Pred istým časom napísal poslanec za SDKÚ Štefan Kužma výrečný blog o tom, prečo sa poberateľom dávok v hmotnej núdzi neoplatí pracovať a ako ich môžeme za to potrestať. Jeho text obsahuje faktografické chyby, zavádza a, najmä, ťahá problematiku za najhorší možný koniec.

Podľa poslanca sa poberateľom dávok v hmotnej núdzi neoplatí pracovať, pretože priemerná čistá mzda na východe Slovenska je, prepytujem, 821,49 Eur, zatiaľ čo poberatelia dávky dostávajú sumu 752,03 Eur, čiže z logiky veci „sa im pracovať neoplatí“.

Celoslovenský mzdový priemer s Bratislavou sa pohybuje okolo 725 Eur, preto by bolo zaujímavé zistiť, ktorá východoslovenská lokalita sa pýši čistou mzdou 821 Eur!  Rovnako číslo 752 eur pre poberateľov dávok. Myslíte si, že pri takomto rodinnom príjme by po osadách pobehovali dotrhané a bosé deti a kradli v obchode jogurty? Takmer žiadna rodina nespĺňa kritériá na získanie všetkých existujúcich príspevkov a príplatkov k základnej dávke v hmotnej núdzi, t.j. 212,3 Eura. Napríklad taký aktivačný príspevok závisí od možností aktivačných prác v obci, príspevok na bývanie sa zase netýka nelegálnych príbytkov (približne jednej tretiny obydlí v osadách), rodinné prídavky sú fixné po štvrtom dieťati – v realite viac narodených detí znamená menej peňazí.

Veľká časť poberateľov dávok v hmotnej núdzi sa pohybuje na úrovni existenčného minima, čo odpovedá aj zvýšenej majetkovej kriminalite v blízkosti osád – prevažujú drobné majetkové krádeže a krádeže kvôli zabezpečeniu potravín. Sociálna realita v osadách zodpovedá sociálnemu vylúčeniu a prináša všetky patologické fenomény vyplývajúce z vylúčenia spodných vrstiev chudoby – rovnako ako v getách všetkých veľkomiest.

A teda, základným problémom je replikujúci sa vzorec chudoby, nízkeho vzdelania, problémov so začlenením na trh práce. Ak nepretrhneme začarovaný kruh, nezačleníme poberateľov dávok na trh práce, či už vytváraním pracovných miest v oblastiach s 20 a viac % nezamestnanosťou, aktivačnými prácami či kurzami a sociálnou prácou a nezabezpečíme deťom z osád kvalitné vzdelanie, vzorec sa bude opakovať.

Načrtnuté riešenia pána poslanca – exekúcia dávok a vymáhanie pohľadávok u poberateľov dávok v hmotnej núdzi – sa samé osebe minú účinku. Exekúcia dávok bude viesť k väčšej chudobe a následne väčšej kriminalite v okolí osád, rovnako ako vyššia vynútiteľnosť práva v osadách sama o sebe sa premietne iba vo vyšších výdajoch na súdne či väzenské služby. Otázka je, chceme osadníkom platiť pobyt vo väzení alebo tieto prostriedky použiť na ich zmysluplné začlenenie na trh práce?

Navrhované rýchlokvasené riešenia odtrhnuté od sociálnych programov majú presne opačný ako želaný efekt: uvrhnutie poberateľov  do úplnej chudoby, okamžité zvýšenie kriminality, ďalšie nepríjemnosti pre obyvateľov obcí, vyostrenie napätia, zhoršenie situácie.

 Je  otázne, prečo strana považuje pána Kužmu za odborníka na “rómsku kriminalitu”. Verím, že pán poslanec to myslí dobre, ale cesta do pekiel je vždy dláždená svätými úmyslami.

Text vychádza v rámci spoločného projektu JtT a stáleho zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Jeho obsah nemusí vyjadrovať názory FES-u