JeToTak.sk - úvodná stránka

Výber z blogov

CETA – Pyrrhovo víťazstvo

Európska komisia nakoniec pretlačila dohodu CETA napriek veľkým výhradám viacerých vlád a napriek silným sociálnym protestom. O sile ...

[Joachim Becker]

Propaganda sú tí druhí

V roku 1953 vypukli v bývalom východnom Nemecku nepokoje. Bertolt Brecht ako reakciu napísal báseň Riešenie. Vedenie krajiny lamentovalo, ...

[Richard Filčák]

Odporovať Číne je strategický záujem Slovenska

Čína nie je a ani tak skoro (ak vôbec) nebude najväčšia ekonomika sveta, Európska Únia je. Kto to nevie nerozumie ekonómii ani politike. ...

[Peter Weisenbacher]

Za ozajstnú debatu o Európe

Kríza žánru | Editorial | Milan Jaroň | 18.05.2009

_ma_small

Nenápadne, nevtieravo: 1 mája odbilo päť rokov od vstupu Slovenska do Európskej Únie. Príležitosť zamyslieť sa nad absolvovanou cestou ako aj nadchádzajúcou etapou nevyužili mnohí. A to napriek tomu, že sa chystajú voľby do Európskeho parlamentu, ktorého právomoci sa predsa majú v prípade ratifikácie Lisabonskej zmluvy opäť rozšíriť.

Aj na základe výsledkov týchto volieb (ale možno až na jeseň, po írskom referende) sa vyjasní zloženie a určí politické zafarbenie novej európskej komisie. Volebná kampaň sa však odpichla iným smerom. Jedni uprednostnili za horúca kuť železo najnovších škandálov, druhí si vyhodnotili, že na programe dňa je strach ľudí z najbližšej budúcnosti pod ničivým náporom krízy, kým ďalší, ešte stále poznamenaní stigmou zodpovednosti za vylúčenie Slovenska z prvého kola vstupných rozhovorov, radšej zostali ticho.

 

Naprieč takmer celým politickým spektrom ako keby prevládal dojem, že po vstupe do Európskej Únie, zapojení sa do schengenského systému a zavedení Eura pre Slovákov už vlastne "nie je čo riešiť". Dominuje pragmatický prístup realistov: aj keby sme mali nejaké tie širšie predstavy či ambície, koľko úsilia by nás stálo pokúšať sa ich presadiť, a s akými vyhliadkami na úspech by sme mohli počítať? Musíme si predsa byť vedomí našich obmedzených možností a sústrediť svoje sily na konkrétne výdobytky! Nestáli sme pri zrode a podstatnej časti inštitucionálneho vývoja EÚ. Ani Schengen, ani Euro neboli našim nápadom. Rozhodujúce je, že zapadli do šablóny našej predstavy o slovenskom štátnom záujme, a preto sme sa pridružili.

 

Lenže to nie je to isté, ako si myšlienku európskej integrácie osvojiť. Diškurz o Európe si tak prirodzene snažia prisvojiť zatiaľ marginálne ale vo svojej podstate radikálne politické sily. Toto riziko je prehliadané s tým, že z rečí sa aj tak ešte nikto nenajedol. Európska otázka je preto položená len tak, či v maximálnej miere využívame všetky výhody, a zároveň či minimalizujeme nevýhody, ktoré nám z členstva v Únii vyplývajú. Inak povedané: čerpáme všetky pre nás vyčlenené peniaze? Darí sa nám ich toky nasmerovať práve tam, kde to uznáme za vhodné? Dokážeme na európskej úrovni ochrániť záujmy kľúčových slovenských zamestnávateľov a investorov? Sme schopní zachovať mocenskú konfiguráciu, ktorá práve nám zabezpečila prístup do hry, ktorej pravidlá za tak krátky čas už aspoň približne ovládame?

 

Pozíciu vzorných žiakov uchádzajúcich sa o vstup teda postupne nahrádza prístup vyberačov hrozienok z koláča. Prosto zúčtovateľná politika: koľko? Komu? A čo za to? Preto tiež neprekvapuje, že je záujem širokej (nielen) slovenskej verejnosti o európsku politiku minimálny. Kandidáti vo voľbách do Európskeho parlamentu môžu z rukávov súkať jednu štatistiku za druhou, ich pokusy kvantifikovať dôležitosť tejto inštitúcie nezakryjú absenciu nosného politického motívu. A o ten práve ide. Možnosti sú aj o schopnostiach, a tie sa overujú a sceľujú v boji. Pravda, nie v detskom boji o hrozienka z koláča, ktorý zamiesil a napiekol niekto iný.

 

Jedným z mála pozitív globálnej hospodárskej krízy je, že jej brutalita do vedomia pretisla aj istotu, že v dnešnom prepojenom svete si s ňou žiadna krajina nedokáže poradiť sama. Avšak ani chápanie Európskej únie ako nevyhnutného spojiva ešte nepredstavuje pohrešovaný politický motív. Ide len o vnímanie objektívneho faktu, o pochopenie gravitačného zákona modernej politiky. A ani principiálna obrana voľného trhu s takmer pol miliardou spotrebiteľov ako nosného piliera jej konštrukcie (ale najmä kľúčového parametra slovenského finančného, ekonomického a sociálneho prostredia) ešte nepredstavuje nákres novodobého civilizačného projektu pre Európu.

