, nech to vyznie; nech si to môžeme dôkladne pováľať na jazyku a vychutnať: „Robí to aj mne, robí to mnohým známym a ako muž to pokladá za zábavné.“ Pani Gašparovičová povedala nechtiac A. Zdá sa. Nepovedala B. Prejav arogancie a agresivity, pretože prezidentovo správanie ničím iným nebolo, neskôr ukrytý pod „prijateľnejšiu“ zásterku vtipkovania, má ale od humoru tak ďaleko, ako blízko má prvé nezavadzaj k prvej facke.

Zdôrazňujem, že nepodsúvam predstavu domáceho násilia v prezidentskej rodine. Správanie jej členov a členiek ako prvej a najviditeľnejšej tradičnej rodiny na Slovensku, ktorá má byť príkladom pre ostatných, ale treba vidieť pod drobnohľadom. Slovensko totiž obľubuje signály typu „Keď on môže (sotiť), aj ja môžem (sotiť)!“ A ešte z toho vyjsť ako vtipný chlapík.

Je tu však aj ďalšia odvrátená strana tohto signálu. Signálu, ktorý vysiela pani Gašparovičová: „Ak ja môžem držať ústa a krok, aj vy by ste mali. Ak ja môžem skloniť hlavu pri prejave násilia svojho muža, aj vy by ste mali.“ A to je neprijateľné. Len som chcela, aby ste to vedeli aj vy, pani prezidentová. Zdá sa totiž, že kampaň Piata žena k vám ešte nedorazila. Alebo? Smutné, veľmi smutné...

Text vyšiel aj v denníku Pravda