Volebný program domorodých strán by sa mal zmeniť na povinný podnikateľský plán. Politika by sa konečne naplnila etickým rozmerom.

Predstavte si situáciu, že si máte vybrať medzi podnikateľským plánom sľubujúcim rozvoj firmy do podoby, kde budú relatívne rovnaké platy pre všetkých. Dočkáte sa aj nie práve extravagantnej, ale hlad zasýtiacej závodnej kuchyne, istoty dovolenky na Sĺňave či pri Čiernom mori, škodovečky v garáži a o starkých sa postarajú v starobinci milé sestričky. Stačí byť spoľahlivým pracovníkom na svojom mieste. Konkurenčným vo výbere by bol podnikateľský plán, v ktorom sa dozviete, že keď sa budete snažiť, budete chodiť na dovolenky na Sardíniu, novým passatom odveziete deti do dobrej školy a trojchodové menu v reštaurácii bude denná samozrejmosť. Ale nie pre všetkých, len pre tých, čo sa snažia. Tí ostatní môžu na tom byť až tak, že nebudú mať žiadne auto, žiadne dovolenky a občas ani žiadny obed, lebo sa zle učili a nesnažili. A starkí? Nezavedieme predsa len eutanáziu? Alebo nezlegalizujeme aspoň to konope, keď už nie na fajčenie, tak aspoň na konopné povrazy?

Volebné programy – môžeme sa tešiť – budú vlastne robiť čosi podobné, akurát za použitia čohosi, čo Václav Havel nazval kedysi ptydepe. Teda on myslel na floskule socialistického pajazyka, ale vyzerá to tak, že podnikateľské skupiny vytvorili svoje politické strany preto, aby ptydepe propagandistického jazyka používali na oblbnutie más. Veď, nepatrí sa predsa hlasovať za podnikateľský plán, máme, ovečky milé, hlasovať za ideové posolstvo.

Nazdávam sa, že nastal čas na etickú politiku. Keby všetky politické strany predstavili namiesto propagandy svoje podnikateľské plány, ľudia by vedeli, kto chce čo zarobiť, kde v ktorom odvetví a kde bude k tomu potrebovať koľko ľudí. Napríklad Ficovci a Fígeľovci nech napíšu, ako si chcú podnikateľsky rozparcelovať zdravotníctvo, čo bude pentistické, čo košickej skupinky. Nech sa stavebníci dohodnú, čo bude širokých a čo iných podnikateľských skupín. Nech sa kmotríkovci zapoja do tvorby podnikateľských plánov politických strán otvorene a nech žilinské skupiny národne povedia, čo vybudujú.

Ak by politické strany namiesto svojich volebných programov predložili podnikateľské plány – s víziou, koľko asi budú na ich naplnenie potrebovať z našich vrecká – mohli by sme namiesto volieb urobiť tender na najlepší plán. Najviac ľudí súhlasí s tým, aby si túto krajinku rozparcelovali podnikateľské skupinky takto.... Tender by sa realizoval za plného vedomia občanov, bol by hoci na štyri roky a za plného vedomia občanov, že si zvolili takúto podnikateľskú skupinu, ktorá štát riadi. Čestne, spravodlivo a bez akýchsi barličiek a hmlistých vyprázdnených slov ako demokracia a sloboda. A poslancov môžeme poslať robiť niečo užitočné, hrať sa na takúto inštitúciu už nebude treba.