Výstava v átriu
Čoskoro otvoríme našu fotogalériu.
Každým dňom Európska únia nalieha čoraz nástojčivejšie na grécku vládu a parlament, aby prijali ešte drastickejšie úsporné ...
[Joachim Becker]
Krach z 1929 a následná Veľká hospodárska kríza nás mali naučiť dôležitú vec: že kaskádovitý pád ako súkromných, tak verejných ...
[Kriteko]
Kríza žánru | Editorial | Rado Geist | 02.12.2009

Keď v roku 1661 povolil Leopold I. povolil stavať v Uhorsku protestantské chrámy, nemohol tušiť, že bude mať takých statočných nasledovníkov. Európu však už nedrása konflikt katolíkov a protestantov (ak odhliadneme od značne neudržateľnej racionalizácie konfliktu na severozápadnej periférii Európy), ale prítomnosť zlovestných moslimov, ktorí nám smú utierať zadky, stavať cesty, piecť kebaby a futrovať do bánk petrodoláre, no nie vyzývať k spoločnej modlitbe z minaretov.
Cez víkend sa Švajčiari (väčšina z tesnej väčšiny, ktorí šli hlasovať) rozhodli, že už nechcú vo svojej krajine minarety. Oficiálne miesta sa poponáhľali zdôrazniť, že päťpercentná moslimská menšina je stále vítaná (hoci vyhlásenia predstaviteľov extrémistickej Švajčiarskej ľudovej strany – mimochodom najsilnejšej v krajine – dávajú tušiť, že „stále“ je treba nahradiť slovíčkom „zatiaľ“), občania vraj ukážkovej európskej demokracie sa im rozhodli ešte viac znepríjemniť život – doteraz boli zakázaní muezíni na minaretoch, odteraz budú aj minarety.
Možno sa nakoniec dožijeme toho, že Švajčiari prekonajú historickú animozitu a ešte viac sa inšpirujú artikulmi Leopolda I. Habsburského z 1681. Tie veľkodušne povolili stavať v ríši ochrancov katolicizmu protestantské chrámy pod podmienkou, že budú na okraji obcí, postavené za jeden rok, celé z dreva a bez klincov, na nízkom kamennom základe, bez veže a s vchodom, ktorý nesmel byť z ulice... Problémom je, že Leopoldove artikuly boli v porovnaní s víkendovým referendom skutočne veľkodušné – dávali náboženskej menšine práva, ktoré dovtedy nemala, nie naopak.
Výsledok referenda potešil srdcia všetkých európskych pravicových extrémistov, ktorí sa síce ťažko dokážu spojiť za niečo, ale radi spoločne vystúpia proti niekomu, holandská Strana pre slobodu (nenechajme sa pomýliť, aj Hitlerova strana mala v názve „socialistická“ a „robotnícka“) sa už nechala počuť, že „Čo je možné vo Švajčiarsku, malo by byť možné aj tu.“ Presne tak. Logika extrémnej pravice je železná. Ak môže zakázať minarety Švajčiarsko, môže ich zakázať aj Holandsko. A mohla by to urobiť aj Británia. A Poliaci by mohli zakázať kamenné synagógy. A Turci by mohli zakázať kresťanom kostoly s vežami. My sme už moslimom znemožnili zaregistrovať cirkev, takže to máme v suchu.
Habsburská protireformácia protestantov v Uhorsku na „správnu cestu“ nepriviedla, a tí si svoje artikuly vybojovali krvavým storočím stavovských povstaní. Na vlastnej konzistentnosti medzi slovami (v tomto prípade o tolerancii a ľudských právach) a skutkami nám v Európe nikdy veľmi nezáležalo. Tak by sme si mali dávať pozor aspoň na poučenia z histórie.
Autor je neveriaci
Naposledy pridaný: 05.12.2009 (PeterS)
Diskusia k článku obsahuje 14 príspevkov
Copyright © 2007 - 2012 jeToTak.sk. Všetky práva vyhradené. ISSN 1337-8872
Využívame spravodajstvo z databázy ČTK, ktorej obsah je chránený autorským zákonom. Prepis, šírenie, či ďalšie sprístupňovanie tohoto obsahu či jeho častí verejnosti,
a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu ČTK výslovne zakázané. Copyright (2003) The Associated Press (AP) - všetky práva vyhradené.
Materiály agentury AP nesmú byť ďalej publikované, vysielané, prepisované alebo redistribuované.
Design by MONOGRAM and Maroš Schmidt, Technology by MONOGRAM – TYPO3 Specialist