 

Načo chodiť okolo horúcej kaše? Súčasná kríza je tak hlboká, že sa tejto kardinálnej otázke tak či onak nevyhneme. Európsky rámec medzičasom dosiahol kritický rozmer na to, aby východiská, na ktorých sa v ňom združené národy napokon dohodnú, zásadne ovplyvnili životy miliárd ľudí na celej planéte. Pred našou generáciou stojí jedinečná historická výzva. Preto je užitočné si pri príležitosti našich druhých volieb do Európskeho parlamentu pripomenúť, že hnacím motorom európskej integrácie je presvedčenie, že kto sa raz prestane pokúšať o zmenu reality, stráca náboj politickej legitimity, a stáva sa akurát mocenským rentierom, v istom slova zmysle konzervatívcom.

 

Obavy z prenosu kompetencií na nadnárodnú úroveň sú často prejavom úzkosti z prenesenia ťažiska politiky na medzištátnu úroveň. Takzvaní "euroskeptici" v prevažnej väčšine síce zvyknú argumentovať národne, ale v skutočnosti myslia mocensky. Nevadí im, keď dohoda na celoeurópskej úrovni napríklad ministrovi vnútra dodá nové nástroje na vykonávanie moci (nové formáty osobných dokladov, super výkonné databázy, najmodernejšie technológie na kontrolu hraníc...), ale to, ak sa v určitých otázkach, o ktorých nemienia debatovať, musia s partnermi dohodnúť (podstata straty práva veta je v tom, že v danej oblasti na zablokovanie návrhu Komisie nestačí jeden minister). Európska integrácia v mnohých ohľadoch posilňuje mocenský aparát štátu, a malých štátov obzvlášť. Otázne je len, či takto vystuženým mocenským aparátom hýbe suverénna vôľa v šate feudála, alebo v európskom integračnom slohu.

 

Ale debata o Európe predsa nemôže byť len o tejto otázke štylizovanej do hodnotového sporu! Len nedávno sme zažili úzkosť z mrazu v dôsledku novoročného prerušenia dodávok plynu. Európa je o energetickej bezpečnosti. Je tu aj gruzínska otázka, kosovská otázka. Európa je o geopolitike, teda o vojne a mieri, a teda o práve. Európa je aj o potravinovej bezpečnosti a vzťahu k prírode, teda o hlade, jeho nasýtení a o zdraví. Európa je aj o tom, ako by mala, ako môže a ako bude fungovať ekonomika, teda o podmienkach pre slabých, chorých a starých. Európa je aj o vzťahu ku kultúre, k jazyku, teda o identite. Kade budú viesť jej hranice? Akým spôsobom bude prijímať rozhodnutia? Kto a pred čím ju bude brániť?

 

Ak sme za tých päť rokov členstva v Únii skutočne dospeli, tak zrejme vlastnou skúsenosťou, že v tak komplexnom mocenskom usporiadaní nemá malá krajina fungujúca v režime permanentnej improvizácie dlhodobo šancu. Aj keď nikto nie je doma prorokom, prezieravé mysle už dávno varovali: pracujme systematicky s ľuďmi, ktorí sa už do tej byrokratickej mašinérie dostali, či už je to na úrovni Rady, Komisie, Parlamentu, poradných orgánov, záujmových zoskupení, politických frakcií, a zároveň svedomito pripravujme ďalšie generácie, nech máme podchytenú kritickú masu talentov a zručností uplatniteľných na každom úseku európskej mocenskej siete. Aj v hokeji je totiž možné hrať na náhodu, len sa potom netreba čudovať, že nie o medaily.

 

A tak slovenská národná otázka už tretie storočie zostáva nezmenená: na akú úroveň konkurencie, kompromisu, byrokratickej rafinovanosti a inštitucionálnej zložitosti si slovenské politické špičky trúfajú?

Autor je zamestnanec Európskej komisie. Príspevok vyjadruje jeho osobné stanovisko.

Bookmark and Share

Súvisiace články:

Hodnotenie

8

Tento článok zatiaľ hodnotilo 26 čitateľov

Ako funguje hodnotenie článkov?

Diskusia

Naposledy pridaný: 01.06.2009 (nenarocny)

Diskusia k článku obsahuje 31 príspevkov


Odporúčame

Video

Čo s utečencami? vačší format, videoarchív


Fotoreport

Výstava v átriu

Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.

Occupy Wall Street
Occupy Wall Street 5 Occupy Wall Street 4 Occupy Wall Street 3 Occupy Wall Street 2 Occupy Wall Street 1
Kreacionistické múzeum Petersburg (5) Kreacionistické múzeum Petersburg (4) Kreacionistické múzeum Petersburg (3) Kreacionistické múzeum Petersburg (2) Kreacionistické múzeum Petersburg (1)

Copyright © 2007 - 2016 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872

Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.

Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist