Podľa internetovej ankety denníka SME zo včera je 68 percent hlasujúcich proti európskej pomoci Grécku. Hlasovanie sa na stránkach objavilo v deň, keď si strana Sloboda a Solidarita potvrdila svoju pozíciu a podľa už druhého prieskumu získala okolo osem percent hlasov.

Tieto dve udalosti spolu zdanlivo nesúvisia. No v kombinácii s poznatkom, že Slováci v prvých dňoch po zemetrasení na Haiti vyzbierali ledva 50 tisíc eur a minister Lajčák označil našu pomoc v Smotánke priamo z plesu v Opere za dostatočnú, naznačuje, že na Slovensku sa deje niečo nebezpečné.

Nedávne zemetrusenie v Tatrách stálo milión eur a špeciálna pomoc pre golfové exhibície pána Sotáka má stáť pol milióna.

Dvadsať rokov po zmene, po systematicky sa stupňujúcom opakovaní lží o tom, že všetko, čo je spoločné, čo patrí do verejného priestoru, čo je v záujme všetkých, je škodlivým pozostatkom kasárenského komunizmu, sa zo Slovenska stal pacient, ktorý odoláva všetkým modelom solidarity a empatie.

Politické strany a médiá usilovne budujú spoločenský kánon egoizmu, za inšpiráciu a vzory nevydávame deťom vedcov alebo umelcov, ale úspešných evanjelistov sebastrednosti.

Nenávisť voči celým vrstvám spoločnosti začína niekde v titulkoch denníka, ktorý o manifestácii gréckych štátnych zamestnancov píše takmer ako o nepochopiteľnej vzbure tej horšej, neschopnejšej časti spoločnosti - lenivých a parazitujúcich úradníkov.

Zbytočne šéf európskych Zelených Daniel Cohn - Bendit pripomína, že Grécko má problémy predovšetkým preto, lebo dáva ročne viac ako štyri percentá svojho DHP na zbrojenie len kvôli tomu, že dodnes nebol nikto schopný vyriešiť studenú vojnu medzi Aténami a Ankarou. Darmo píšu svetové média o tom, ako tri americké špekulatívne fondy zaútočili na grécke financie. Nie, na Slovensku je všetko jasné. Gréci si za všetko môžu sami! Veď to poznáte - v lete len sedia v tieni, hrajú to ich čudné domino, pijú uzo, caffe latte a balia Slovenky.

Nepovedal azda moskovský patriarcha Kyril, že zemetrasenie na Haiti je Božím trestom? Tak prečo by nebola aj kríza v Grécku? Aj ekonóm teológie Sedláček predsa vie, že mystika úspechu sa už od čias prvých kannánskych tabuliek rodí v tajomnom rozhraní medzi ziskom a nenásytnosťou.

Slovensko od začiatku čerpania európskych financií dostane do roku 2013 približe 2,5 miliardy eur. Je neuveriteľné, s akou pohotovosťou sme v sebe našli odhodlanie „pomáhať Iraku a Afganistanu“, čo sú celkom určite hanebnejšie výpravy ako pomoc Grécku, alebo Haiti.

Okrem ekonomickej integrácie obsahuje Európska únia predovšetkým princíp solidarity, ktorý spečaťuje, že sme nositeľmi spoločného politické osudu. Netreba hádam čitateľom SME pripomínať, že Grécku dlžíme oveľa viac, ako Grécko nám. Vďaka nemu sme sa stali gramotnou civilizáciou, ktorá je schopná kontemplovať seba samu v minulosti a v budúcnosti. Vďaka Grékom a ich tragickému pocitu zo života sa dnes pokúšame nájsť v podobe „čoraz užšej únie“ protijed na historický úpadok nášho sveta. Je nedôstojné európskeho národa, aby sa vyjadroval takýmto spôsobom o našej povinnosti spolupatričnosti ku krajine, za ktorú odišiel umrieť Lord Byron.

Grékov sme už raz zradili, keď križiaci v roku 1204 vyplienili Konštantinopol. Neurobme to opäť, len preto, že časť slovenského ducha ovládol tranz, v ktorom si solidaritu mýli s predajom vianočných koláčikov Rotary klubu a slobodu predávkovaním redbullmi na Štrbskom plese.

Súvisiace články:

• Útoky na sídla politických stran v Řecku
• Původ levicového terorismu (nejen) v Řecku